Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-706-2014.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/706/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriány Murínovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej T. A.P., K. Z. C., U. Č.. XXX, Č. P., o zaplatenie 444,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 06.02.2014 č.k. 4C/353/2013-31 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažnej sumy 444,12 eura s prísl. titulom poskytnutia revolvingového úveru. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 26.08.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 570,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 30,54,- eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovanej bol vyplatený úver v celkovej výške 487,76 eura. Žalovanou bola splatená suma 836,56 eura. Podaním zo dňa 01.04.2013 žalobca zaslal žalovanej oznámenie o zosplatnení z dôvodu omeškania úhrady splátok č. 28, 29, 30 v celkovej výške 91,62 eura.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 26.08.2010 uzavretá spotrebiteľská zmluva. Podľa názoru súdu žalovaná nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, pretože zmluva je písaná malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Na základe zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 570,- eur, z čoho podľa karty klienta bola žalovanej vyplatená suma 487,76 eura. Žalovaná mala žalobcovi zaplatiť celkove sumu 1.282,68 eura, že poskytnutý úver bol 570,- eur, vyplatený 487,76 eura a odplata presahovala sumu, ktorá viac ako 100 % presahuje výšku poskytnutého úveru. Súd považoval takúto odplatu ako dohodnutú zmluvnú podmienku na absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal na priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miera nákladov za druhý štvrťrok roku 2010 spotrebiteľských úverov do výšky 1.500,- eur s dobou platnosti od jedna do päť rokov vo výške 47,39 eura. Rožná percentuálna miera úveru poskytnutá od žalovanej túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70 % taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky Národnej banky Slovenska. Preto súd poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata podstatne nesmie presahovať odplatu obvykle požadovanú bankami zo spotrebnej úvery. Ďalej vychádzal z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého žalobca ako veriteľ pred poskytnutím úveru bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosti schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zo strany žalobcu v konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti a preto aj podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úhradu zmluvnej pokuty súd bol toho názoru, že nárok na zmluvnú pokutu síce odôvodňuje ust. § 14 bod 4. zmluvných dojednaní. Tieto sú však vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný. Súd opätovne poukázal na skutočnosť, že ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej terminológie, ktorá obsahuje aj dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné. Zmluva výslovne na tieto skutočnosti neupozorňuje a preto ani tieto nároky nie je možné žalobcovi pre rozpor s dobrými mravmi priznať. Zmluvné dojednania, v ktorých je zmluvná pokuta obsiahnutá, nie sú žalovanou podpísané, a preto podľa názoru súdu nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute. V súvislosti so zmluvnou pokutou súd opakovane poukázal na zmluvné dojednania, ktoré sú nepriehľadné, písané malým nahusteným písmom a takto zmluvné upravené podmienky by nemali byť dohodnuté, pokiaľ sú pre spotrebiteľa nevýhodné, čo platí aj pre dojednania o zmluvnej pokute. Aj v prípade, ak by dlžník - spotrebiteľa tento text čítal, pravdepodobne dojednania v zmluvnej pokute únikmi jeho pozornosti a preto súd tento postup žalobcu považoval za postup v rozpore s dobrými mravmi. Bol toho názoru, že zmluvné podmienky a resp. dojednania v zmluvných pokutách by mali byť zreteľne upravené priamo v zmluve a nestačí iba odkaz na zmluvné dojednania. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal preto, že úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a žalobca v konaní úspech nemal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že tvrdenie súdu, že výška odplaty je viac ako 100 % z poskytnutého úveru je zavádzajúce vzhľadom na číselné údaje sa javí, že súd porovnával výšku úveru a celkovú výšku odplaty. Takýto postup je na už na prvý pohľad ekonomicky a právne nezmyselným. Uvedené jednoznačne potvrdzuje, že postup súdu je zmätočný a po vecnej stránke nedôvodný. Súd nezákonne tvrdí, že odplata za úver je vyššia ako je uvedená v zmluve, lebo pri svojich záveroch vychádza z mylných predpokladov. Súd pri hodnotení výšky úrokov nevzal do úvahy všeobecné používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov, ako už aj bežne používanej v rámci odplatného požičiavania peňazí práve pri posudzovaní prijateľnosti výšky odplaty, hoci sa v rozsudku odvolával na priemernú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutie podobného spotrebiteľského úveru zverejneného Ministerstvom financií SR vo výške 47,39 %. V prílohe svojho odvolania predložil prehľad maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. Je toho názoru, že výška odplaty za úver podľa Zmluvy o úvere je v súlade s uvedenou právnou normou a tam stanovenej maximálnej výške odplaty pre spotrebiteľské úvery a pre zmluvy uzatvorené od 16.05.2010 do 15.08.2010. Táto skutočnosť tak vylučuje správnosť a zákonnosť záveru o tom, že by dojednanie výšky odplaty za úver malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalobca uvádza, že zmluvné pokuty jednoznačne vyplývajú priamo zo zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov označených strán a končia potvrdením toho, čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu v časti zmluvy, sa objektívne podľa § 35 Občianskeho zákonníka nedá vykladať inak, než jej zmluvné strany s ňou súhlasili. Zmluva ako aj zmluvné dojednanie vrátane čl. 14 sú objektívne čitateľné, zrozumiteľné a určité. Veľkosť písma, farba, front alebo iné grafické úpravy nemôžu mať vplyv na informačnú schopnosť textu, nakoľko rozhodujúci je obsah zmluvy a jeho objektívna zistiteľnosť, zrozumiteľnosť a určitosť. Žalovaná v čl. 13 zmluvy svojím podpisom potvrdila, že si zmluvu ako aj zmluvné dojednania na zadnej strane prečítala a že im porozumela. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho súd tvrdí, že žalovaná túto možnosť reálne nemala.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak ohľadom maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vychádza z nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru. Je tomu tak preto, že uvedené nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovovala výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bolo účinné v čase od 01.07.2008 do 10.06.2010, kedy bolo zrušené zákonom č. 129/2010 Z.z. Keďže zmluva o revolvingovom úvere bola účastníkmi uzatvorená dňa 26.08.2010 (teda po uplynutí účinnosti nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z.), nebolo možné ho na daný vzťah účastníkov aplikovať, a teda pri uzatvorení zmluvy z neho vychádzať. Nemožno preto súhlasiť s názorom žalobcu v odvolaní, že výška odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s uvedenou právnou normou.
Za dôvodné nepovažuje odvolací súd ani odvolanie žalobcu vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa ohľadom zmluvnej pokuty.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokuty zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokutu alebo určený spôsob jej určenia.
Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu a ako správne uviedol súd prvého stupňa predpokladá dve náležitosti, a to písomnosť, teda obsah prejavu vôle zachytený v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute, preto v tejto časti nemožno považovať nárok za dôvodný. Navyše je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania, zmluvy o revolvingovom úvere obsahujúce aj sankcie v podobe zmluvnej pokuty sú vyhotovené takým drobným písmom, že to znemožňuje účastníkovi zmluvného vzťahu ako spotrebiteľovi sa riadne oboznámiť s dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná, ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.