Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_8C-83-2015.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/83/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, Nám. M. Benku 6, proti žalovanému: T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Radová 404/47, Žilina
- Budatín, v konaní o zaplatenie 825,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 597,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 597,- Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vratislav Šteffek náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 38,30 Eur a iných trov konania vo výške 21,12 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 9.2.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 825,- Eur, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 825,- Eur od 31.12.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 79,20 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.8.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- Eur a povinnosť žalovaného úver splatiť s odplatou vo výške 228,- Eur, spolu 828,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,- Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 81,90 Eur. Žalovaný zaplatil iba 3,- Eur, úhradou dňa 19.8.2013. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 79,20 Eur odôvodnenej ako 19,80 x 4 v období kalendárnych mesiacov 12/2013 - 3/2014.
Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie vyzvaná.
Súd vo veci dňa 26.8.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.
Z listinných dôkazov mal súd zistené :
Podľa obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.8.2013 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 600,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý za odmenu a za celkový úrok, ktoré číselne uvádzal vo variantoch podľa trvania zmluvy, teda spolu za odplatu, ktorá zahŕňa ako odmenu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 600 € a odplatu vo výške 228,- Eur, teda spolu 828,- € sa dlžník zaviazal splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 3,- Eur a v ďalších 10 splátkach vo výške 81,90 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená informácia o priemernej hodnote RPMN pre príslušný typ úveru 46,06 %. Zmluva bola dlžníkmi podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa b. 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... (variant textu - pozn. súdu) 13 mesiacov 67,70 %“. Čl. 3 obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (600 x 0,033 = 19,80, pozn. súdu) za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, ako aj právo na paušálnu náhradu trov spojených so súdnym alebo rozhodcovským konaním vo výške 20% z poskytnutej istiny, najmenej 67,- Eur.
Veriteľ upomínal dlžníka na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 11.12.2013 a oznámil mu predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 30.5.2014.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo výške 3,- Eur. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne
vo vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi, a osobitne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa jeho cit. ustanovenia § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka.
Obsah prejavenej vôle sporových strán v tomto prípade fakticky spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v dojednanej výške splátok v lehotách ich splatnosti. Je pravdou, že napriek pomenovaniu odplaty úveru ako odmeny aj úroku, tieto ustanovenia zmluvy boli dojednané jasne. Právna terminológia v ustanovení o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Na tento stav právnej terminológie nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj podľa cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje za osobitnú informačnú povinnosť, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov, z ktorej už konštitutívne nevyplývajú práva ani povinnosti, ale musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, presahuje matematickú schopnosť výraznej väčšiny populácie, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN by v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o RPMN pri jej deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu.
Súd zaviazal dlžníka na zaplatenie 597,- Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo výške 600,- Eur, keď dlžník tento uhradila iba v časti vo výške 3,- Eur.
Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená RPMN, a to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona. Pokiaľ v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN „pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej, iba čiastočne súvisiacej vete. Riadne neuvedenie tejto informácie je o to mýlivejšie, že na pri dojednaných hlavných náležitostiach úveru je prehľadnejšie uvedená nižšia priemerná RPMN obdobných zmlúv. Preto aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia v tomto prípade nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy.
Informáciu o výške RPMN práve v tejto výške 67,70 % by súd považoval za vierohodný ukazovateľ nákladovosti tohto úveru, keby táto informácia bola dlžníkovi daná. Dôvodom čiastočného zamietnutia žaloby tak bolo systematicky prednostne neprehľadné uvedenie informácie o RPMN.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta, v čl. 3 obchodných podmienok formálne dojednaná mesačne. Osobitne toto dojednanie v časti zmluvnej pokuty, ktorá mala narastať v čase, súd považuje za neprijateľné v zmluve spotrebiteľského charakteru. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.
Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 5 %, napokon vo výške 5,25 %. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúce sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu od 31.12.2013, keď už časť splátok úveru zo strany žalovaného bola splatná.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal úspech priznaním 597,- Eur z celého dosiaľ uplatneného predmetu konania 825,- a zmluvnej pokuty 79,20 Eur. Preto v tomto konaní bol prevažne úspešný žalobca (597 : 904,20 x 100 =) v miere 66 %. Žalobcovi prislúchajú trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhlášky“), v uplatnenej výške jednotlivo 51,45 Eur (pri základe 825,- Eur). Súd priznal odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie (žaloba) 6.2.2015. K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za dva úkony v r. 2015 jednotlivo vo výške 8,39 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje východiskovo 119,68 Eur, náhrada iných trov konania (súdny poplatok) 66,- Eur. Súd priznal náhradu v miere rozdielu procesného úspechu a neúspechu, t.j. (66 - 34 =) v miere 32% (x 0,32), a to náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 38,30 Eur, náhradu iných trov konania (súdny poplatok) 21,12 Eur. Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktorý pri vyčíslení v žalobe uvádza ako svoje bankové spojenie účet v ZUNO bank AG, a.s., č. IBAN: SK18 8410 0000 0011 4158 6257, BIC: RIDBSKBX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).