Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Cob-98-2015.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Subarea
4Cob/98/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: L., s.r.o. J. Q., H. XX, J. Q., IČO: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Pavlovom, Mlynárska 19, Košice proti odporcom: 1. R. C., a.s., E. XX, P., IČO: XX XXX XXX a 2. R. L., a.s., E. XX, IČO: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 30.3.2015 č. k. 26Cb/64/2015-89 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.5.2015 č. k. 26Cb/64/2015-101 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z., Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví číslo 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 o stanovení ceny elektriny na straty a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo PDS: OZE_459_2012_15, číslo VSE OZE OZE_459_2012_15_VSE zo dňa 19.11.2014, a to tak, že je povinný odoberať od navrhovateľa elektrinu za ceny elektriny na straty na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania vo veci samej, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený 20.3.2015, navrhovateľ žiadal určiť, že mu nezaniklo na rok 2015 právo na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podporu výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) číslo 1139/2014/ E-OZ zo dňa 19.11.2013 a 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 o stanovení ceny elektriny na straty a je oprávnený toto právo na podporu uplatniť v roku 2015 proti odporcom na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo PDS: OZE_459_2012_15, číslo VSE OZE OZE_459_2012_15_VSE zo dňa 19.11.2014. V návrhu na začatie konania súčasne navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie v znení, v akom mu napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel. Navrhovateľ poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 3.2.2015 č. k. 27Cb/20/2015-24, ktorým vyhovel jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi v l. rade a súčasne uložil navrhovateľovi podať návrh vo veci samej.
Navrhovateľ uviedol, že je výrobcom elektriny - vodnej elektriny v lokalite J. Q. s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. a Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 19.11.2013 bola navrhovateľovi ako regulovanému subjektu schválená na roky 2014 až 2027 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 63,624 eur/MWh bez DPH vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 19.11.2014 sa odporca v 2. rade zaviazal odobrať od navrhovateľa ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov s právom na podporu elektrinu za cenu elektriny na straty podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. a odporca v l. rade sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa rozhodnutia ÚRSO a § 4 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac obnoviteľných zdrojov. Navrhovateľ uviedol, že listom z 15.12.2014 mu odporca v l. rade oznámil, že nesplnil zákonné podmienky pre poskytovanie podpory, na žiadosť navrhovateľa o špecifikáciu nesplnenej podmienky uviedol, že navrhovateľ nedoručil oznámenie o uplatnení práva na podporu na rok 2015 podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. do 15.8.2014. V stanovisku zo dňa 29.12.2014 navrhovateľ preukazoval odporcovi v l. rade splnenie tejto povinnosti. Na tento list odporca v l. rade nereagoval a faktúry vystavené navrhovateľom za vyrobenú a dodanú elektrinu za január a február 2015 nezaplatil s odôvodnením, že navrhovateľ je v zozname ÚRSO vedený ako výrobca elektriny, ktorý si nesplnil povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. Navrhovateľ mal za to, že odporcovia nie sú osobami oprávnenými rozhodnúť, resp. oznámiť výrobcom elektriny zánik práva na podporu alebo stratu práva túto podporu si uplatňovať. Uviedol, že podpora je financovaná štátom a odporcovia len plnia povinnosti vyplývajúce im z ich postavenia na trhu s elektrinou. Zdôraznil, že zo strany ÚRSO ako jediného orgánu štátnej správy oprávneného rozhodovať o priznaní podpory nebolo navrhovateľovi doručené žiadne negatívne stanovisko vo vzťahu k splneniu či nesplneniu povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. Poukázal na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 citovaného zákona a mal za to, že na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014 sa vzťahujú podmienky stanovené zákonom pred novelou účinnou od l.1.2014, teda aj na navrhovateľa, ktorý uviedol svoje zariadenie do prevádzky 22.5.2012. Navrhovateľ zdôraznil, že jeho hlavná a jediná činnosť spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom na vysoké investičné vstupy financovania môže vykonávať svoju činnosť len na základe podpory tejto výroby vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty a doplatku. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľ tvrdil, že je nevyhnutné, aby súd upravil dočasne pomery účastníkov konania do rozhodnutia vo veci samej, aby odporcovia plnili zákonom a zmluvou im uložené povinnosti, inak to bude mať pre navrhovateľa likvidačný charakter, lebo znovuobnovenie výrobného procesu na prevádzkovom zdroji navrhovateľa bude z časového aj finančného hľadiska náročné, zastavenie výroby znemožní navrhovateľovi plniť finančné záväzky voči bankám i dodávateľom surovín a navrhovateľ bude musieť prepustiť všetkých zamestnancov. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že osvedčil danosť svojho nároku aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy ako zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia.
Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ bod 6. § 3 ods. 1 písm. b/ a písm. c/, § 4 ods. 1 písm. b/ a písm. c/, § 4 ods. 2 písm. c/ a ods. 3 a § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, § 102 ods. 1, § 74 až § 76 O. s. p. uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia proti odporcovi v 2. rade zamietol. Uviedol, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom, ktorému majú byť podľa zákona č. 309/2009 Z. z. adresované právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Od odporcu v l. rade dostal informáciu, že navrhovateľ nesplnil povinnosti podľa uvedeného zákona, čo potvrdil aj ÚRSO, ktorý na svojej webovej stránke zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. Mal za to, že len Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je oprávnený rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní práva na podporu, preto mal súd zvážiť, či nerozhoduje o nárokoch, rozhodovanie o ktorých patrí do právomoci tohto úradu. Vzhľadom na uvedené tvrdil, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej a nepreukázal ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, pretože navrhovateľovi ponúkol odkúpenie elektriny za trhovú cenu. Uviedol, že v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie podpory, by mal navrhovateľ v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Priemerná trhová cena elektriny mala v januári 2015 hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 to bolo 36,68 eur/MWh a v marci 2015 bola priemerná trhová cena elektriny 31,00 eur/MWh. Uviedol, že v roku 2014 dodal navrhovateľ do distribučnej sústavy celkom 2061 MWh, pri rovnakom množstve dodávky v roku 2015 by získal navrhovateľ pri obvyklej cene elektriny asi 67 972 eur (t. j. asi 75%) a rozdiel by bol asi 22 743 eur. Na základe predbežného opatrenia nariadeného súdom prvého stupňa je odporca v l. rade povinný uhrádzať doplatok vo výške 52,609 eur/ MWh, teda pri rovnakej dodávke elektriny ako v roku 2014 má odporca v l. rade zaplatiť na základe predbežného opatrenia asi 108 427 eur. Výpadok príjmov vo výške 22 743 eur za rok preto podľa odporcu v 2. rade nemôže spôsobiť navrhovateľovi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Poukázal na zistenia z verejných dostupných zdrojov, podľa ktorých je navrhovateľ síce v strate, ide však len o stratu účtovnú, pretože bez odpisov, ktoré sú nákladom účtovným, nie reálnym, navrhovateľ dosahuje kladný hospodársky výsledok. Zdôraznil, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, navyše uviedol nepravdivé informácie, pretože navrhovateľ vyrába elektrinu vo vodnej elektrárni, u ktorej je nábeh výroby elektriny vo veľmi krátkej dobe oproti iným zdrojom, napríklad pri výrobe elektriny z biomasy. Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa, že predbežným opatrením zaviazal odporcu na plnenie totožné s plnením, ktoré má byť predmetom konania vo veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu prípustné len vo výnimočných prípadoch, súd prvého stupňa však v napadnutom uznesení výnimočnosť svojho postupu neodôvodnil.
Uznesením zo dňa 11.5.2015 č. k. 26Cb/64/2015-101 súd prvého stupňa opravil záhlavie uznesenia zo dňa 30.3.2015 č. k. 26Cb/64/2015-89 pre zrejmú chybu pri písaní, keď odporca v l. rade bol označený (číselne) aj ako odporca v 2. rade. Proti tomuto uzneseniu účastníci odvolanie nepodali a opravné uznesenie sa stalo právoplatným dňa 10.6.2015.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2. rade navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že osvedčil existenciu uplatneného nároku a tiež pasívnu legitimáciu odporcu v 2. rade v zmysle Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 19.11.2014. Uviedol, že povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. splnil vo vzťahu k prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, lebo dňa 7.8.2014 zaslal mu poštou oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Zdôraznil, že ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví neoznámil navrhovateľovi negatívne stanovisko vo vzťahu k splneniu či nesplneniu povinnosti podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľ uviedol, že všetci výrobcovia elektriny z alternatívnych zdrojov sú existenčne závislí na poskytovaní podpory a aj z výpočtov odporcu v 2. rade vyplýva, že predaj elektriny bez podpory by bol pre navrhovateľa likvidačný. Poukázal na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona, z ktorého je zrejmé, že na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 sa vzťahujú podmienky podpory uvedené v zákone do účinnosti novely a toto prechodné ustanovenie sa týka aj navrhovateľa, lebo jeho zariadenie na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky 22.5.2012.
Odvolací súd preto prejednal odvolanie odporcu v 2. rade v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh (§ 75 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O. s. p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O. s. p., t. j. musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O. s. p., to znamená, že musí obsahovať označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na nariadenie predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktorých sa navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v navrhovanom petite presné a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť podkladom pre prípadnú exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie práv a povinnosti súvisiacich s plnením, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, ak táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit navrhovaného predbežného opatrenia, by nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky, ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom opatrení by bolo úplne neúčelné.
V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, keďže z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá povinnosť bola odporcovi v 2. rade uložená.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 2. rade povinnosť poskytovať navrhovateľovi podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z., rozhodnutia ÚRSO z 27.11.2014 o stanovení ceny elektriny na straty a podľa Zmluvy účastníkov konania o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 19.11.2014 tak, že odporca v 2. rade je povinný odoberať od navrhovateľa elektrinu za cenu elektriny na straty na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení za každý kalendárny mesiac roku 2015.
Zákon č. 309/2009 Z. z. upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, to znamená, že pri splnení zákonom stanovených podmienok sa právnickej alebo fyzickej osobe ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zabezpečuje podpora spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ale ani žalobou vo veci samej) nemožno žiadať, aby protistrane bola uložená povinnosť len odkazom na zákonné ustanovenie alebo na zmluvu (napríklad - žalobným petitom sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému nahradiť škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka či zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia zmluvy účastníkov konania). Takémuto návrhu nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné ustanovenie (prípadne zmluva) určuje hmotnoprávny rámec v tomto prípade pre poskytnutie určitého druhu podpory, predbežné opatrenie vo výroku však musí presne špecifikovať, akú povinnosť súd účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo možné aj v prípadnej exekúcii vymôcť.
Pokiaľ špecifikoval navrhovateľ podporu tak, že odporca v 2. rade má poskytnúť podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2015, v tomto smere je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný, lebo aj z obsahu jeho návrhu nepochybne vyplýva, že odporca v 2. rade prejavil ochotu od navrhovateľa vyrobenú elektrinu odkúpiť.
Neurčitosť ukladanej povinnosti zvýrazňuje uloženie povinnosti odporcovi v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi cenu elektriny na strany na základe ním vystaveného účtovného dokladu za skutočný odber elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015. Je pravdou, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (20.3.2015) navrhovateľ nemohol vedieť, v akom množstve vyrobí a odovzdá do distribučnej siete elektrinu za marec a nasledujúce mesiace roku 2015. Výrok rozhodnutia súdu, aby bol vykonateľný, musí byť však presný a určitý, aby neboli pochybnosti o tom, akú konkrétnu povinnosť uložil súd odporcovi v 2. rade, teda čo je povinný plniť a v akom rozsahu. Za určitý však nemožno považovať výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje na budúce, po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia navrhovateľom vystavené a predložené listiny, ktoré nie sú známe súdu, ani protistrane v čase rozhodovania súdu, protistrana nemala možnosť sa k nim vyjadriť a ich správnosť nepreskúmal a právne neposúdil súd.
Podľa názoru odvolacieho súdu nariadené predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože pomery účastníkov konania neupravuje len dočasne v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale ukladá odporcovi v 2. rade plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo podľa zmluvy a na základe právneho predpisu. Odvolací súd má za to, že predbežným opatrením uložiť odporcovi v 2. rade povinnosť poskytnúť peňažné plnenie, musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ a c)/ O. s. p., pretože ani v tam uvedených prípadoch (platenie výživného, poskytovanie pracovnej odmeny) zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia v nevyhnutnej miere.
Za absolútne neprijateľný je potrebné považovať návrh navrhovateľa a následné rozhodnutie súdu prvého stupňa ukladajúce odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, pretože ide o neobmedzený okruh neurčitých úkonov, ktorých by sa mal odporca v 2. rade v súvislosti so zabezpečením podpory poskytovanej navrhovateľovi zdržať, teda napríklad aj podať odvolanie, ktorým sa bráni proti nariadenému predbežnému opatreniu. Uvedený výrok by znemožnil odporcovi v 2. rade urobiť akékoľvek úkony v súvislosti s poskytovaním podpory navrhovateľovi podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol po práve, prípadne by bol v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada uložiť odporcovi v 2. rade predbežným opatrením, resp. v akom rozsahu, pričom navrhovateľ sa domáha aj uloženia povinnosti (odoberať elektrinu), ktorú tento neodmieta plniť a súd prvého stupňa uložil odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, čím nad prípustnú mieru zasiahol do práv odporcu v 2. rade, odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie sčasti za nedôvodne nariadené a najmä za neurčité, a preto nevykonateľné.
Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia v odvolacom konaní, ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o veci samej (§ 224 ods. 1 a § 145 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.