Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1896-2010.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1896/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt CONDOR s.r.o., so sídlom Skuteckého 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 043 044, na vymoženie pohľadávky vo výške 128,59 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, so sídlom Poľná 23/31, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. EX 4838/10, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,00 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 128,59 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava č. k. PV 601/08105/2008 zo dňa 22. 12. 2008.
Poverením č. 5601 064261 * zo dňa 08. 11. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, so sídlom Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo (t. č. Poľná 23/31, 034 01 Ružomberok), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2146/08.
Tunajší súd uznesením č. k. 2Er/1896/2010-13 zo dňa 26. 08. 2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného s pôvodného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 10. 2013 a stalo sa vykonateľným dňa 05. 10. 2013.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 21. 08. 2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 01. 05. 2015 vymazaný z obchodného registra ex offo. Súdny exekútor si uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a zároveň predložil exekučný spis EX 4838/10.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd mal na základe výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 6580/S, preukázané, že povinný bol z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu dňa 01. 05. 2015.
Z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Cbr/24/2012 zo dňa 15. 12. 2014, právoplatné dňa 07. 02. 2015 vyplýva, že obchodná spoločnosť CONDOR s.r.o., so sídlom Skuteckého 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 043 044, bola vymazaná z obchodného registra bez likvidácie ku dňu 01. 05. 2015.
Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08. 2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).
V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 48,29 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 7,08 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 8,05 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z .z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky - poštovné výške 7,08 Eur. Súd mu však priznal hotové výdavky - poštovné len vo výške 2,64 Eur. Súd úvodom uvádza, že pokiaľ súdny exekútor zasiela v jednej obálke spolu viacero listín, patrí mu v tomto konaní len alikvotná časť uhradeného poštovného. Na základe toho súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd vo výške 0,39 Eur (1,17 Eur : 3 spolu doručované listiny), návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na tunajší súd vo výške 0,03 Eur (1,50 Eur : 50 spolu doručovaných listín) a za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie na tunajší súd vo výške 0,14 Eur (1,25 Eur : 8 spolu doručovaných listín). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj poštovné za doručenie súčinnosti na Daňový úrad, ODI a Sociálnu poisťovňu á 0,33 Eur a za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v uplatnenej výške 1,09 Eur. Poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému súd nepriznal, nakoľko ma súd za to, že pokiaľ súdny exekútor vykoná doručenie písomnosti prostredníctvom exekútorského doručovateľa a v exekučnom spise predloží len doručenku exekútorského doručovateľa, nemá nárok na náhradu výdavkov za poštovné, nakoľko nevyužil poštového doručovateľa a náklady na poštovné mu nevznikli.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,00 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky - poštovné 2,64 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 7,17 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.