Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-164-2013.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/164/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym, advokátom, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanej K. J., L. X.X.XXXX, J. T. XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 622,97 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd dňa 2.4.2013 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 622,97 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.10.2002 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom na druhej strane zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch. Na základe písomnej žiadosti vydal žalobca žalovanej úverovú kartu a poskytol jej úverový rámec vo výške 20.000,- Sk, t.j. 663,88 eura. Žalovaná vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.723,40 eura. Žalovaná pri podpise úverovej zmluvy súhlasila so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Podľa bodu 4.3.1 Všeobecných úverových podmienok a častice úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 5% z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca. CETELEM splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného a príslušnú splátku úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 3.192,35 eura do odstúpenia od úverovej zmluvy. Podľa bodu 5.3 VÚP, ak klient poruší povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je CETELEM oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní. CETELEM je tiež oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania. Podľa bodu 4.4.2 a 3.6.1 VÚP je CETELEM oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, že klient sa dostal do omeškania so splatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca odstúpil dňa 22.7.2011 od úverovej zmluvy. Dňa 30.9.2011 odstúpenie nadobudlo účinnosť a dlh žalovanej sa stal splatným v celom rozsahu. Žalobca má voči žalovanej neuhradené záväzky v lehote splatnosti v celkovej výške 622,97 eura z titulu zvyšku z dlžnej úverovej istiny.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.
Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že zmluva, pokiaľ ide o revolvingový úver, nie je v písomnej forme, teda je neplatná. Navrhuje teda žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.10.2002 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.10.2002 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 13.499,- Sk, t.j. 448,08 eura, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo výške 448,08 eura v pravidelných 9 - tich mesačných splátkach vo výške 1.499,- Sk, t.j. 49,76 eura, pričom prvá splátka bola splatnou 15.11.2002.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.10.2002 má súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 13.499,- Sk, t.j. 448,08 eura, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi istinu vo výške 448,08 eura v pravidelných 9 - tich mesačných splátkach vo výške 1.499,- Sk, t.j. 49,76 eura, pričom prvá splátka bola splatnou 15.11.2002. Tlačivo - formulár pre spotrebiteľské úvery je vertikálne rozdelený na dve časti, z ktorých pravá časť, orámovaná a podfarbená zelene, obsahuje vopred vytlačené texty rozdelené na body: C/- úverová karta, D/- poistenie klienta, E/ - súhlas so pracovaním osobných údajov, F/ - dohoda o zrážkach zo mzdy. Do tejto časti formulára nie je možné nič mechanicky vpisovať ani meniť text. V spodnej časti tlačiva, t.j. pod zeleným rastrom, je plnou čiarou vyznačené miesto pre vyznačenie dátumu a miesta uzavretia zmluvy a pod ním plnou čiarou vyznačené miesto pre podpisy. Bezprostredne pod týmito čiarami je rámček, obsahujúci vyhlásenie partnera žiadateľa o úver, ktorý je ale prečiarknutý (zrejme partner žalovanej žiadne vyhlásenie neučinil). Ľavá vertikálna časť formulára je prispôsobená na to, aby sa do nej mohli vpisovať individuálne požiadavky záujemcu o úver a obsahuje niekoľko oddielov, ktoré sú horizontálne medzi sebou oddelené prerušovanou čiarou. Kým do všetkých oddielov je možné vpisovať potrebné údaje, úplne posledná časť C1: „Úverová karta“ obsahuje údaj o mesačnej úrokovej sadzbe vo výške 1,95%, príklad pre výpočet RPMN pri výške čerpania úveru vo výške 20.000,- Sk (ako to bolo aj v tomto prípade) a výšku mesačného poplatku za správu úveru v sume 45,- Sk.
Daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti.
Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému konaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvnú dohodu pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať tuto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzení autonómie vôle (Nález ÚS ČR zo dňa 6.11.2007, sp. zn. II. ÚS 3/06).
Úver, ktorý žalobca žalovanej poskytol dňa 11.10.2002 v sume 448,08 eura na zakúpenie tovaru, ale nie je predmetom konania (zrejme ho žalovaná plne uhradila) a preto sa ním súd nezaoberal.
Predmetom konania je záväzok žalovanej voči žalobcovi na ďalšom úvere, ktorý mal žalobca poskytnúť žalovanej u v podobe platobnej kreditnej karty s úverovým rámcom 20.000 Sk, t.j. 663,88 eura.
Predmetom konania je teda suma 622,97 eura z titulu zvyšku z dlžnej úverovej istiny.
Žalobca tvrdil, že jeho pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.10.2002, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úverový rámec 20.000 Sk vo forme platobnej karty. Žalovaná mala vyčerpať z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2.723,40 eura, pričom sa úver zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálnych splátok 5% z poskytnutého úverového rámca a to k 10. dňu kalendárneho mesiaca. V dôsledku skutočnosti, že žalovaná nesplácala úver v súlade so zmluvou a dostala sa do omeškania so splatením viac ako 2 po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky po dobu viac než tri mesiace, žalobca dňa 22.7.2011 od zmluvy odstúpil.
Je nesporné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v pomere špeciality. Žalobca tvrdil, že so žalovanou dňa 11.10.2002 uzavrel zmluvu o úvere a podľa jej časti C vydal žalovanému úverovú kartu s úverovým rámcom 20.000,- Sk (663,88 eura), z ktorého mala žalovaná vyčerpať 2.723,40 eura. K žalobe priložil zmluvu zo dňa 11.10.2002, týkajúcu sa úveru za účelom nákupu konkrétneho druhu tovaru, ten ale nie je predmetom konania. Práve táto zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalobcom resp. jeho zmluvnými obchodnými partnermi na tento účel.
Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa špeciálnou právnou úpravou.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ako súd uviedol vyššie podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 5 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Z predložených listín možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že dňa 11.10.2002 účastníci konania preukázateľne uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, určenú na nákup, avšak tento právny vzťah nie je predmetom konania. V rámci dojednávania tohto záväzku žalobca vopred vnútil konajúcej osobe (žalovanej) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako totiž vyplýva z daného tlačiva, podpisom zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v zelenom rastri a bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka iného právneho vzťahu. Inak povedané, dňa 11.10.2002 sa žalovaná podpísala aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol.
Z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 11.10.2002 nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy dňa 11.10.2002 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovanej. Ak mienil žalobca uzavrieť so žalovanou nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon č. 258/2001 Z.z.. Ak poskytol žalovanej sumu 20.000 Sk, bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma, čoho dôsledkom je, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zákona absolútne neplatná. Bez písomnej zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka.
Ak by aj existovala formálne platná zmluva o úvere (písomná zmluva), súd by venoval dôslednú pozornosť otázke prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.
Plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, preto možno uplatňovať a aj posudzovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože:
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.723,40 eura a vrátila žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 3.192,35 eura, teda viac ako jej žalobca poskytol. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, resp. jej žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanej ich náhradu nepriznal.
O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodne samostatným uznesením.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§251 O.s.p.).