Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Sd-114-2010.pdf
PDF · 104.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: A. F., narodená X.X.XXXX, bytom G.X. XX, L., zastúpená advokátkou JUDr. Vladimírou Dankovou, Kolárska 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.8.2010, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.11.2010, č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.1.2011, č. XXX XXX XXXX zo dňa 8.12.2011, č. XXX XXX XXXX zo dňa 6.12.2012, č. XXX XXX XXXX zo dňa 5.12.2013, č. XXX XXX XXXX zo dňa 4.12.2014 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.8.2010 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 1.12.2009 v sume 398,40 eur. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 22.7.2010.
Navrhovateľka včas podaným opravným prostriedkom z 22.9.2010 žiadala preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.8.2010 z dôvodu, aby jej odporkyňa spätne od 1.12.2009 priznala plný invalidný dôchodok a súčasne odstránila vecnú chybu nezapočítaním 90 dní dôchodkového poistenia od 3.6.1993 do 31.8.1993. Uviedla, že nejde o posledné prázdniny po skončení štúdia na vysokej škole, ale o dobu, kedy bola navrhovateľka prijatá na špecializované štúdium nadväzujúce na ukončené štúdium, na ktoré bola prijatá skôr, ako toto ukončila, ktoré však z rodinných dôvodov musela zanechať. Poukázala, že celý rok 1993 je uvedený nesprávne, pretože obdobie od 1.1. do 31.8. má byť ako náhradná doba vylúčené a mzdový bod mal byť vypočítaný z príjmu od 1.9. do 31.12. len za 4 mesiace a nie za 12. Preto žiadala prepočítať dobu dôchodkového poistenia a mzdového bodu za rok 1993. Súčasne žiadala prehodnotiť jej zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje sa zamestnať a priznať jej plný invalidný dôchodok spätne od 1.12.2009, teda aspoň 70 % invaliditu.
Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 10. februára 2011 uviedla, že napadnuté rozhodnutie z 14. augusta 2010 bolo zmenené rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 10. novembra 2010 po zhodnotení doby štúdia v roku 1993 od 3. júna 1993 do 31. augusta 1993 (90 dní) do rozhodného obdobia pre výpočet
dôchodku a priemerného osobného mzdového bodu, pretože navrhovateľka bola do 30. septembra 1993 riadnou študentkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave, čím sa navrhovateľke zhodnotila doba v rozsahu 25,7672 roka(predtým 25,5206 roka). Zhodnotením doby štúdia došlo k zníženiu sumy invalidného dôchodku, vykonaného od 10. januára 2011 na sumu 408,50 eur mesačne, včítane zvýšenia v roku 2009 (25,80 eur) a 2010 (12,10 eur), t.j. zo sumy 370,60 eur (predtým 372,50 eur). Vo vyjadrení zo 14. júla 2011 odporkyňa uviedla, že späťvzatie návrhu v časti započítania 90 dní dôchodkového poistenia počas štúdia nemôže akceptovať, pretože bol zistený skutkový stav v zmysle ust. § 209 zák. č. 461/2003 Z.z.
Navrhovateľka v podaní z 25. januára 2011 a z 1. marca 2011 uviedla, že odporkyňa jej nesprávne dodatočne započítala dobu štúdia 90 dní, nakoľko sa má zarátať len doba 1. skončenia vysokej školy a doba štúdia 90 dní na 2. vysokej škole, na ktorú ani nenastúpila sa počítať nemá, pretože v dobe od 1. do 30. septembra nebola študentkou, ale riadnou zamestnankyňou SPú ako programátorka, nemohla byť súčasne aj študentkou denného štúdia na vysokej škole, a preto dobu od 3.6.1993 do 31.8.1993 (ďalej aj ako „rozhodné obdobie“) nemožno považovať za dobu štúdia a školských prázdnin. Takýmto spôsobom sa jej znížil invalidný dôchodok, a preto v tejto časti svoj opravný prostriedok zobrala späť a žiadala zrušiť rozhodnutie odporkyne z 10. novembra 2010. Navrhovateľka trvala na priznaní plnej invalidity od 1. decembra 2009, pretože je neschopná vykonávať akúkoľvek prácu.
O navrhovateľkinom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 5Sd 114/2010-77 zo dňa 30.1.2013 tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.08.2010 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.11.2010 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 13.01.2011 potvrdil. Na základe odvolania navrhovateľky bol tento zrušený a vrátený na ďalšie konanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/38/2013 zo dňa 25.06.2014 s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) svoj rozsudok riadne neodôvodnil, nevysporiadal sa so závermi posudkových lekárov vo vzťahu k námietkam navrhovateľky a takisto opomenul námietky navrhovateľky týkajúce sa jej statusu študentky, resp. neštudentky v období od 3.6.1993 do 31.08.1993.
Súd v intenciách § 250ja ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) podaný opravný prostriedok opätovne prejednal a rozhodol ako vecne a miestne príslušný súd v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie dňa 26.8.2015, vykázané dňa 18.8.2015, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného opravného prostriedku súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.8.2010 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 398,40 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 22.7.2010.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.11.2010 odporkyňa tento invalidný dôchodok znížila na sumu 408,50 eur mesačne (výsledná suma i po valorizácii v roku 2009 (25,80 eur) a 2010 (12,10 eur). Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľke sa suma čiastočného invalidného dôchodku znížila po započítaní obdobia od 3. júna 1993 do 31. augusta 1993, to znamená 90 dní obdobia dôchodkového poistenia. Teda z dôvodu zmeny počtu rokov dôchodkového poistenia (v zmysle námietok navrhovateľky) došlo k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu a tak i k zníženiu sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku 370,60 eur bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu- 1,7731, obdobia dôchodkového poistenia - 46,4631 spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty - 8,9955 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - 50%. K obdobiu od 3.6.1993 do 31.08.1993 odporkyňa len uviedla, že za toto obdobie navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení, oproti pôvodnému rozhodnutiu jej bolo započítaných za rok 1993 255 dní namiesto 165 dní.
Suma invalidného dôchodku bola ďalej valorizovaná rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX zo
dňa 13.1.2011, č. XXX XXX XXXX zo dňa 8.12.2011, č. XXX XXX XXXX zo dňa 6.12.2012, č. XXX XXX XXXX zo dňa 5.12.2013 a č. XXX XXX XXXX zo dňa 4.12.2014 až na aktuálnu sumu 442,80 eur mesačne.
V dôchodkovom spise sa ďalej nachádza kópia diplomu č. 005532, podľa ktorej bol navrhovateľke dňa 2.6.1993 podľa ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení aktuálnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o vysokých školách“) priznaný akademický titul „magister“ ukončením vysokoškolského štúdia na Matematicko - fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore matematická analýza.
Podľa potvrdenia Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 21.10.2010 bola navrhovateľka ich dennou študentkou v období od 1.9.1993 do dňa 30.9.1993. V administratívnom spise bola založená aj kópia oznámenia tejto fakulty adresovaného navrhovateľke o vyradení z evidencie ku dňu 30.9.1993 z dôvodu, že sa táto neprihlásila na výučbu zimného semestra v akademickom roku 1993/1994.
Na základe konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne za účelom posúdenia invalidity vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Jolana Zlatošová lekársku správu - posudok dňa 2. decembra 2010, podľa ktorého je navrhovateľka invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 50% a za rozhodujúce zdravotné postihnutie jej boli určené choroby dýchacej sústavy,- choroby dolných ciest dýchacích, -iné choroby pľúc a pohrudnice, stredne ťažkého stupňa, J98 (Kapitola VIII, odd. B, položka 7.b) prílohy číslo 4 zákona č. 461/2003Z.z. o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné postihnutie jej nebola navýšená.
Z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predloženia ďalších lekárskych správ a nálezov posudková lekárka MUDr. Daniela Kolláriková opakovane posúdila dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky a v lekárskej správe z 2. augusta 2011 zotrvala na výroku posudku o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % - 50%, tak ako je uvedené v lekárskej správe zo Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 2.12.2010. Uviedla, že imunulogicko-alergologická správa zo dňa 15. februára 2011 nezdokladovala zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, u navrhovateľky nejedná o funkčnú poruchu dýchacieho systému ťažšieho stupňa, závery alergológa nie sú potvrdené príslušnou klinikou, navrhovateľka vykonáva bežné životné funkcie, je schopná vykonávať prácu primeranú svojmu vzdelaniu, vo vhodných klimatických podmienkach - v rovnanom prostredí, bez nadmernej fyzickej námahy.
Na základe opätovného nesúhlasu navrhovateľky s posúdením jej zdravotného stavu a predložením ďalších lekárskych správ a nálezov posudková lekárka MUDr. Daniela Kolláriková opakovane posúdila dlhodobo nepriaznivý stav navrhovateľky, vypracovala lekársku správu - dňa 2. augusta 2012, v ktorej podala písomné stanovisko a uviedla, že laboratórne výsledky zo dňa 16. februára 2012, endokrinologické vyšetrenie z 5. júna 2012, kardiologické vyšetrenie zo dňa 11. júna 2012, interné vyšetrenie zo dňa 22. júna 2012, USG brušných orgánov zo dňa 29. júna 2012 nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, v dôsledku toho zotrváva na výroku posudku a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % - 50% tak, ako je uvedené v lekárskej správe Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 2. decembra 2010 a 2. augusta 2011.
Posudková lekárka MUDr. Daniela Kolláriková zdravotný stav navrhovateľky posúdila znova a v lekárskej správe zo dňa 9. januára 2013 podala písomné stanovisko, podľa ktorého laboratórne výsledky zo dňa 8. októbra 2012, výstupy analýz mutácií pri trombofilných stavoch, hematologické vyšetrenie zo dňa 25. októbra 2012 nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, v dôsledku toho zotrváva na výroku posudku o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % - 50% tak, ako je uvedené
v lekárskej správe Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 2. decembra 2010, 2. augusta 2011 a 2. augusta 2012, pretože zdokladované odborné vyšetrenia sú medicínsky nevýznamné.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona. č. 439/2004 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prvá veta, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 61 zákona o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
Navrhovateľke bol od 1.12.2009 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Citované ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určujú spôsob výpočtu dôchodkovej sumy, ktorá je závislá, ako vyplýva z citovaných ustanovení od doby (platenia) dôchodkového poistenia. V prípade navrhovateľky došlo rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.11.2010 následkom zápočtu dôchodkového poistenia za obdobie 90 dní (3.6.1993 -31.8.1993) ako náhradnej doby podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení z dôvodu uznania
jej statusu ako študenta k zníženiu priemerného osobného mzdového bodu, ktorý sa taktiež určuje v závislosti od platenia poistného na dôchodkové poistenie.
Ako je zjavné z opravného prostriedku navrhovateľky, táto nenamietala samotný spôsob výpočtu invalidného dôchodku či osobného mzdového bodu ale skutočnosť, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 10.11.2010 jej bola pre jej status študenta za obdobie 3.6.1993 - 31.8.1993 uznaná náhradná doba podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 255 zákona o sociálnom
poistení sa totiž náhradná doba získaná pred 1.1.2004 považuje za obdobie dôchodkového poistenia. V uvedenom prípade je teda smerodajnou otázka, či bola navrhovateľka v rozhodnom období študentom alebo nie, a to pre účely výpočtu doby dôchodkového poistenia (resp. priemerného osobného mzdového bodu).
Podľa § 20 zákona o vysokých školách študent prestáva byť študentom vykonaním štátnej skúšky, ukončením štúdia podľa § 21, vylúčením zo štúdia alebo zanechaním štúdia.
Podľa § 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „vyhláška“) štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) vyhlášky za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných a vysokých školách s výnimkou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov
Podľa § 24 ods. 3 písm. b) vyhlášky, za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj b) doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
Aplikáciou citovaných ustanovení na daný prípad navrhovateľky súd vyvodzuje, že navrhovateľka v zmysle zákona o vysokých školách prestala byť študentom momentom vykonania štátnej skúšky na Univerzite Komenského v Bratislave, t.j. dňa 2.6.1993 (kópia diplomu č. 005532 založená v administratívnom spise). Odporkyňa zrejme pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vychádzala z potvrdenia Fakulty hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 21.10.2010, podľa ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom období stále študentom, až kým nebola dňa 30.9.1993 vyradená z evidencie z dôvodu, že sa neprihlásila na výučbu zimného semestra akademického roku 1993/1994 a opomenula skutočnosť namietanú navrhovateľkou, že v období od 1. do 30. septembra nebola študentkou, ale riadnou zamestnankyňou SPú ako programátorka, nemohla byť súčasne aj študentkou denného štúdia na vysokej škole a preto dobu od 3.6.1993 do 31.8.1993 nemožno považovať za dobu štúdia a školských prázdnin.
Podľa § 209 ods. 1 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 veta prvá cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
Podľa § 209 ods. 4 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP je rozhodnutie nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné, alebo trpí nedostatkom dôvodov.
Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané.
Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 209 ods. 4 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež musí byť zrejmé ako sa vyrovnala s námietkami a návrhmi účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade.
V prejednávanom prípade preskúmavané rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje len na opis skutkového stavu na základe ktorého správny orgán rozhodol, bez odôvodnenia záverov žalovaného. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.
V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 5A 5/2002 NSS ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak je odôvodnenie rozhodnutia
v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“.
Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že odporkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť, prečo navrhovateľke v rozhodnutí z 14.8.2010 nezapočítala obdobie 90 dní od 3.6.1993 do 31.8.1993 (ďalej aj rozhodné obdobie) do obdobia dôchodkového poistenia a prečo v rozhodnutí z 10.11.2010 rozhodné obdobie započítala do obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa zrejme dospela k záveru, že navrhovateľka bola v rozhodnom období študentom a z tohto dôvodu jej obdobie od 3.6.1993
- 31.8.1993 započítala ako dobu dôchodkového poistenia. Odporkyňa sa tiež nevysporiadala ani so skutočnosťou, že navrhovateľka bola od 1.9.1993 nepretržite zamestnaná v Sociálnej poisťovni, ústredie, čo vyplýva z evidenčného listu dôchodkového poistenia založeného v dávkovom spise, a teda ani neskúmala, či sa na navrhovateľku nevzťahuje výnimka uvedená v ust. § 24 ods. 3 písm. b) vyhlášky, podľa ktorej sa školské prázdniny bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia nezapočítavajú do doby štúdia, ak navrhovateľka vstúpila do trvalého zamestnania, prípadne nezačala vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť. Takisto odporkyňa sa nezaoberala skutočnosťou, či status študenta bolo možné uznať i s ohľadom na vek navrhovateľky alebo skutočnosťou, že štúdium na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave (na ktoré navrhovateľka nakoniec nenastúpila) bolo zrejme vysokoškolským štúdiom tretieho stupňa, resp. ďalším štúdiom druhého stupňa (keďže navrhovateľka titul magisterky už získala v študijnom odbore matematická analýza na Univerzite Komenského v Bratislave).
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne v rozsahu námietok podaných navrhovateľkou a dospel k záveru, že tieto sú dôvodné, odporkyňa sa v časti rozhodnutia v ktorom započítavala, resp. nezapočítavala obdobie dôchodkového poistenia neriadila § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, preto súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 písm. d/ OSP).
Navrhovateľka tiež v konaní namietala nesprávne posúdenie jej dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Keďže od posledného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky uplynul dlhší čas, odporkyňa v ďalšom konaní doplní dokazovanie aj o nové posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s prihliadnutím na lekárske nálezy od roku 2011 a novšie lekárske správy a nálezy. V prípade dlhodobého rozporu medzi posudkami posudkových lekárov a názormi, resp. závermi odborných lekárov, je potrebné zvážiť aj nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru za účelom komplexného funkčného zhodnotenia zdravotného postihnutia navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnej navrhovateľke súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila a odporkyňa v konaní úspešná nebola.