Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-230-2009.pdf
PDF · 134.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/230/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX J., zast.: Doc. JUDr. Vlasta Kovalančíková, CSc., advokátka, so sídlom Mierové námestie 3, 903 01 Senec, proti žalovanému: Didaktik družstvo, Pod Kalváriou 22, 909 01 Skalica, IČO: 00 67 77 10, zast.: Advokátska kancelária Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, 909 01 Skalica, o určenie, že úraz žalobcu je pracovným úrazom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 8.667,90 € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
Súd vracia žalovanému sumu 58,96 eur zloženú ako preddavok pod položkou D 14b 4/10.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.8.2009 domáhal náhrady ujmy spôsobenej na zdraví. Počas konania v danej veci, na základe návrhu žalobcu, súd uznesením zo dňa 8.3.2011a opravným uznesením zo dňa 5.5.2011 pripustil zmenu návrhu v zmysle ktorej sa žalobca domáhal určenia, že úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 25.8.2007 v sídle žalovaného Didaktik družstvo, Pod Kalváriou 22, Skalica, diagnostikovaný ako kraniocerebrálne poranenie s hemoragicko-kontúznym ložiskom F sin. A T dx Hematoma subdurale T dx, a ako organický psychosyndróm F07.9, je pracovným úrazom a náhrady trov konania. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 25.8.2007 išiel otvárať ráno o 6.45 hod. dvere do haly, aby priviezol palety na paletovom vozíku. Brána bola na elektrické ovládanie, ktoré však bolo sústavne pokazené z dôvodu jeho nefunkčnosti. Na skutočnosti, ktoré sa odohrali predmetný deň ráno si žalobca nepamätá, prebral sa až po prevoze do nemocnice a až následne sa od kolegov pána L. T. a D. E. dozvedel, že ho našli ležať na voľnom priestranstve na pravom boku. Žalobca bol v bezvedomí, stonal, nekomunikoval a zvracal. Rýchlo povolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá žalobcu odviezla do nemocnice. Podľa vážnosti zranení, ktoré žalobca utrpel, sa zjavne nejednalo o bežné upadnutie do bezvedomia, ale sa muselo jednať o vážny pracovný úraz. Žalovaný úraz žalobcu nevyhodnotil ako pracovný úraz, ale príčinou úrazu bol údajne zdravotný stav postihnutého - náhla nevoľnosť. Od prepustenia z nemocnice sa žalobca rozpamätal, že na neho spadla brána, pocítil silnú bolesť v zátylku a prudko padol na zem. Bol ešte pri vedomí, keď išiel okolo neho spolupracovník L. T., ktorý ho začal vyťahovať spod brány von, pretože žalobcovi ostali pod bránou nohy. Na uvedené skutočnosti si žalobca pamätá aj preto, že mal silno odreté ruky a lakte, čo mu potvrdila aj manželka a dcéra. Po rozpamätaní sa na okolnosti úrazu išiel žalobca za pánom T., ktorý ho zachraňoval ako prvý a tento mu potvrdil, že ho našiel ležať pod bránou a snažil sa ho spod nej vytiahnuť. Pán T. žalobcovi tiež
povedal, že vo výpovedi, ktorú od neho požadoval žalovaný vypovedal inak. V návrhu na pripustenie zmeny návrhu zo dňa 28.2.2011 žalobca uviedol, že bez určenia, že sa jedná o pracovný úraz, nezačne Sociálna poisťovňa pob. Senica ani len správne konanie vo veci nároku žalobcu na výplatu úrazových dávok.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, pracovnou zmluvou žalobcu, Dodatkom k pracovnej zmluve, Záznamom o registrovanom pracovnom, Správou o vyšetrení príčin a okolností vzniku úrazu, lekárskymi správami, písomným vyjadrením žalovaného, Znaleckým posudkom znalca MUDr. Milana Zbořila, Žiadosťou o prijatie do prac. pomeru, správou MUDr. Janky Khawajovej, správou Slovenského hydrometeorologického ústavu, zápisníkom bezpečnosti práce, Knihou údržby sekčných brán, Znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou forensic. Sk, Rozhodnutím reg. Úradu verejného zdravotníctva, Rozhodnutím OÚ v Skalici, protokolom ŠZÚ Senica a ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.1.2003 ako manipulant. Miestom výkonu práce bolo Didaktik družstvo v Skalici. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.11.2003. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 25.11.2003 bol žalobcovi pracovný pomer na dobu určitú zmenený na pracovný pomer na dobu neurčitú. Ostatné náležitosti pracovnej zmluvy zostali nezmenené.
Zo správy o vyšetrení príčin a okolností vzniku úrazu zo dňa 4.9.2007 mal súd preukázané, že žalobca na vonkajšom voľnom priestore pred vstupnou bránou na pracovisko „ spracovanie plechov“ utrpel dňa 25.8.2007 medzi 6.00 hod. a 6.45 hod. úraz. Charakteristika a okolnosti deja úrazu sú spracované na základe výpovedí nepriamych svedkov, nakoľko žalobcu vzhľadom na jeho zdravotný stav nebolo možné vypočuť. Dňa 25.8.2007 žalovaný pracoval od začiatku zmeny na svojom obvyklom pracovnom mieste - pri vysekávacom lise TC 2020R, kde rozoberal výrobky z vysekanej tabule plechu. Približne o 6.45 hod. našiel p. L. T. žalobcu ležať na voľnom priestranstve pred vstupnou bránou na pracovisko, kde ležal na pravom boku v bezvedomí. Snažil sa žalobcu prebrať a keď zareagoval, utekal pre spolupracovníka D. E., aby zavolal sanitku. Žalobca nekomunikoval, stonal a zvracal. T. a E. zotrvali pri žalobcovi do príchodu sanitky, ktorá ho potom odviezla do nemocnice. Predpokladaný a najpravdepodobnejší priebeh úrazu: Žalobcovi prišlo nevoľno, preto vyšiel von z dielne na vzduch, kde odpadol. V jeho blízkosti sa nenachádzali žiadne predmety, ktoré by nasvedčovali vzniku úrazu.
Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý spísal zástupca zamestnávateľa mal súd preukázané, že miestom kde došlo k úrazu bol priestor pred vstupnou bránou na pracovisko. Opis priebehu úrazu bol zaznamenaný tak, že postihnutého pracovníka D. T. našiel pracovník L. T. asi o 6.45 hod. pred vstupnou bránou na pracovisko spracovanie plechov, ležiaceho na zemi. Zavolal na pomoc pracovníka D. E., ktorý privolal mobilným telefónom záchrannú službu. Postihnutý bol v bezvedomí, zvracal, nekomunikoval. Pred touto udalosťou pracoval postihnutý pri vysekávačke TC 2020R, kde rozoberal výrobky z tabule plechu.
Zo Žiadosti o prijatie do pracovného pomeru zo dňa 22.1.2003 mal súd preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o prijatie do pracovného pomeru, kde sa uchádzal o povolanie vo funkcii manipulant. Absolvoval lekársku prehliadku s výsledkom, že je spôsobilý pre navrhovanú prácu manipulanta, nutné nosenie chrániča sluchu.
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s odstupom času, keď sa mu v júni 2009 vrátila pamäť, si spomenul na okolnosti úrazu. V sobotu ráno išiel do práce na 6.00 hod. Dvíhal železnú bránu na hlavnej budove výroby, kde sa potreboval dostať s vysoko dvižným vozíkom. Tieto dvere majú rozmer 3x3 m, sú plechové a sú na ovládanie, ktoré ustavične nefungovalo. Aj v daný deň musel dvere dvíhať ručne, pričom ich dvíhal až nad hlavu a zrejme sa utrhlo lanko, ktoré ich držalo, pričom dvere ho udreli do hlavy, spadol na pravú stranu a zrejme mu jedna noha zostala pod dverami. Ako prvý pribehol za ním p. T., ktorý sa ho pýtal čo mu je. Požiadal ho aby mu priniesol vodu a ďalej si už na nič nepamätá. Úraz sa mu stal dňa 25.7.2007. Asi po 4 dňoch hospitalizácie sa mu opäť vrátila pamäť. Neskôr navštívil osobne p. T. a spýtal sa ho, prečo nepopísal udalosť tak, ako sa skutočne stala, na čo mu T. povedal, že on to popísal tak, ako to videl, ale, že pani T., riaditeľka Didaktiku mu povedala, že to takto nemôže zapísať.
U žalovaného bol zamestnaný ako manipulant, mal prevážať na vozíku palety, ale robil aj iné práce, ktoré nemal v náplni svojej činnosti. Pracoval s ťažkými plechmi, ktoré niečo škodlivé vyžarovali, pretože dostával aj rizikový príplatok 1.000 Sk na mesiac. Z týchto plechov ručne s ťažkým kladivom vytĺkal rôzne výrobky, pričom išlo o ťažkú a namáhavú prácu. Tieto plechy s odpadom a tiež aj výrobky z nich vyvážal z haly na vozíku, ktorý ručne ťahal, pričom išlo o ťažký náklad. Aj v ten deň, keď mal úraz, mal už zrejme jednu paletu plechov povytĺkanú a išiel vyviesť vozík von z haly. V dielni kde pracoval nebola klimatizácia a bolo tam neskutočné teplo, pričom pri danej práci, ktorú vykonával to bolo veľmi náročné. Spochybnil výpoveď svedka T., ktorý vypovedal pred súdom, pretože v tom čase bol zamestnaný u žalovaného. Nesúhlasil s jeho tvrdením, že mu mal ponúknuť úplatok v prípade ak bude vypovedať o úraze v jeho prospech. Žalovaný, zastúpený O.. Q. T., vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s popisom priebehu úrazu tak, ako je uvedené v návrhu. Túto udalosť preskúmala referentka pre bezpečnosť práce v ich firme O.. E., ktorá vypočula k tejto udalosti svedkov, pričom jeden z nich, D. E., už zomrel. O.. E. spísala o udalosti záznam, bola privolaná p. E. I., predsedníčka komisie starostlivosti o zamestnancov, ktorú udalosť spoločne prehodnotili a dospeli k záveru, že sa v danom prípade nejedná o pracovný úraz v zmysle Zákonníka práce. Keďže daná udalosť nebola pracovným úrazom, nebolo ani povinnosťou zamestnávateľa túto udalosť hlásiť na Inšpektorát práce. Uviedla, že žalobca trpel na vysoký krvný tlak, podstupoval však pravidelné lekárske prehliadky, ktoré sa vykonávajú 1x do roka a bol spôsobilý na výkon práce, ktorú zastával. Brána, ktorá mala údajne na žalobcu spadnúť je plastová, má hliníkové rámy, funguje na elektrický, ale aj na mechanický spôsob a má pružinové istenie proti spadnutiu. V čase, keď sa žalobcovi stal úraz fungovala len na mechanický spôsob. Údržbu brány zabezpečovali údržbári o čom majú záznamy. Brána sa nikdy nepodopierala žiadnou drevenou latou. Fungovala na elektrické ovládanie. Potvrdila, že žalobca poberal v zamestnaní rizikový príplatok pre hlučnosť na pracovisku, ktorý poberali všetci na danom pracovisku, i keď hlučnosť nebola všade rovnaká a príplatok nebol potrebný pre všetkých zamestnancov. Uviedla, že žalobca vykonával funkciu manipulanta, pričom náplňou jeho činnosti bolo pracovať s plechmi, z ktorých sa strojom vysekávali rôzne výrobky, pričom tieto vysekané výrobky mal z plechov vytriasť, alebo ich vytĺkať kladivom, pričom nešlo o namáhavú prácu a ani nebolo potrebné vynakladať väčšiu silu. Plechy mali hrúbku 0,8 mm. Jeden plech, keď ešte nie je vytlčený váži 12,8 kg. Plné plechy na vysekávací stroj dáva vysekávač, ide o iného pracovníka ako manipulanta. Manipulant už potom vysekané výrobky z plechov vytriasa, prípadne vytĺka kladivom a vysekané plechy dáva bokom. Následne manipulant tieto vysekané plechy odváža na vozíku, pričom sa nevozia vo veľkom množstve, pretože by sa zosypali. Vozík nie je neprimerane ťažký. Žalobca dostával hodinovú mzdu, prémie alebo odmeny sa zamestnancom nedávali, žalobca preto nemusel vynakladať nadmerné úsilie, z dôvodu čo najviac urobenej práce. Na sťaženosť práce si žalobca nesťažoval.
Svedok L. T., ktorý bol so žalobcom kolegom v práci vo svojej výpovedi pred súdom dňa 1.6.2010 uviedol, že žalobca bol dobrý pracovník, neboli s ním žiadne problémy. V deň keď sa mu stal úraz vyšiel von z dielne cez otvorenú bránu, ktorá bola vyzdvihnutá pod stropom vo vodorovnej polohe a bola otvorená. Uvidel žalobcu ako leží na zemi, od brány asi 5 m, chrbtom k bráne. Prikročil k nemu bližšie, pričom žalobca neodpovedal, bol povracaný a na zadnej časti hlavy, nie na temene hlavy, mal červené odreté miesto. Neskôr lekár, ktorý ku nemu prišiel povedal, že to má odreté zrejme od pádu na zem. Potom utekal do dielne a p. E. povedal aby volal hneď sanitku. Na mieste, kde žalobca ležal neboli žiadne predmety, žalobca ležal na betóne. Asi pol metra od neho boli naskládané palety do výšky 1 m. Svedok uviedol, že žalobca prišiel za ním asi pred 3/4 rokom a povedal mu, že si konečne spomenul ako sa mu ten úraz stal, pričom žiadal po ňom, aby mu prisvedčil, že mu na hlavu spadla brána a že mu za to poskytne aj finančnú odmenu, v opačnom prípade, že príde o zuby. Dňa 25.10.2012 svedok uviedol, že už nie je zamestnaný u žalovaného, pričom opätovne popísal okolnosti úrazu žalobcu. Uviedol, že to bolo v sobotu ráno, asi o 7.00 hod, keď vyšiel von z haly a uvidel žalobcu ležať na zemi. Od brány bol vzdialený najviac do 10 m. Pribehol k nemu a všimol si, že má odretú hlavu na zadnej časti, bola to červená podliatina, iné zranenie si nevšimol. Niečo si mrmlal, nerozumel mu. Priniesol mu vodu, nevedel však uviesť či si ju žalobca sám vypýtal. Brána bola otvorená, nebola spadnutá. Žalobca nebol ničím privalený, radšej s ním nehýbal, aby mu neublížil. Nevyťahoval ho spod brány. Utekal na vrátnicu aby privolal sanitku, bol pri žalobcovi pokiaľ neprišla sanitka spolu s p. E., t.č. nebohý. Žalobca ho asi rok po úraze navštívil a povedal mu, že mu spadla v čase úrazu na hlavu brána a aby takto aj on svedčil, že mu za to zaplatí. Neskôr sa mu aj vyhrážal ublížením. Svedok uviedol, že nemá dôvod vypovedať inak, ako to skutočne bolo.
Svedkyňa O.. D. E. uviedla, že u žalovaného pracuje ako autorizovaný bezpečnostný technik. O tom, že sa stal na pracovisku v sobotu úraz sa dozvedela až v pondelok, keď prišla do práce. Ihneď tento úraz začala šetriť. Zabezpečovala výpovede svedkov, ktorých sa pýtala na okolnosti za ktorých našli žalobcu. Zašla taktiež do NsP Skalica, kde bol žalobca ošetrený ihneď po úraze a kde s MUDr. Bujalom spísala dotazník. So žalobcom sa nemohla rozprávať pre jeho zdravotný stav. Spoločne s p. T. a p. E. v práci vypočúvali svedkov, ktorí našli žalobcu na zemi, spísali záznam o registrovanom úraze a celú situáciu vyhodnotili tak, že sa nejedná o pracovný úraz, s tým, že u žalobcu išlo o momentálny nepriaznivý zdravotný stav, pretože v jeho okolí, kde ležal sa nenachádzali žiadne predmety o ktoré by sa mohol poraniť. Pravdepodobne mu prišlo nevoľno, nakoľko trpel na vysoký krvný tlak, čo sa dozvedeli od jeho kolegov, ale aj od jeho bezprostredne nadriadeného zamestnávateľa p. U., ktorý im uviedol, že žalobca často chodil von, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Zabezpečili si aj vyjadrenie jeho lekárky MUDr. Khawajovej, ktorá im potvrdila, že žalobca mal nepriaznivý zdravotný stav. Úraz žalobcu nehlásili Úradu bezpečnosti práce, pretože takáto povinnosť je iba pri pracovnom úraze. Miesto, kde žalobca ležal nebolo žiadnym spôsobom zdokumentované.
Svedkyňa H. E. ktorá pracovala u žalovaného ako upratovačka uviedla, že brána na dielni sa otvárala vždy ručne, diaľkové ovládanie nefungovalo. Otvorila sa do jednej polovice a podoprela sa drevenou latou. Pod bránou sa prechádzalo tak, že sa museli zohnúť aby prešli. Bránu jej vždy na požiadanie zdvihol žalobca, pričom nevedela uviesť či bola brána ťažká.
Svedkyňa E.. W. T., dcéra žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že po tom, ako sa ich otcovi stal úraz, ihneď išla za ním do nemocnice, kde ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti. Videla, že mal odreté ruky, nemal ich obviazané. Po čase, keď už bol v domácom ošetrení, začala sa mu vracať pamäť, uviedol, že úraz sa mu stal v práci, že na neho spadla brána. Uviedla, že otec trpel na vysoký krvný tlak, avšak nikdy neodpadol. V čase, keď sa mu stal úraz bol v dobrom fyzickom stave.
Svedkyňa Z. T., manželka žalobcu uviedla, že jej lekári v nemocnici povedali, že žalobca mal úraz hlavy, buď na neho niečo spadlo, alebo on spadol na hlavu. Keď ležal v nemocnici mal doškriabané lakte, ruky nemal doškriabané. Mal modrinu na líci a tiež aj na hlave, za uchom. Žalobca nemal pred úrazom žiadne pocity nevoľnosti, nikdy predtým neodpadol, stále bol v práci od rána do večera. Nesúhlasila s tvrdením svedka T., že bol za ním žalobca aby svedčil v jeho prospech, uviedla, že žalobca nemohol sľúbiť svedkovi niečo čo nemá ( finančnú odmenu).
Svedok O.. D. U. uviedol, že pracuje u žalovaného ako vedúci pracoviska spracovania plechov. Žalobca bol ich zamestnanec. V čase úrazu žalobcu, bola to sobota, nebol na pracovisku. V tom čase sa pracovalo aj v sobotu, boli to mimoriadne pracovné dni, pretože mali veľké zakázky. Zamestnanci však pracovali len toľko hodín, koľko umožňuje Zákonník práce. Žalobca rozoberal plechy po vysekávaní. Túto prácu robil niekoľko rokov. Pri práci mal používať gumové kladivo, ale na pracovisku boli aj kovové kladivá, takže nie je vylúčené, že prácu vykonával aj kovovým kladivom. Vytĺka sa po jednom plechu, avšak je to zdĺhavé, preto zamestnanci vytĺkajú naraz viac plechov. Ide o bežnú prácu. V hale, kde pracoval je teplota v zime okolo 18 - 20° a v lete do 30°. Sú tam ventilátory. Na ich pracovisku úrazy nebývajú časté, niekedy prišlo k úrazu, ale z dôvodu nedodržania prac. postupu.
Znalec MUDr. Milan Zbořil, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor chirurgia a traumatológia vo svojom znaleckom posudku uviedol, že žalobca utrpel pri úraze dňa 25.8.2007 zlomeninu klemby lebečnej vpravo, pomliaždenie mozgu, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú. Poranenia vznikli intenzívnym tupým úderom na pravú stranu hlavy, mohli vzniknúť pádom bezvedomého tela žalobcu na tvrdú zem. Objektívny nález svedčiaci pre úder bránou do hlavy sa nezistil. Poranenia žalobcu mohli byť spôsobené v dôsledku náhlej nevoľnosti a odpadnutia na zem. Tomuto mechanizmu zodpovedá lokalizácia a rozsah zistených poranení. Poranenia žalobcu mohli byť spôsobené v dôsledku pádu na zem. Pôsobenie iného predmetu ( brány) sa nezistilo. Zranenia, ktoré by svedčili pre pád brány na jeho hlavu sa nezistili, pri násilí, ktoré spôsobilo opísané poranenie by v hornej časti hlavy museli zostať aspoň také stopy ( podkožný hematom, odrenina) aké sa zistili v oblasti dopadu na zem - teda v pravej časti hlavy nad ušnicou. Na str. 5 a nasl. ZP znalec vychádza zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a uvádza, že prvý záznam o vysokom TK je z 24.8.1987 bez záznamu o odporučenej liečbe. Od roku 1994 je záznam o liekoch proti vysokému tlaku, potom sústavnejšia liečba až od roku 1996. Dňa 18.11.1997 je záznam o kolapsovom stave s bezvedomím. Od roku 1998 opakované záznamy o TK okolo 180/120 torr. Od 1.10.2002 odporučená práca bez nadmernej telesnej záťaže, dvíhania ťažkých predmetov, vhodná
so striedaním prac. polôh. Dňa 26.6.2007 je záznam: „ v minulosti hypertenzia liečená nepravidelne, v poslednom období váhový úbytok 15 kg, v nedeľu silný obed, zvracanie, hnačky, odpadol, asi 3 min. v bezvedomí, teraz 2. deň neje... TK: 228/120 torr, P: 180/min..záver: hypertenzia neliečená, hypertenzná kríza, tachykardia, kolapsový stav v tomto rámci..“
Znalec MUDr. Milan Zbořil vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalobca bol v čase úrazu v bezvedomí a spadol na zem, pretože keby bol pri vedomí nejakým spôsobom by sa bránil proti dopadu
- reflexne na zem, rukou a pod. Nebolo však zistené zo zdravotnej dokumentácie zranenie na rukách.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk mal súd preukázané, že žalobca dňa 25.8.2007 utrpel minimálne pomliaždenie v záhlavovej oblasti hlavy ( možná odrenina, krvný výron), šikmú prasklinu ( 15 cm) lebečnej klemby v temnenno-spánkovej oblasti vpravo, zasahujúcej na spodinu lebečnú v spánkovo-bazálnej oblasti vpravo, krvácanie ( krvný výron) v spánkovej oblasti mäkkých pokrývok lebečných vpravo v mieste praskliny kosti, akútne epidurálne krvácanie v mieste praskliny ( krvácanie nad tvrdou blanou mozgu), pomliaždenie mozgu v čelovo-bazálnej oblasti mozgu výraznejšie vľavo, ale prítomné aj vpravo, subdurálne krvácanie vľavo aj vpravo v čelovej oblasti. Uvedené poranenia viedli k rozvoju opuchu mozgu k demarkácii ložísk pomliaždenia mozgu a napokon počas liečby k regresii ( ústupu) prejavov opuchu mozgu a k postupnej úprave rádiologického nálezu. Na oblasť hlavy prevažne vpravo bočne pôsobilo vonkajšie mechanické násilie pomerne silnej až veľmi silnej intenzity. Násilie malo tupý charakter, Rozsah a charakter poranení poukazuje na náraz pravej prevažne bočnej plochy hlavy na rovnú tvrdú plochu bez výstupkov. Približne lineárny charakter praskliny lebečnej klemby s rozšírením na lebečnú spodinu významne favorizujú pádový mechanizmus vzniku poranenia. Poranenia žalobcu vznikli pri jedinom náraze hlavy na tvrdú podložku a to pri páde a dopade hlavou na jej pravú bočnú plochu. Vonkajšie mechanické násilie pôsobiace na hlavu pri dopade bolo silnej až veľmi silnej intenzity. Ani podľa opakovanej analýzy CT nálezov neboli zistené žiadne iné ložiská krvácania v pokrývkach lebečných, ktoré by poukazovali na možný predchádzajúci relevantne intenzívny kontakt ( náraz) profilovaného predmetu ( možný dolný okraj brány či dverí do hlavy) s hlavou navrhovateľa. Náraz brány by zanechal pomliaždenie v pokrývkach lebečných a takéto pomliaždenie by bolo viditeľné na CT skenoch. K poraneniam žalobcu došlo pri spontánnom páde na tvrdý povrch priestoru pred bránou do montážnej haly, bez kontaktu s bránou. Spontánny pád po kolapse či strate vedomia bez predchádzajúceho kontaktu s bránou či posuvnými dverami výrobnej haly je najpravdepodobnejšou eventualitou mechanizmu vzniku všetkých poranení navrhovateľa U žalobcu je pravdepodobnejšia predchádzajúca krátkodobá strata vedomia vplyvom hypertenzie a nedokrvenia mozgu vplyvom kolapsu pri náhlom poklese tlaku alebo vplyvom srdcovej získanej chyby s následným prudkým pádom a nárazom hlavy na zemský povrch, čo vaš ex post nie je možné posúdiť.
Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.2.2015 uviedla, že žalobca utrpel úraz v práci, počas pracovnej doby, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, a vzhľadom na charakter úrazu ( úraz hlavy), je jednoznačné, že k nemu došlo krátkodobým náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. Z ustálenej súdnej praxe i pokĺznutie a následný pád na zem je jednoznačne kvalifikované ako pracovný úraz ( rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 3742/2008). Rozhodujúce je skúmanie okolností pádu žalobcu na zem, či sa jednalo o koordinančno - mechanický dej ( pokĺznutie, potknutie) alebo o náhlu nevoľnosť žalobcu, ktorá mohla byť zapríčinená napr. pracovnými podmienkami, pracovným vyťažením a ich priamou súvislosťou na túto prípadnú náhlu nevoľnosť žalobcu, druhotne privodenú napr. i zhoršeným zdravotným stavom žalobcu.
Zo správy MUDr. Janky Khawajovej, praktického lekára pre dospelých, zo dňa 10.8.2012 mal súd preukázané, že žalobca mal dňa 21.6.1994 diagnostikovaný a pravidelne liečený krvný tlak až do 24.2.2003, kedy mu bola ukončená prac. neschopnosť pre zápalové ochorenie horných ciest dýchacích. Nové vyšetrenie sa konalo dňa 21.3.2007 kedy mal opäť vysoké hodnoty TK a výhový úbytok. Bol nastavený na antihypertenznú liečbu, boli robené laboratórne vyšetrenia. Pre pretrvávanie vysokých hodnôt krvného tlaku, aj napriek liečbe, bol dňa 26.6.2007 odoslaný na interné vyšetrenie. Nález z vyšetrenia jej nebol dodaný, predpokladá, že sa neuskutočil. Pravidelná liečba vysokého krvného tlaku a iných ochorení sa deje až po úraze hlavy, t.j. od 24.9.2012, kedy bol prepustený z hospitalizácie na chir. Oddelení NsP Skalica.
Z výpisu z evidencie dochádzky žalobcu mal súd preukázané, že žalobca v období január až august 2007 odpracoval v mesiaci január 21 dní, február 14 dní, marec 20 dní, apríl 16 dní, máj 20 dní, jún 17 dní, júl 19 dní, august 17 dní.
Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave mal súd preukázané, že v dňoch 23.8.2007 bola priem. denná teplota vzduch 24,1, dňa 24.8. teplota 22,7 a dňa 25.8.2007 teplota 23,0°.
Z Knihy údržby sekčných brán súd zistil, že údržba brány č. 211 bola pred úrazom žalobcu uskutočnená dňa 6.3.2007 s hodnotením celkový stav vyhovuje a s poznámkou: „ Po konzultácii s dodávateľom brány bol el. pohon demontovaný, ďalej sa bude používať len machanické ovládanie. Demontáž vykonala mechanická údržba“. Ďalšia údržba predmetnej brány bola vykonaná dňa 6.9.2007 s výsledkom celkový stav vyhovuje. V kolónke kontrolu vykonal je uvedené meno F. a v ďalšej kolonke podpis. Svedok S. F. pred súdom uviedol, že u žalovaného pracoval od roku 2002 do mája 2010 vo funkcii mechanik - údržbár, kde vykonával kontrolu všetkých strojov a tiež kontrolu brán, ktoré sa vykonávali asi 1x za 1/4 roka. Po nazretí Knihy údržby brán uviedol, že vypisoval kolonku kontrolu vykonal a v druhej kolonke je jeho podpis. Kolonku celkový stav vyhovuje vypísal majster na základe jeho pokynov. Bránu však kontroloval aj častejšie, pretože ňou prechádzal viackrát denne, pričom nezistil žiadnu poruchu brány. Brána sa dvíhala ručne, pomocou retiazky aj jednou rukou, bola to ľahká manipulácia, reťaz sa zavadila do brzdného systému, inak by brána išla samovoľne dole. Ak by sa pod bránou niečo nachádzalo, zastavila by na tejto prekážke.
Svedok E. H. pred súdom uviedol, že pracoval u žalovaného do roku 2012 ako údržbár v celom objekte. Elektrický pohon brány demontovala firma, ktorá žalovanému bránu dodala. Demontoval sa z dôvodu, že do brány viackrát zavadili pracovníci, ktorí pod ňou prechádzali cestou, pretože ju nezdvihli dostatočne vysoko. V údržbe brány sa striedal s p. F.. Premazanie brány sa robilo 1x za dva týždne. Kontrola brány sa robila nepretržite, nakoľko ňou prechádzal viackrát denne, poruchy sa odstraňovali ihneď. Po odstránení el. pohonu sa brána dvíhala mechanicky, pričom retiazka sa zavadila do zarážky, keby sa nezavadila, brána by išla dolu, nie je však ťažká, nespôsobila by úraz v prípade, ak by po ňou niekto prechádzal. Brána však samovoľne dole nešla, vždy sa musela zatvárať pomocou retiazky. Brána je veľmi ľahká, je z tenkého plechu, má rozmery 2,40 m x 3 m.
Svedok R. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalovaného, avšak v deň keď sa žalobcovi stal úraz nebol v práci. Pracoval v pozícii údržbár. Brána v čase keď bol u žalovaného zamestnaný fungovala len na mechanické ovládanie, reťazou, ktorá sa zaistila proti posunutiu brány. Zatvárala sa tiež mechanicky, pomocou reťaze. Nikdy osobne nevidel, že by brána spadla svojvoľne.
Z Rozhodnutia OÚ v Skalici zo dňa 17.8.1999 mal súd preukázané, že na pracovisku 211 spracovanie plechov bol rizikovým faktorom hluk, pričom žalovanému boli nariadené opatrenia ako zabezpečovať zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia. Frekvencia meraní - základné meranie a ďalšie pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť veľkosť rizika.
Z Rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici zo dňa 2.12.2008 mal súd preukázané, že rizikovým faktorom na pracovisku211 strihanie a ohýbanie plechov bol hluk.
Z Protokolu Štátneho zdravotného ústavu zo dňa 3.6.1999 mal súd preukázané, že na pracovisku 211
- spracovanie plechov je hluk spôsobovaný činnosťou jednotlivých kovoobrábacích strojov a samotnou manipuláciou s kovmi. Charakter hluku je premenný.
Podľa § 7 O.s.p.
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. (2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Podľa § 195 Zákonníka práce (1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. (2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. (3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. (4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených. (5) zrušený od 1.1.2004 (6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.
Predmetom konania, po pripustení zmeny návrhu, je určenie, že úraz žalobcu, ktorý žalobca utrpel dňa 25.8.2007 v sídle žalovaného je pracovným úrazom. Žalobca predmetnú žalobu podal na súd z dôvodu, že žalovaný, ako jeho bývalý zamestnávateľ odmietol úraz, ktorý žalobca utrpel, uznať za úraz pracovný. Prejednanie a rozhodovanie vo veci , ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je pracovným úrazom patrí v zmysle ust. § 7 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci súdu. Vyriešenie takejto veci môže len súd v občianskom súdnom konaní. Ide o žalobu, ktorú nemožno podriadiť pod ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p., preto naliehavý právny záujem na takomto určení žalobca nemusel pred súdom tvrdiť, ani preukazovať.
Ustanovenie § 195 a nasl. Zákonníka práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi pracovným úrazom alebo v dôsledku choroby z povolania. Odsek 2 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Na to aby súd mohol určiť, že úraz, ktorý zamestnanec utrpel je úrazom pracovným musia byť splnené všetky hmotnoprávne ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave veci súd dospel k záveru, že v danom prípade chýba vonkajší faktor úrazového deja, a to krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, preto žalobu zamietol. V konaní mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.1.2003 ako manipulant. Žalobca utrpel na pracovisku žalovaného dňa 25.8.2007 úraz. Žalobca v návrhu ale i počas konania tvrdil, že pracovný úraz sa mu stal pádom brány, keď pocítil silnú bolesť v zátylku a spadol na zem. Bol ešte pri vedomí, keď išiel okolo neho spolupracovník L. T., ktorý ho začal spod brány vyťahovať von, pretože mu ostali pod bránou nohy. Následne upadol do bezvedomia. Iný svedok, ktorý by mohol uviesť okolnosti vzniku úrazu zistený nebol. Toto tvrdenie žalobcu o okolnostiach vzniku úraze súd nemal v konaní preukázané. Výpoveďou svedka T. mal súd preukázané, že žalobca, ležal na zemi, asi 5 m od brány a bol v bezvedomí. Snažil sa ho prebrať, žalobca stonal, nekomunikoval. Svedok uviedol, že na mieste, kde žalobca ležal neboli žiadne predmety, žalobca ležal na betóne. Zo znaleckého posudku MUDr. Milana Zbořila mal súd preukázané, že žalobca utrpel pri úraze zlomeninu klenby lebečnej vpravo, pomliaždenie mozgu, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú, pričom poranenia vznikli intenzívnym tupým úderom na pravú stranu hlavy, mohli vzniknúť pádom bezvedomého tela žalobcu na tvrdú zem. Objektívny nález svedčiaci pre úder do hlavy sa nezistil. Rovnako aj v druhom znaleckom posudku, ktorý súdu vypracovala znalecká organizácia forensic.sk bolo konštatované, že rozsah a charakter poranení poukazuje na náraz pravej bočnej plochy hlavy na rovnú tvrdú plochu bez výstupkov a to pri páde a dopade hlavy na jej pravú bočnú plochu, pričom neboli zistené žiadne iné ložiská krvácania v pokrývkach lebečných, ktoré by poukazovali na možný predchádzajúci
relevantne intenzívny kontakt, náraz predmetu s hlavou žalobcu. Rozsah a charakter poranení žalobcu zodpovedajú spontánnemu pádu na zemský povrch, bez iniciovania pádu iným vonkajším vplyvom, pričom spontánny pád po kolapse či strate vedomia, bez predchádzajúceho kontaktu s bránou je najpravdepodobnejšou eventualitou mechanizmu vzniku poranení žalobcu. Spadnutie brány na žalobcu a jeho následné spadnutie na zem tak nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca a jeho právna zástupkyňa v priebehu konania, po vypracovaní dvoch znaleckých posudkov, pripisovali vznik nevoľnosti žalobcu a jeho následné spadnutie na zem nepriaznivým podmienkam v práci, príp. náročnosti práce, ktorú žalobca vykonával. V konaní mal súd preukázané, že žalobca vykonával prácu manipulanta, pričom túto prácu vykonával od začiatku vzniku pracovného pomeru, pričom na daný druh práce bol zdravotne spôsobilý, čo mal súd preukázané potvrdením lekára pri jeho nástupe do zamestnania. Výpoveďou svedkov mal súd preukázané, že v danom prípade nešlo o fyzicky namáhavú prácu s nasadením mimoriadneho vypätia síl. Podľa ustálenej súdnej praxe muselo by ísť o pracovný výkon, ktorý presahuje hranice obvyklej, každodennej práce vykonávanej zamestnancom, alebo ak ide o prácu, ktorú obvykle zamestnanec vykonáva, ale v danom prípade sa práca vykonávala za nepriaznivých okolností, alebo na hranici obvyklej námahy práce, pre ktorú organizmus zamestnanca nie je prispôsobený, alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačí. V konaní musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom. V danom prípade nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom, nebol preukázaný činiteľ, ktorý u žalobcu vyvolal prípadnú náhlu nevoľnosť v dôsledku ktorej žalobca spadol na zem a utrpel úraz. Súd sa v danom konaní zameral taktiež na skúmanie podmienok v práci, ktoré by mohli mať vplyv na zdravotný stav žalobcu. Podľa správy Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave mal súd preukázané, že dňa 25.8.2007 bola priemerná denná teplota 23,0°, čo nie je vysoká teplota na dané ročné obdobie, pričom ráno, keď žalobca úraz utrpel, bola teplota oveľa nižšia. Z uvedeného dôvodu súd aj toto tvrdenie žalobcu o zlých podmienkach na výkon práce pre vysokú teplotu na pracovisku nepovažoval za relevantné. Z Protokolu Štátneho zdravotného ústavu, z Rozhodnutia OÚ v Skalici mal súd preukázané, že na pracovisku, kde žalobca bol pracovne zaradený bol rizikovým faktorom hluk, iný faktor, ktorý by mohol mať vplyv na zdravotný stav žalobcu nebol zistený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu celkom v sume 8.667,90 €. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia žalovaného vyčíslené právnym zástupcom žalovaného v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca vo svojom pôvodnom návrhu uplatnil právo na zaplatenie sumy v celkovej výške 34.066,71 €. Podľa ust. § 10 ods. 1 , 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje jeden úkon z uvedenej sumy sadzbu tarifnej odmeny 492,93 €. Súd tak priznal žalovanému náhradu trov právneho zastupovania za 14 úkonov právnej služby po á 492,93 € ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenia zo dňa 18.1.2010, účasť na pojednávaní dňa 27.4.2010, 1.6.2010, 6.7.2010, 20.9.2011, 26.6.2012, 25.10.2012, 29.11.2012, 4.4.2013, 14.5.2013, 23.4.2015, 6.8.2015, písomné vyjadrenie zo dňa 4.3.2015), 1 úkon á 246,45 € ( účasť na pojednávaní dňa 27.8.2015 § 13a ods. 4 vyhl.), 5x paušálna náhrada 7,21 € ( rok 2010), 1x paušálna náhrada 7,41 € ( rok 2011), 3x 7,63 € ( rok 2012), 2x 7,81 € ( rok 2013), 4x 8,39 €( rok 2015). Náhrada DPH pre 1 úkon právnej služby pre rok 2010 ( 19%) vo výške 93,66€, a pre roky 2011-2015 ( 20%) vo výške 98,59 € , spolu DPH 1.404,90 €.
O trovách konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že neúspešný žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov ( Uznesenie 2C/230/2009-270 zo dňa 19.11.2013). Súd zároveň rozhodol o vrátení zostatku zloženého preddavku, ktorý zložil žalovaný vo výške 80 € pod pol. reg. D14b 4/10.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)