Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-295-2014.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/295/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa: C. L. P., A.. X.X.XXXX v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: Y. M., A.. XX.X.XXXX, W. P. XXX/XX, N. E. Y. Ľ.Í. P., A.. X.X.XXXX, W. S..Č.. Ústav na výkon trestu odňatia slobody M. A. F. o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. C. L. P., A.. X.X.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od 10.10.2014.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 9P/34/2013 zo dňa 25.9.2013 v časti o výživnom na mal. dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu s poukazom na to, že doteraz určenú výšku výživného 70 eur nevie platiť, nakoľko jeho príjem nepresahuje 62 eur.
Súd vo veci otca mal. dieťaťa nevypočul z dôvodu, že v lehote stanovenej súdom neoznámil, či súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti napriek poučeniu, že súd bude mať za to podľa § 101 ods. 3 O.s.p., že nemá námietky. Súd zistil, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody v M. A. F. a podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával bez jeho prítomnosti.
Matka uviedla, že by bola rada, keby pôvodná suma výživného zostala, nakoľko dieťa tieto peniaze potrebuje. Uviedla, že aj momentálne súdom stanovené výživné hradí štát formou náhradného výživného. Mal. syn navštevuje 7. ročník Základnej školy v N. E.. Mimoriadne výdavky s ním matka nemá. Spolu s mal. dieťaťom žije v domácnosti svojej matky.
Kolízna opatrovníčka v záujme mal. dieťaťa navrhla návrh na zníženie výživného zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovania a to výsluchom matky , oboznámením sa s rozhodnutím o dávkach v hmotnej núdzi + potvrdenie, spis Okresného súdu Komárno 9P/34/2013, oznámenie UVTOS M. A. F.,
rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku, potvrdenie o čistom príjme H. Q. P., potvrdenie o čistom príme zo X. F. X..H..E.. , potvrdením o čistom príjme za rok 2014, rozsudkom Okresného súdu Komárno 3T/23/2015 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P/34/2013 zo dňa 25.9.2013 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Ich spoločné mal. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 70 eur. Z oznámenia Ú. M. A. F. súd zistil, že otec mal. dieťaťa nastúpil výkon trestu dňa 21.10.2014 a predpokladaný koniec trestu má daň 21.10.2017. Aktuálne nie je zaradený do pracovného procesu. Matka mal. dieťaťa bola zamestnaná v X., X..H..E.. s čistým mesačným príjmom 290,87 eur. V spoločnosti H. Q. P. bola zamestnaná v pracovnom pomere na základe riadnej pracovnej zmluvy, ktorá však bola ukončená a následne pokračovala v zamestnaní na dohodu v spoločnosti X., X..H..E.. Za január 2015 bol jej čistý príjem 410,16 eur, za február 2015 bol jej čistý príjem 562,59 eur. Matke bol na základe rozhodnutia priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie mesačne vo výške 18,50 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu s účinnosťou od 1.2.2014. Matka spolu s mal. dieťaťom bývajú v domácnosti starej matky a na režijné náklady prispieva matka 100 eur. Iný príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. dieťa navštevuje Základnú školu a to 7. ročník. Mimoriadne výdavky s dieťaťom nemá. Vo voľnom čase sa dieťa venuje futbalu. Otec súdom stanovené výživné neplatil riadne a včas, preto momentálne je hradené výživné formou náhradného výživného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k takej závažnej zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia. Súd zmenu pomerov videl predovšetkým v tom, že otec mal. dieťaťa nastúpil výkon trestu odňatia slobody, kde nie je zaradený do pracovného procesu a teda je bez príjmu. Uvedená skutočnosť je takého závažného charakteru, že súd znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70 eur na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a to od 10.10.2014 t.j. odo dňa podania návrhu.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.