Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-42-2022.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX E. U. H., o zaplatenie 78,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 78,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 29.06.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 06.05.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia peňažného plnenia vo výške 78,- Eur s príslušenstvom.
2. V žalobe uviedol, že žalovanému bola dňa 29.05.2020 vystavená faktúra č. 7060120280, vo výške 78,- Eur, splatná do 28.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Signál Piešťany za obdobie od 04.05.2020 do 10.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia výzvy. Žalobca následne zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 31.01.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka bola žalovaným prevzatá. Napriek uvedenému žalovaný nezaplatil dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Legitímnosť svojho nároku oprel o ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021).
4. Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Zastával názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
5. V doplnení žaloby uviedol, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa ustanovenia § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) a ustanovenia § 48 ods. 4 písm. n) zákona č. 355/2007 Z. z. opatrenie č. OLP/3172/2020 zo dňa 17.04.2020, podľa ktorého "Všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti." Zdôraznil, že nariadenie izolácie formou jednotlivých opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Podľa písmena A6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 113 z 15. marca 2020 bolo ministrovi vnútra SR uložené "vykonať opatrenia so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR". Karanténne zariadenie Centrum účelových zariadení, Rekreačná 13, 921 01 Piešťany, IČO: 42137004, zariadenie Signal Piešťany, v ktorom žalovaný v dňoch 04.05.2020 až 10.05.2020 absolvoval nariadenú izoláciu bolo Príkazom Ministerstva vnútra SR č. SKR-58/2013-20 určené ako subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 9 ods. 1 písm. b) 1. bod zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Príkazom Ministerstva vnútra SR č. SKR-COKP1/2020-000511-009 zo dňa 10.04.2020 bol subjektu hospodárskej mobilizácie spresnený rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie na obdobie krízovej situácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) druhého bodu zákona č. 179/2011 Z. z. na účel zriadenia karanténneho zariadenia podľa § 2 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 77/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie. Subjektu hospodárskej mobilizácie bolo uložené vykonať opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. b) zákona č. 179/2011 Z. z., a to organizácia výroby a organizácia služieb, v rámci vykonávania ktorého bol určený subjekt povinný zabezpečiť vo svojom zariadení ubytovanie a stravovanie fyzickým osobám, ktorým bola nariadená povinná izolácia v karanténnych zariadeniach. Určenému subjektu sa uhradia výdavky za vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie. Konkrétnu úhradu oprávnených nákladov vykoná Ministerstvo vnútra SR v súlade s nariadením vlády č. 77/2020 Z. z.. V zmysle vyššie uvedeného Ministerstvo vnútra SR v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. a nariadením vlády č. 77/2020 Z. z., uhradilo karanténnemu zariadeniu Centrum účelových zariadení, Rekreačná 13, 921 01 Piešťany, IČO: 42137004, náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s ubytovaním a stravou žalovaného, ktorý absolvoval nariadenú izoláciu. Opakovane poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v zmysle ktorého, vymáha od žalovaného paušálne náklady na stravu, keďže plnil za žalovaného to, čo mal v zmysle citovaného ustanovenia zákona žalovaný plniť sám. Rovnako opätovne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021, publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 551/2021 Z. z., ako aj na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR.
6. Na podporu skutkových tvrdení žalobca predložil ako listinné dôkazy:
- faktúru č. 7060120280 zo dňa 29.05.2020 vystavenú na sumu 78,- Eur s dátumom splatnosti do 28.06.2020, ktorou boli vyfakturované náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Hotel Signál Piešťany za obdobie od 04.05.2020 do 10.05.2020 s doručenkou,
- výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - stravu počas karantény, zo dňa 19.10.2020,
- výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,- Eur zo dňa 31.01.2022 s doručenkou,
- príkaz Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP1/2020-000511-009 zo dňa 10.04.2020, ktorým sa spresnil rozsah vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie za obdobie krízovej situácie,
- faktúru č. 8860007582 zo dňa 30.06.2020 s dátumom splatnosti do 14.07.2020, ktorou boli vyfakturované náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Hotel Signál Piešťany, pričom stravná jednotka činila 10,83 Eur za deň vrátane príloh, ktoré obsahovali zoznam osôb umiestnených v karanténe. 7. V zmysle návrhu žalobcu súd vo veci vydal dňa 17.05.2022 platobný rozkaz pod sp. zn. 11C/42/2022-11, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 78,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 29.06.2020 do zaplatenia, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
8. Po márnom šetrení pobytu, z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu žalovanému, súd uznesením zo dňa 06.09.2022 vydaný platobný rozkaz zrušil.
9. Napriek šetreniu pobytu lustráciou v príslušných registroch - Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni, ZVJS, Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupov sa súdu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovaného. Žalovaný je prihlásený v Registri obyvateľov SR od 03.08.1998 k trvalému pobytu na adrese: E. U. H., M. XXXX/X, čo potvrdilo i šetrenie v ostatných registroch, prechodný pobyt ani pobyt v zahraničí hlásený nemá. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Spišská Nová Ves zo dňa 26.07.2022 súd zistil, že žalovaný sa na adrese uvedenej v žalobe nezdržiava, nakoľko žije a pracuje v Anglicku.
10. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na uvedenú adresu, ani zistiť terajší skutočný pobyt, doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučením prostredníctvom oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke postupom podľa § 116 Civilného sporového poriadku.
11. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.
12. Vo veci súd vytýčil pojednávanie na deň 03.11.2022, na ktoré sa nedostavili sporové strany. Žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, predvolanie mu bolo doručované na adresu jeho pobytu a toto sa súdu vrátilo dňa 11.10.2022 nedoručené s poznámkou "adresát neznámy". Keďže lehota na prípravu bola zachovaná, súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti sporových strán.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to faktúrou č. 7060120280 zo dňa 29.05.2020 s doručenkou, výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - stravu počas karantény zo dňa 19.10.2020, výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 31.01.2022 s doručenkou, príkazom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP1/2020-000511-009 zo dňa 10.04.2020, faktúrou č. 8860007582 zo dňa 30.06.2020 vrátane príloh, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
14. Z príkazu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SKR-COKP1/2020-000511-009 zo dňa 10.04.2020 súd zistil, že týmto príkazom bolo spresnené v akom rozsahu majú byť vykonávané opatrenia hospodárskej mobilizácie za obdobie krízovej situácie. Za subjekt hospodárskej mobilizácie bola určená i príspevková organizácia Centrum účelových zariadení so sídlom Rekreačná 13, Piešťany, pričom úhrada výdavkov za vykonávané opatrenia hospodárskej mobilizácie má byť vykonaná Ministerstvom vnútra SR po predložení faktúry.
15. Z faktúry č. 7060120280 zo dňa 29.05.2020 vystavenej na sumu 78,- Eur s dátumom splatnosti do 28.06.2020 súd zistil, že žalovanému boli vyfakturované náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Hotel Signál Piešťany za obdobie od 04.05.2020 do 10.05.2020. O prevzatí faktúry svedčí žalovaným podpísaná doručenka.
16. Z faktúry č. 8860007582 zo dňa 30.06.2020 s dátumom splatnosti do 14.07.2020 súd zistil, že touto boli žalobcovi vyfakturované náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení Hotel Signál Piešťany, pričom stravná jednotka činila 10,83 Eur.
17. Žalovaný bol na úhradu nákladov za karanténu vyzývaný výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - stravu počas karantény zo dňa 19.10.2020 a následne výzvou na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,- Eur zo dňa 31.01.2022. Napriek ich doručeniu však k úhrade nákladov nepristúpil.
18. Podľa § 2 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prenosné ochorenie je choroba vyvolaná biologickým faktorom, ktorý je schopný vyvolať individuálnu alebo hromadnú.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. m/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, izolácia je oddelenie osoby chorej na prenosné ochorenie počas jej infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia jej zotrvaním v domácom prostredí na nevyhnutný čas.
20. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 55/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
21. Podľa Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia, č. OLP/3353/2020 zo dňa 29.04.2020 všetkým osobám, ktoré od 1. mája 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.
22. Predmetom sporu nebola otázka posudzovania ústavnosti žalovaného pobytu v karanténnom zariadení, ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia nariadenej karantény žalovanému v zariadení Centrum účelových zariadení - Hotel Signál Piešťany za obdobie od 04.05.2020 do 10.05.2020. Ústavný súd SR svojím Nálezom sp.zn. PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 nevyhovel návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach, za tieto služby povinní zaplatiť štátu za poskytnutú stravu. Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel ÚS SR k záveru o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. V uvedenom náleze bolo zohľadnené aj to, že právna úprava odstraňujú riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady
23. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol počas nariadenej karantény umiestnený v karanténnom zariadení v Centre účelových zariadení - Hotel Signál Piešťany v období od 04.05.2020 do 10.05.2020, počas ktorého mu bola poskytovaná strava. Žalovaný bol subjektom, ktorý niesol hmotnoprávnu povinnosť znášať náklady za stravu podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia počas izolácie. Keďže tak neurobil a túto povinnosť za neho splnil prevádzkovateľovi zariadenia žalobca, vzniklo na strane žalovaného voči žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Súd nezistil, že by náklady na stravu v sume 78,- Eur od 04.05.2020 do 10.05.2020 boli zjavne disproporčne voči žalovanému. Ide o primeranú položku stravného, ktorá zjavne nepresahuje výšku nákladov na stravu dospelej osoby mimo nariadenej izolácie, t.j. v bežnom živote. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom skutočnosť umiestnenia v izolácii a zabezpečenia stravy vyfakturovanej faktúrou č. 7060120280 zo dňa 29.05.2020 za obdobie počas izolácie nerozporoval, avšak napriek prevzatiu uvedenej faktúry a následne i výzvy na jej zaplatenie tak neučinil.
24. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 78,- Eur, ako nákladov za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény.
25. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania, keď žalovaný neuhradil faktúru v lehote splatnosti a ktorý si uplatnil odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. od 29.06.2020 do zaplatenia, pričom a jeho výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšená o 5 percentuálnych bodov.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.