Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-66-2022.pdf
PDF · 85.99 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/66/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : R.. D. R., U.. XX.X.XXXX, C. F. XXXX/XX, XXX XX L., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Michal Juhás, advokát, Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463 proti žalovanému : BLS com. s.r.o., Hlavná 84, 040 01 Košice, IČO: 36 205 168, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. III. Žalobcu zaväzuje zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 33,-€ na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 4.10.2022 žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia : vydať Žalobcovi kópie účtovných dokladov: účtovný denník, hlavná kniha, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, inventúrny súpis majetku, pokladničná kniha a bankové výpisy za posledných päť účtovných období, a to do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
2. Žalobca svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tak, Žalobca od doby zániku funkcie konateľa spoločnosti Žalovaného nemá žiadne relevantné informácie týkajúce sa spoločnosti a nemá možnosť podieľať sa na riadení spoločnosti Žalovaného, preto pri zamýšľanom prevode svojho obchodného podielu v spoločnosti nedisponuje informáciami potrebnými na uskutočnenie prevodu, najmä na stanovenie hodnoty obchodného podielu. Z uvedeného dôvodu tak na základe Výzvy na sprístupnenie dokumentov spoločnosti zo dňa 19.05.2022 (ďalej len „Výzva“) Žalobca vyzval Žalovaného na sprístupnenie dokumentov spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné na určenie skutočnej hodnoty svojho obchodného podielu a v závislosti od toho aj výšku odplaty za prevod obchodného podielu. V liste Žalovaného zo dňa 03.06.2022 označenom ako „Odpoveď k výzve zo dňa 19.05.2022. Žalovaný potvrdil, že žiadosti Žalobcu uvedenej vo Výzve vyhovie za predpokladu, že Žalobca konkretizuje druh dokumentov, ktoré požaduje sprístupniť. Žalobca listom zo dňa 04.07.2022 reagoval na Odpoveď zo dňa 03.06.2022, v ktorom uviedol a špecifikoval druh požadovaných dokladov na sprístupnenie, a to nasledovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov: účtovný denník, hlavnú knihu, knihu pohľadávok, knihu záväzkov, inventúrny súpis majetku, pokladničnú knihu, bankové výpisy za posledných päť účtovných období.
3. Odpoveďou na vyššie uvedený List zo dňa 04.07.2022 bolo Stanovisko Žalovaného k žiadosti o sprístupnenie účtovných dokladov zo dňa 17.08.2022 v ktorom sa Žalovaný vyjadril, že žiadosti o sprístupnenie požadovaných účtovných dokladov nevyhovuje, a to s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/21/2019, publikované pod č. R 44/2019, nakoľko požadované doklady sa týkajú bežného chodu spoločnosti. Okrem iného Žalovaný v tomto Stanovisku uviedol, že informácie o hospodárení sa nachádzajú v účtovných závierkach, ktoré sú verejne prístupné.
Reakciou na predmetné Stanovisko bol List Žalobcu zo dňa 06.09.2022, v ktorom objasnil, že požadované doklady sa netýkajú bežného chodu Žalovaného, avšak ide o informácie o stave hospodárenia spoločnosti, ktoré určujú hodnotu obchodného podielu žalobcu. Žalovaný nevyhovel ani opakovanej výzve na oznámenie termínu, v ktorom budú Žalobcovi sprístupnené požadované doklady resp. nepredložil Žalobcovi kópie požadovaných dokladov a ďalej so Žalobcom už nekomunikoval.
4. Odo dňa 29.11.2019 Žalobca prestal figurovať ako konateľ spoločnosti Žalovaného, od tohto momentu Žalobca stratil možnosť podieľať sa na riadení obchodnej spoločnosti a taktiež prestal získavať relevantné informácie týkajúce sa činnosti Žalovaného, čím je porušené právo Žalobcu ako spoločníka na informácie a nahliadanie do dokumentov spoločnosti ustanovené v § 122 ods. 2 OBZ. Uvedená situácia má za dôsledok to, že Žalobca pri plánovanom prevode obchodného podielu nemá možnosť vykonať previerku spoločnosti Žalovaného (tzv. due diligence), na základe ktorej by získal informácie nevyhnutné na určenie hodnoty svojho obchodného podielu a následne aj výšky odplaty za prevod obchodného podielu.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. 261 ods.6 Obchodného zákonníka ( ObchZ) , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
11. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“): „Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.“
12. Podľa ust.§ 135 ods.1 ObchZ, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
13. Podľa ods. 2 ObchZ, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.
14. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma, či tvrdený nárok vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností žalobcami uvedených a osvedčených. Účelom neodkladného opatrenia je najmä potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť dôvody na jeho nariadenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov.
15. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má neodkladný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
16. Podľa ust. § 216 ods.1 CSP, Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (pozri § 132 ods. 1 CSP). Súd je viazaný týmto žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada "ne ultra petitum").
17. Z predložených listinných dôkazov síce vyplývajú skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd po preskúmaní návrhu a jeho žalobného petitu dospel k záveru, že nariadeniu tohto opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.
18. Skutkový stav je podľa názoru súdu preukázaný najmä listinami : výpisom z obchodného registra spoločnosti BLS com. s.r.o., výzva na sprístupnenie dokumentov z 19.5.2022 žalovanému; list z 3.6.2022 žalovaného - k výzve z 19.5.2022; list zo dňa 4.7.2022 žalobcu - k listu žalovaného z 3.6.2022; stanovisko žalovaného zo dňa 17.8.2022; list zo dňa 6.9.2022 žalobcu - odpoveď na stanovisko z 17.8.2022;
19. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za preukázané, že žalovaný koná takým spôsobom, ktorý sa snaží zamedziť vo výkone práv žalobcu - nakoľko „spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách (§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka)“, čím dochádza k obmedzeniu a oslabeniu práva žalobcu. Pretože zo vzájomnej komunikácie vyplynulo, ako uviedol žalovaný v liste z 3.6.2022, sa nekonali valné zhromaždenia v rokoch 2020, 2021 z dôvodu pandémie COVID-u. Avšak je v danom prípade podstatné podľa § 216 CSP, aj určitosť petitu, ktorý má zásadný vplyv na rozhodnutie v danej veci.
20. K charakteru neodkladného opatrenia okrem iného patrí aj to, že zásah do práv dotknutých účastníkov musí byť primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutým účastníkom. Pokiaľ je navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimerané tvrdenému a súčasne osvedčenému zásahu do práva žalovaného a nesústreďuje sa výlučne a iba na tento zásah a z neho vyplývajúcu naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, takému návrhu na neodkladné opatrenie nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených na jeho vydanie. (tzv. zásada primeranosti).
21. Za účelom realizácie predmetného oprávnenia zákon v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka zakotvil právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti tak predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto informácie mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení, resp. pri hlasovaní mimo valného zhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníka. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom
dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.
22. Ako vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 publikované Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. R44/2019 z bodu 28.4.“ Zároveň však platí, že v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť mu do nich, prípadne mu umožniť, aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy prípadne ich kópie. Pokiaľ ide o vyhotovovanie kópií spoločníkom z jednotlivých dokladov spoločnosti, aj s poukazom na vyššie citovanú judikatúru (viď bod 27 vyššie) možno uviesť, že spoločnosť je povinná spoločníkovi umožniť
- ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si na technickom zariadení spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných dokladov spoločnosti. 28.5. Z povinnosti spoločnosti umožniť spoločníkovi vyhotoviť si za náhradu vzniknutých nákladov kópie dokladov spoločnosti (ak má na to technické vybavenie) však nie je možné vyvodiť právo spoločníka, aby požadoval od spoločnosti, nech mu samotná spoločnosť vyhotoví bezplatne kópie jednotlivých dokladov spoločnosti. V prípade, ak spoločník v žalobe - ktorou si uplatňuje proti spoločnosti svoje právo podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka - požaduje, aby bola spoločnosť povinná vyhotoviť mu kópie jednotlivých dokladov spoločnosti, jedná sa zo strany spoločníka o šikanózny výkon práva a v tomto rozsahu je povinnosťou súdu žalobcovi nevyhovieť. Je pritom právne irelevantné, či by tejto povinnosti spoločnosti zodpovedala vzájomná povinnosť spoločníka nahradiť spoločnosti vzniknuté náklady, alebo či by spoločnosť mala predmetnú povinnosť splniť na vlastné náklady. Rovnako je bez právneho významu, z akého dôvodu spoločník žiada uloženie takejto povinnosti [napr. z dôvodu neposkytnutia (resp. zakrytia) údajov, ktoré je spoločnosť povinná chrániť podľa osobitných predpisov]. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že aj spoločník má určité povinnosti vo vzťahu k spoločnosti. Predovšetkým aj spoločník (a nielen konateľ) je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu, alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy tretích.
23. Z tohto dôvodu, že žalobca žiada vydať kópie účtovných dokladov spoločnosti, a nežiada v zmysle ustanovení obchodného zákonníka ( § 122 ods. 2 ObchZ ) - umožnenie nahliadnuť do dokladov, resp. požadovať informácie od konateľov, súd nemohol vyhovieť žalobcovmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože spoločník nie je oprávnený požadovať, aby mu spoločnosť sama vyhotovila kópie ním určených dokladov spoločnosti, a to ani vtedy, ak by sa zaviazal zaplatiť spoločnosti náhradu vzniknutých nákladov.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca nemal vo veci úspech, súd mu trovy konania nepriznal a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
25. Podľa §262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.