Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-6C/185/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, práv. zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: E. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XXX/X, E., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 238,42 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 106,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 220,- Eur od 21.12.2013 do 30.07.2014, zo sumy 106,76 Eur od 31.07.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 31.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 238,42 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% zo sumy 286,66 Eur odo dňa 21.12.2013 do 30.07.2014, zo sumy 173,42 Eur odo dňa 31.07.2014 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 19.11.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 220,- Eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 20.12.2013. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 286,66 Eur, ktorú tvorí zvyšok poskytnutého úveru vo výške 220,- Eur a individuálne dohodnuté odplaty za poskytnutie úveru vo výške 66,66 Eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 20.12.2013. V zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur, pričom odporca bol pred uzatvorením rámcovej zmluvy a zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 351,66 Eur s príslušenstvom (súčet istiny, dohodnutej odplaty a celkových nákladov). Povinný uhradil dňa 30.07.2014 sumu 113,24 Eur.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 19.11.2013, so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.11.2013, s výpisom z účtu navrhovateľa, s upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 27.12.2013, s porušením dohody o splátkovom kalendári zo dňa 31.12.2013, s urgenciou nezaplatenej pohľadávky vo výške 351,70 Eur zo dňa 03.01.2014, s výpoveďou dohody o splátkovom kalendári a s výzvou urýchlenej úhrady dlhu vo výške 341,70 Eur a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli dňa 19.11.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl. IV bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len „Náklady“). Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške 30,- Eur.

Účastníci v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa Zákona č. 129/2010, Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver vo výške 220,- Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 286,66 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa v zmysle zmluvy sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 66,66 Eur. V zmluve sa ďalej uvádza, že celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 357%.

V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657 a 658.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v danom prípade nie je možné aplikovať s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písmeno e), podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu nepresahujúcu lehotu troch mesiacov.

V zmysle citovaných ustanovení § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa však výslovne uvádza, že úver, pričom správne mala byť uvedená pôžička, je poskytnutý bezúročne. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je podľa názoru súdu absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva a povinnosti, keďže takýto právny úkon je neplatný od začiatku.

V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to poplatok uvedený v zmluve a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania navrhovateľom bolo preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičke, ako i naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi, ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi vo výške 220,- Eur, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu z č.l. 12, pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 20.12.2013 s tým, že odporca si splnil svoju povinnosť len čiastočne uhradením sumy dňa 30.07.2014 vo výške 113,24 Eur, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 106,76 Eur, v ktorej časti považoval návrh navrhovateľa za dôvodný.

Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami odporcovi na úhradu jeho dlhu, a to vo výške 65,- Eur. V zmysle rámcovej zmluvy malo ísť o skutočne vynaložené náklady. Navrhovateľom nebolo preukázané zaslanie výziev odporcovi, pričom je možné, že výzvy boli zasielané len elektronicky a súd je toho názoru, že navrhovateľovi finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli.

Podľa názoru súdu tiež zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je v danom prípade nevyhnutné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Navrhovateľ na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady, na druhej strane tieto boli stanovené paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je stanovená výrazne v neprospech spotrebiteľa, t.j. odporcu, pričom je nepochybné, že táto nebola individuálne dojednaná, keďže odporca nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.

O úrokoch z omeškania rozhodoval súd podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení účinnom ku dňu 21.12.2013.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 21.12.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca sa dostal do omeškania v danom prípade uplynutím dohodnutej doby splatnosti, t.j. 21.12.2013. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,25%.

S poukazom na skutočnosť, že odporca sa dostal do omeškania ku dňu 21.12.2013 a čiastočne plnil dňa 30.07.2014, súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny vo výške 106,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 220,- Eur od 21.12.2013 do 30.07.2014 a zo sumy 106,76 Eur od 31.07.2014 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo vec úspech len čiastočný súd náhradu trov konania rozdelí, príp. vysloví, že žiadny účastník nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade bol navrhovateľ úspešný vo výške 44,77%, odporca bol úspešný vo výške 55,25%, a teda podľa pomeru úspechu navrhovateľ by mal odporcovi zaplatiť náhradu trov konania vo výške 10,48%. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.