Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/67/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu Z. Z., K.. X.X.XXXX, I. O. J., V. XXXX/X, zast. JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom so sídlom vo Vidinej, 9. mája 20 proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2012 s a z r u š u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 612,61 Eur a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozsudok sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2014 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý vydal v rozhodcovskom konaní, kde zaviazal žalobcu na náhradu sumy vo výške 70,96 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 118,13 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur splatných k poslednému dňu v mesiaci. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd takto rozhodol napriek tomu, že žalobca namietal právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na skutočnosť, že nie je účastníkom žiadnej dohody, ani zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo veci koná. Žalobca ďalej namietal, že prijal predĺžené dedičstvo, pričom žalobcom realizované plnenie záväzkov z predĺženého dedičstva presahuj výšku aktív, ktoré boli predmetom dedičstva po generálnej sukcesie. Ďalej namietal, že právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci vyplnenej blankozmenky, ktorá bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a existencia záväzku je vzhľadom na jeho zánik splnením v zmysle osvedčenia o dedičstve z 02.03.2012 a vyjadrením sa vznesenej námietky nedostatku právomoci, s ktorou sa rozhodcovský súd nevysporiadal. Žalobca mal za to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky právnym predchodcom žalobcu Jurajom Háhnom, poukazujúc na § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ale aj neexistenciu dojednania rozhodcovskej doložky so žalobcom a nemožnosť aplikácie rozhodcovskej doložky na tretiu osobu. Žalobca s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka namietal aj výšku predmetnej pohľadávky príslušenstva ako aj právny titul a samotnú existenciu pohľadávky. Ďalej namietal, že rozhodcovský súd neprihliadol na ochranu spotrebiteľa a rozhodoval v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa. Taktiež žalobca spochybnil nestrannosť rozhodcovského súdu a porušenie zásady nestrannosti v súvislosti s rozhodcovským konaním. Žalobca namietol dôvodnosť ako aj výšku predmetnej pohľadávky, nakoľko výška ani spôsobom jej výpočtu nie je možné určiť z priloženej dokumentácie.

Žalovaná uviedla, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkone rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Z uvedených dôvodov by sa súd nemal zaoberať argumentami žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho stav preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Podľa žalovanej účastník rozhodcovského konania musí stihnúť podanie do uplynutia zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., pričom musia byť splnené kumulatívne splnenie zákonom stanovených požiadaviek. Podľa žalovanej ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, čím sa nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa žalovanej má rozhodcovská doložka všetky náležitosti a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, žalovaná má za to, že žalobca sa stal nástupcom poručiteľa a rozhodcovský súd v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil smrťou poručiteľa zámenu účastníkov dňa 20.11.2013. Namietaná skutočnosť zo strany žalobcu, že by pasíva mali prevyšovať aktíva, je v rozpore s osvedčením o dedičstve z 02.03.2012, kde je preukázané, že žalobca sa stal jediným dedičom po poručiteľovi zo zákona a nadobudol čistý majetok v sume 3 318,-Eur, pričom s odkazom na § 470 zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za dlhy žalobcu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, ktorá bola riadne predvolaná. Nakoľko sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný na termín na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti účastníka.

Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. súd zistil, že žalovaná v postavení žalobkyne podala na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania dňa 07.12.2011. V návrhu sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 146,-Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 146,-Eur od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 146,-Eur od 22.11.2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 118,30 Eur. V návrhu bol žalovaný právny predchodca žalobcu, otec žalobcu Juraj Hahn, trvale bytom Lučenec, Partizánska 1070/4. Návrhom na zámenu účastníkov v konaní doručenom 23.04.2013 žiadala žalovaná ako žalobkyňa, aby vstúpil ako žalovaný terajší žalobca, namiesto svojho zosnulého otca Juraja Hahna. V rámci príloh sa v rozhodcovskom spise nachádzala zmluva o úvere zo dňa 01.06.2010 uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, predmetom ktorej bol úver v sume 300,-Eur, kde sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok vo výške 250,-Eur, celkovo zaplatiť čiastku 550,-Eur, v 10 mesačných splátkach po 55,-Eur od 09.06.2010. Podľa zaškrtnutého políčka v zmluve, dlžník zmluvy prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. V závere zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. V bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravená tzv. rozhodcovská doložka uzavretá podľa zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu a ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenej zmenke zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: SA, vložka 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu, zákon 99/1963, Občiansky súdny poriadok. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj predložená zmenka, č. 1614600887 zo dňa 01.06.2010 znejúca na sumu 146,-Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 08.09.2011. Žalovaná v postavení žalobcu sa pokusom o zmier zo dňa 08.11.2011 adresovaný právnemu predchodcovi žalobcu, domáhala a vyzvala na zaplatenia dlhu, ktorý vyčíslila vo výške 165,25 Eur voči právnemu predchodcovi žalobcu.

Z uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 22.08.2013 súd zistil, že rozhodcovský súd vyhovel návrhu na zámenu účastníkov a žalovaným v rozhodcovskom konaní sa

stal žalobca (v tomto konaní) s poukazom na § 92 ods. 2 , 3 O. s. p. s odkazom na čl. XXXIV ods. 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu. Z podania žalobcu, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval ako žalovaný, nachádzajúcom sa v rozhodcovskom spise vyplýva, že tento namietal právomoc rozhodcovského súdu, legitimáciu právnu ako aj neexistenciu záväzku medzi účastníkmi. Rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 28.03.2014 ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 04.04.2014 vyhovel návrhu žalovanej a žalobcu zaviazal zaplatiť sumu 70,96 Eur, nahradiť trovy rozhodcovského konania po 118,30 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že zmluvou o úvere nemožno posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko boli poskytnuté peňažné prostriedky na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v uvedenom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, preto nejde o spotrebiteľský vzťah, pričom taktiež zmenkový priamy vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, ale v takomto by mal túto povinnosť ex officio rozhodcovský súd, pričom zo zmenky vyplýva, že zmenka je vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.03.2012 sa stal Henrich Hahn (žalobca v tomto konaní) dedičom a prešli na neho všetky práva a povinnosti poručiteľa, neprevzal predĺžené dedičstvo, nakoľko všeobecná cena majetku prevyšovala výšku jeho dlhov. Rozhodcovský súd uviedol, že mal za preukázané, že dňa 13.03.2012 došlo k úhrade sumy vo výške 146,-Eur. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne súd zo dňa 05.06.2015 zistil, že zdravotný stav nebohého Juraja Hahna na účely dôchodkovej dávky bol naposledy posúdený posudkovým lekárom 22.01.1995 a tento bol uznaný za naďalej invalidného podľa zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení. Taktiež z vyžiadanej odpovede a následného telefonického spresnenia zo strany Sociálnej poisťovne bolo zistené, že nebohý Juraj Hahn, nar. 23.10.1956 sa nenachádza v evidencií Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnanec k 01.06.2010, t. j. K dátumu keby bola uzavretá zmluva.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu 01.06.2010) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1, 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku

1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinnom ku dňu 01.06.2010), ďalej len OZ., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom k 01.06.2010) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická soba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 1 ods.2 citovaného zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach, h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu v lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., keď rozhodcovský rozsudok prevzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4.4.2014 a žalobu na súd podal dňa 2.5.2014.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či vzhľadom na okolnosť zaškrtnutia políčka, v ktorom je uvedené, že sú poskytnuté prostriedky na výkon povolania, sa jedná o spotrebiteľský úver alebo nie, v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a vzťahuje sa naň aj ochrana podľa spotrebiteľského práva v zmysle § 54 a nasl. Pokiaľ ide o postavenie žalovanej súdu je známe z jeho činnosti, že táto poskytuje úvery a nemal teda pochybnosti o jej postavení ako veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a dodávateľa podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, nakoľko žalovaná poskytovala služby v rámci predmetu svojho predmetu podnikania, ktorý je súdu známy z jeho činnosti. Po preskúmaní dôkazov zo Sociálnej poisťovne, však vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemohol vziať uvedený úver na výkon povolania, nakoľko v danom čase nebol vedený ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnanec a zároveň bol invalidný podľa zákona č. 100/1988/ Zb. o sociálnom zabezpečení, čo posudzoval posudkový lekár už v roku 1995. Vzhľadom k tejto skutočnosti, napriek zaškrtnutiu uvedeného políčka vo formulárovej zmluve, súd mal zato, že toto bolo vykonané za účelom simulovania a obídenia zákonnej úpravy chrániacou spotrebiteľa, ktorá je neprípustná podľa § 39 a právny predchodca žalobcu je spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a podľa § 52 OZ, a teda jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ktorá podlieha súdnej kontrole ex officio. Súd má zato, že žalovaná ako podnikateľ a veriteľ mal v rámci odbornej starostlivosti si túto skutočnosť overiť, pričom dôkazy naznačujú, že nie je pravdivé poskytnutie úveru na účely povolania, nakoľko je preukázané, že právny predchodca žalobcu bol invalidný a nebol vedený ako zamestnanec. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadal na uvedenú zaškrtnutú kolónku a považoval ju za neplatné dojednanie podľa § 39 nakoľko odporuje zákonu.

Preto pokiaľ ide o dojednanú tzv. rozhodcovskú doložku, ktorá dáva možnosť strane, ktorá iniciuje právny spor vybrať si medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, je potrebné uviesť, že o prípady kde rozhodcovská doložka vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možno vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom a ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrhu dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj uznesenia Krajského súdu Trnava vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Ako aj vyplýva z odbornej literatúry, aj právna veda reaguje na to tak, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránení pred oboma práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu. V zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (In. Csach K., Štandardné zmluvy, str. 214, vydavateľ Aleš Čenek, 2010). Podľa dôvodovej správy § 53 ods. 4 písm. r) spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práva nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle tohto ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

O ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ je svojím obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej doložke: vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložke od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto súd v odpovedi na otázku, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, podľa ktorej všetky vzájomné spory na základe rozhodnutia v danom prípade dodávateľa služby sú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, bez možnosti pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a zabezpečil prejednanie veci na všeobecnom „štátnom“ súde. Táto rozhodcovská podmienka vzhľadom na jej predtlačenú podobu nie je očividne podmienkou individuálne dojednanou. Táto doložka pri jej výkone zo strany dodávateľa zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako tzv. neprijateľná podmienka, keďže

právny predchodca žalobcu podpísal zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola táto podmienka už vopred naformulovaná. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 a je povinnosťou súdu ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť dôslednú ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel.

Ostatné uplatnené dôvody zo strany žalobcu súd neposudzoval, nakoľko by nezmenili rozhodnutie súdu. Keďže súd mal zato, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neplatné dojednanie z vyššie uvedených dôvodov, uplatnené argumenty žalovanej nemali relevanciu, nakoľko sa vzťahovali k iným argumentom žalobcu, ktoré súd neprejednával, súd takto už neposudzoval zvyšné argumenty žalovanej, nakoľko by nezmenili rozhodnutie súdu.

Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 28.04.2015, podanie žaloby 28.04.2015, nahliadnutie do spisu 02.06.2015, písomné stanovisko a predloženie dôkazov 02.06.2015, účasť na pojednávaní 29.5.2015, 29.06.2015, 29.08.2015. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 činila 64,54 Eur; čo dokopy činí 451,54 Eur. Súd nepriznal náhradu za právny úkon - žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko mal zato, že tento úkon nebol účelný, t. j. nebol zo strany žalobcu potrebný, s poukazom nato, že žalobca bol v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a preto bol zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. Ďalej súd nepriznal náhradu trov konania za právny úkon ďalšia porada s klientom z 26.06.2015 nakoľko právny zástupca nijako nepreukázal, že tento úkon sa uskutočnil. Pripočítaný k trovám bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 7x 8.39 Eur = 58,73 Eur a 20 % DPH vo výške 102,10 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Správna výška trov tak činí 612,61 Eur a nie 748,896 Eur ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu.

Výrok o povinnosti nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 euro vychádza z ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súvislosti s podaným návrhom na začatie konania tu vznikla poplatková povinnosť, avšak žalobca v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, bol v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. Nakoľko žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla jeho poplatková povinnosť na žalovanú v tomto konaní. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 euro, ktorý poplatok bol vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. položka 3 písm. c).

Poučenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozsudok sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2014 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý vydal v rozhodcovskom konaní, kde zaviazal žalobcu na náhradu sumy vo výške 70,96 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 118,13 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur splatných k poslednému dňu v mesiaci. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd takto rozhodol napriek tomu, že žalobca namietal právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na skutočnosť, že nie je účastníkom žiadnej dohody, ani zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo veci koná. Žalobca ďalej namietal, že prijal predĺžené dedičstvo, pričom žalobcom realizované plnenie záväzkov z predĺženého dedičstva presahuj výšku aktív, ktoré boli predmetom dedičstva po generálnej sukcesie. Ďalej namietal, že právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci vyplnenej blankozmenky, ktorá bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a existencia záväzku je vzhľadom na jeho zánik splnením v zmysle osvedčenia o dedičstve z 02.03.2012 a vyjadrením sa vznesenej námietky nedostatku právomoci, s ktorou sa rozhodcovský súd nevysporiadal. Žalobca mal za to, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky právnym

predchodcom žalobcu Jurajom Háhnom, poukazujúc na § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ale aj neexistenciu dojednania rozhodcovskej doložky so žalobcom a nemožnosť aplikácie rozhodcovskej doložky na tretiu osobu. Žalobca s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka namietal aj výšku predmetnej pohľadávky príslušenstva ako aj právny titul a samotnú existenciu pohľadávky. Ďalej namietal, že rozhodcovský súd neprihliadol na ochranu spotrebiteľa a rozhodoval v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa. Taktiež žalobca spochybnil nestrannosť rozhodcovského súdu a porušenie zásady nestrannosti v súvislosti s rozhodcovským konaním. Žalobca namietol dôvodnosť ako aj výšku predmetnej pohľadávky, nakoľko výška ani spôsobom jej výpočtu nie je možné určiť z priloženej dokumentácie.

Žalovaná uviedla, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkone rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Z uvedených dôvodov by sa súd nemal zaoberať argumentami žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho stav preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Podľa žalovanej účastník rozhodcovského konania musí stihnúť podanie do uplynutia zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., pričom musia byť splnené kumulatívne splnenie zákonom stanovených požiadaviek. Podľa žalovanej ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, čím sa nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa žalovanej má rozhodcovská doložka všetky náležitosti a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, žalovaná má za to, že žalobca sa stal nástupcom poručiteľa a rozhodcovský súd v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil smrťou poručiteľa zámenu účastníkov dňa 20.11.2013. Namietaná skutočnosť zo strany žalobcu, že by pasíva mali prevyšovať aktíva, je v rozpore s osvedčením o dedičstve z 02.03.2012, kde je preukázané, že žalobca sa stal jediným dedičom po poručiteľovi zo zákona a nadobudol čistý majetok v sume 3 318,-Eur, pričom s odkazom na § 470 zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za dlhy žalobcu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, ktorá bola riadne predvolaná. Nakoľko sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný na termín na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti účastníka.

Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. súd zistil, že žalovaná v postavení žalobkyne podala na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania dňa 07.12.2011. V návrhu sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 146,-Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 146,-Eur od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 146,-Eur od 22.11.2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 118,30 Eur. V návrhu bol žalovaný právny predchodca žalobcu, otec žalobcu Juraj Hahn, trvale bytom Lučenec, Partizánska 1070/4. Návrhom na zámenu účastníkov v konaní doručenom 23.04.2013 žiadala žalovaná ako žalobkyňa, aby vstúpil ako žalovaný terajší žalobca, namiesto svojho zosnulého otca Juraja Hahna. V rámci príloh sa v rozhodcovskom spise nachádzala zmluva o úvere zo dňa 01.06.2010 uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, predmetom ktorej bol úver v sume 300,-Eur, kde sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok vo výške 250,-Eur, celkovo zaplatiť čiastku 550,-Eur, v 10 mesačných splátkach po 55,-Eur od 09.06.2010. Podľa zaškrtnutého políčka v zmluve, dlžník zmluvy prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. V závere zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. V bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravená tzv. rozhodcovská doložka uzavretá podľa zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu a ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenej zmenke zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO: 35922761 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: SA, vložka 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu, zákon 99/1963, Občiansky súdny poriadok. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj predložená zmenka, č. 1614600887 zo dňa 01.06.2010 znejúca na sumu 146,-Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 08.09.2011. Žalovaná v postavení žalobcu sa pokusom o zmier zo dňa 08.11.2011 adresovaný právnemu predchodcovi žalobcu, domáhala a vyzvala na zaplatenia dlhu, ktorý vyčíslila vo výške 165,25 Eur voči právnemu predchodcovi žalobcu.

Z uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 22.08.2013 súd zistil, že rozhodcovský súd vyhovel návrhu na zámenu účastníkov a žalovaným v rozhodcovskom konaní sa stal žalobca (v tomto konaní) s poukazom na § 92 ods. 2 , 3 O. s. p. s odkazom na čl. XXXIV ods. 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu. Z podania žalobcu, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval ako žalovaný, nachádzajúcom sa v rozhodcovskom spise vyplýva, že tento namietal právomoc rozhodcovského súdu, legitimáciu právnu ako aj neexistenciu záväzku medzi účastníkmi. Rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 28.03.2014 ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 04.04.2014 vyhovel návrhu žalovanej a žalobcu zaviazal zaplatiť sumu 70,96 Eur, nahradiť trovy rozhodcovského konania po 118,30 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že zmluvou o úvere nemožno posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko boli poskytnuté peňažné prostriedky na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v uvedenom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, preto nejde o spotrebiteľský vzťah, pričom taktiež zmenkový priamy vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, ale v takomto by mal túto povinnosť ex officio rozhodcovský súd, pričom zo zmenky vyplýva, že zmenka je vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.03.2012 sa stal Henrich Hahn (žalobca v tomto konaní) dedičom a prešli na neho všetky práva a povinnosti poručiteľa, neprevzal predĺžené dedičstvo, nakoľko všeobecná cena majetku prevyšovala výšku jeho dlhov. Rozhodcovský súd uviedol, že mal za preukázané, že dňa 13.03.2012 došlo k úhrade sumy vo výške 146,-Eur. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne súd zo dňa 05.06.2015 zistil, že zdravotný stav nebohého Juraja Hahna na účely dôchodkovej dávky bol naposledy posúdený posudkovým lekárom 22.01.1995 a tento bol uznaný za naďalej invalidného podľa zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení. Taktiež z vyžiadanej odpovede a následného telefonického spresnenia zo strany Sociálnej poisťovne bolo zistené, že nebohý Juraj Hahn, nar. 23.10.1956 sa nenachádza v evidencií Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnanec k 01.06.2010, t. j. K dátumu keby bola uzavretá zmluva.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu 01.06.2010) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1, 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinnom ku dňu 01.06.2010), ďalej len OZ., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom k 01.06.2010) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická soba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 1 ods.2 citovaného zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach, h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu v lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., keď rozhodcovský rozsudok prevzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 4.4.2014 a žalobu na súd podal dňa 2.5.2014.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či vzhľadom na okolnosť zaškrtnutia políčka, v ktorom je uvedené, že sú poskytnuté prostriedky na výkon povolania, sa jedná o spotrebiteľský úver alebo nie, v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a vzťahuje sa naň aj ochrana podľa spotrebiteľského práva v zmysle § 54 a nasl. Pokiaľ ide o postavenie žalovanej súdu je známe z jeho činnosti, že táto poskytuje úvery a nemal teda pochybnosti o jej postavení ako veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a dodávateľa podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, nakoľko žalovaná poskytovala služby v rámci predmetu svojho predmetu podnikania, ktorý je súdu známy z jeho činnosti. Po preskúmaní dôkazov zo Sociálnej poisťovne, však vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemohol vziať uvedený úver na výkon povolania, nakoľko v danom čase nebol vedený ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnanec a zároveň bol invalidný podľa zákona č. 100/1988/ Zb. o sociálnom zabezpečení, čo posudzoval posudkový lekár už v roku 1995. Vzhľadom k tejto skutočnosti, napriek zaškrtnutiu uvedeného políčka vo formulárovej zmluve, súd mal zato, že toto bolo vykonané za účelom simulovania a obídenia zákonnej úpravy chrániacou spotrebiteľa, ktorá je neprípustná podľa § 39 a právny predchodca žalobcu je spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a podľa § 52 OZ, a teda jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ktorá podlieha súdnej kontrole ex officio. Súd má zato, že žalovaná ako podnikateľ a veriteľ mal v rámci odbornej starostlivosti si túto skutočnosť overiť, pričom dôkazy naznačujú, že nie je pravdivé poskytnutie úveru na účely povolania, nakoľko je preukázané, že právny predchodca žalobcu bol invalidný a nebol vedený ako zamestnanec. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadal na uvedenú zaškrtnutú kolónku a považoval ju za neplatné dojednanie podľa § 39 nakoľko odporuje zákonu.

Preto pokiaľ ide o dojednanú tzv. rozhodcovskú doložku, ktorá dáva možnosť strane, ktorá iniciuje právny spor vybrať si medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, je potrebné uviesť, že o prípady kde rozhodcovská doložka vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možno vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom a ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrhu dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj uznesenia Krajského súdu Trnava vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Ako aj vyplýva z odbornej literatúry, aj právna veda reaguje na to tak, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránení pred oboma práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu. V zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (In. Csach K., Štandardné zmluvy, str. 214, vydavateľ Aleš Čenek, 2010). Podľa dôvodovej správy § 53 ods. 4 písm. r) spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práva nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle tohto ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

O ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ je svojím obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej doložke: vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložke od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto súd v odpovedi na otázku, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, podľa ktorej všetky vzájomné spory na základe rozhodnutia v danom prípade dodávateľa služby sú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, bez možnosti pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a zabezpečil prejednanie veci na všeobecnom „štátnom“ súde. Táto rozhodcovská podmienka vzhľadom na jej predtlačenú podobu nie je očividne podmienkou individuálne dojednanou. Táto doložka pri jej výkone zo strany dodávateľa zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako tzv. neprijateľná podmienka, keďže právny predchodca žalobcu podpísal zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola táto podmienka už vopred naformulovaná. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 a je povinnosťou súdu ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť dôslednú ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel.

Ostatné uplatnené dôvody zo strany žalobcu súd neposudzoval, nakoľko by nezmenili rozhodnutie súdu. Keďže súd mal zato, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neplatné dojednanie z vyššie uvedených dôvodov, uplatnené argumenty žalovanej nemali relevanciu, nakoľko sa vzťahovali k iným argumentom žalobcu, ktoré súd neprejednával, súd takto už neposudzoval zvyšné argumenty žalovanej, nakoľko by nezmenili rozhodnutie súdu.

Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 28.04.2015, podanie žaloby 28.04.2015, nahliadnutie do spisu 02.06.2015, písomné stanovisko a predloženie dôkazov 02.06.2015, účasť na pojednávaní 29.5.2015, 29.06.2015, 29.08.2015. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 činila 64,54 Eur; čo dokopy činí 451,54 Eur. Súd nepriznal náhradu za právny úkon - žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko mal zato, že tento úkon nebol účelný, t. j. nebol zo strany žalobcu potrebný, s poukazom nato, že žalobca bol v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a preto bol zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. Ďalej súd nepriznal náhradu trov konania za právny úkon ďalšia porada s klientom z 26.06.2015 nakoľko právny zástupca nijako nepreukázal, že tento úkon sa uskutočnil. Pripočítaný k trovám bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 7x 8.39 Eur = 58,73 Eur a 20 % DPH vo výške 102,10 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Správna výška trov tak činí 612,61 Eur a nie 748,896 Eur ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu.

Výrok o povinnosti nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 euro vychádza z ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súvislosti s podaným návrhom na začatie konania tu vznikla poplatková povinnosť, avšak žalobca v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, bol v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. Nakoľko žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla jeho poplatková povinnosť na žalovanú v tomto konaní. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 euro, ktorý poplatok bol vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. položka 3 písm. c).