Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-128-2015.pdf
PDF · 67.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/128/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci proti odsúdenému Q. G., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7PP/3/2015 zo dňa 27.04.2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. G., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 7PP/3/2015 zo dňa 27.04.2015 tento (okresný súd) podľa § 66 ods. 1 písmeno b/ Trestného zákona žiadosť odsúdeného Q. G., nar. X.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil:
- Okresný súd Bratislava V zo dňa 3.9.2014 pod č.k. 4T/112/2008, podľa § 355 ods. 2 TZ/2005 v trvaní 3 (tri) roky, zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že tento rozhodol (negatívnym výrokom) zisťujúc, že v príslušnom prípade nedošlo k naplneniu požadovaných (materiálnych podmienok) na možnosť rozhodnutia výrokom pozitívnym (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). V konkrétnosti konajúci (prvostupňový súd) poukázal na skutočnosti vyplynuvšie zo samotnej hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde t.č. odsúdený trest vykonáva. Z tejto (hodnotiacej správy) sú zistiteľné skutočnosti pozitívneho charakteru v tom smere, že správanie sa tohto (odsúdeného Q. G.) je hodnotené pozitívne. Počas doposiaľ realizovaného výkonu trestu nebol ani raz disciplinárne odmenený, ani potrestaný. Pracovne má byť zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Replast od 5.2.2015, keď je vo fáze osvojovania si pracovnej technológie. Samotná resocializačná prognóza podľa samotnej (hodnotiacej správy) z hľadiska rizika sociálneho zlyhania je rovnako posúdená priaznivo. Napriek skutočnosti konštatovanej v samotnej (hodnotiacej správe), že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, riaditeľ ho odporúča (podmienečne prepustiť s dohľadom). Nad rámec oboznámenej (hodnotiacej správy), súd I. stupňa poukázal pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na to, že sa tento (odsúdený Q. G.) v minulosti už opakovane dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj potrestaný. Práve tieto okolnosti v zmysle dôvodov nachádzajúcich sa v samotnom (napadnutom uznesení) nevytvárajú reálne záruky, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by tento (Q. G.) na slobode viedol riadny život. V neposlednom rade tiež poukázal aj na skutočnosť, že sa aktuálne voči tomuto (Q. G.) má viesť ďalšie trestné konanie.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený Q. G., ktorú sťažnosť aj odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V podanej sťažnosti namieta primárne tú skutočnosť, že o jeho žiadosti nebolo rozhodované v príslušnej (zákonnej lehote) upravenej Trestným poriadok v § 415 ods. 3 Trestného poriadku. V prípade tohto zákonného ustanovenia je potrebné rozhodnúť najneskôr do 60-ich dní od doručenia žiadosti o podmienečné prepustenie, k čomu, ale nedošlo.
Jeho správanie počas realizovaného výkonu trestu je hodnotené pozitívne, čo vyplýva zo samotnej hodnotiacej správy riaditeľa ústavu. V rámci I. stupňovým súdom konštatovanej skutočnosti v podobe ďalšieho t.č. realizovaného trestného konania voči nemu uviedol, že platí v jeho prípade prezumpcia neviny. Naviac práve z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody nie je schopný platiť rozsudkom nariadené výživné.
Samotnej (trestnej činnosti), v prípade ktorej aktuálne vykonáva trest sa dopustil už v čase roku 2007 a 2008. V konečnom dôsledku navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie na základe ním v zákonnej lehote podanej sťažnosti zrušil a sám rozhodol, že ho podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že mu určí primeranú skúšobnú lehotu.
Na podklade podanej a súčasne stručne odôvodnenej sťažnosti, odvolací súd postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. G. je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
Odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, podanú sťažnosť, ako i príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že konajúci I. stupňový súd postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ podanej žiadosti odsúdeného Q. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel. Podkladom pre takéto (negatívne rozhodnutie) sú práve skutočnosti obsiahnuté v dôvodoch napadnutého uznesenia. Z tohto (odôvodnenia uznesenia okresného súdu) je zistiteľné, že prvostupňový súd posudzoval pri podanej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody skutočnosti relevantné viažuce sa jednak na samotný (doposiaľ realizovaný výkon trestu) u tohto (odsúdeného Q. G.) a súčasne jeho samotnú osobu z hľadiska predchádzajúceho spôsobu života.
Poznatky nachádzajúce sa v samotnom (odôvodnení uznesenia okresného súdu) rezultujúce priamo z príslušného spisového materiálu naznačujú, že v osobe odsúdeného Q. G. sa jedná o páchateľa trestnej činnosti závažného charakteru s tým, že už v minulosti bol opakovane trestne stíhaný. Súčasne poukazujúc na obsah hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde t.č. odsúdený trest vykonáva je potrebné konštatovať, že doposiaľ realizovaný výkon trestu odňatia slobody u tohto (Q. G.) z hľadiska dosiahnutého stupňa nápravy nepokročil tak kvalitatívnym spôsobom, aby bolo možné konštatovať bez akýchkoľvek pochybností, že došlo tak k podstatnej kvalitatívnej zmene správania sa, že prípadným prepustením na slobodu by viedol riadny život.
Túto skutočnosť je možné konštatovať aj z toho, že počas realizovaného výkonu trestu doposiaľ nedosiahol ani jednu disciplinárnu odmenu. Odvolací súd si preto v plnom rozsahu osvojil odôvodnenie uznesenia okresného súdu ako správne ustálené.
Na margo sťažnostnej námietky odsúdeného, koncentrovanej na nedodržanie lehoty 60 dní na rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, tunajší odvolací súd oboznamujúc sa s príslušným spisovým materiálom zistil, že nastala situácia (v podobe nedodržania lehoty 60 dní na rozhodnutie od doručenia návrhu na podmienečné prepustenie) bola spôsobená tou skutočnosťou, že verejné zasadnutie určené okresným súdom na deň 09.03.2015 bolo odročené z dôvodu, že obhajca odsúdeného mal závadu v doručení predvolania na príslušné (verejné zasadnutie). Príslušná skutočnosť teda nebola spôsobená zavinením konajúceho súdu, naviac samotná lehota zakotvená v ustanovení § 415 ods. 3 Trestného poriadku je lehotou poriadkovou, ktorej nedodržanie nemá za následok prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody.
Keďže odvolací súd nezistil akýkoľvek dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.