Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-84-2015.pdf
PDF · 63.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/84/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 26. augusta 2015, prejednal odvolanie obžalovaného E. O., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 16.04.2015 sp.zn. 8T/126/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. O. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného E. O. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1,2 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G.. N. O. škodu v sume 690,- Eur a so zvyškom nároku ho odkázal na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
Obžalovaný podal odvolanie proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody podľa možnosti podmienečného. Uložený trest sa mu zdá neprimerane prísny, nedarí sa mu načas splácať dlh voči poškodenému z dôvodu častých ochorení. Bližšie odvolanie neodôvodnil.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,3 Tr. por. zákonnosť napadnutého rozsudku v časti, proti ktorej podal obžalovaný odvolanie a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Krajský súd preskúmal predmetnú vec len vo výroku o treste, proti ktorému smerovalo obžalovaného odvolanie, vrátane procesu na hlavnom pojednávaní a zistil, že boli zistené zákonné podmienky pre vykonanie dokazovania a hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. Keďže obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, len požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti, pritom nedokladoval opätovne predchádzajúcu pracovnú neschopnosť, resp. neschopnosť dostaviť sa na hlavné pojednávanie z dôvodu ochorenia alebo hospitalizácii v nemocničnom zariadení. Inak na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné dôkazné prostriedky a na základe týchto bol zákonne ustálený skutkový stav, ktorého zákonnosť obžalovaný v odvolaní nenamietal, teda domáhal sa preskúmania len výroku o treste.
Odvolací súd v tejto časti nezistil pochybenie v napadnutom rozsudku, pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal v úvahu všetky okolnosti vyplývajúce z dokazovania v prospech i neprospech obžalovaného v otázke trestu a to v zmysle § 34 ods. 1,4 Tr. zák., vrátane ostatných zákonných ustanovení, ktoré by mohli mať vplyv na druh a výmeru trestu.
Treba iba zdôrazniť, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom odôvodnil aj v písomnom vyhotovení rozsudku výrok o treste, že obžalovaný bol sedemkrát súdne trestaný v minulosti, pritom súd prvého stupňa v konečnom dôsledku prehliadol aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa teraz prejednávanej trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktorá plynula u obžalovaného do 20.02.2015, na základe rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 20.02.2015, sp.zn. 9T/123/2011, a to pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a bola mu určená skúšobná doba na tri roky, teda táto mala uplynúť 20.02.2015. V medziobdobí sa dopustil i ďalšej trestnej činnosti, ale v tomto smere sa pozerá na odsúdeného po vykonaní trestu ako by nebol trestaný. Je pravdou, že odsúdený v minulosti bol trestaný prevažne za iný druh trestnej činnosti, a to prečiny marenia výkonu úradného rozhodnutia, ale bol potrestaný aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, a to v pomerne krátkej dobe. V podstate sústavne pácha trestnú činnosť, predchádzajúce podmienečné, nepodmienečné a alternatívne tresty nesplnili u obžalovaného zákonom sledovaný účel.
Odvolací súd preto výrok o treste považuje za zákonný, z hľadiska výmery trestu ide skôr o trest mierny, ako neprimerane prísny.
Správne bol pre výkon trestu zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch bol potrestaný a aj vykonal tresty odňatia slobody pre iné úmyselné trestné činy.
Za týchto okolností odvolací súd nemal iné východisko v zmysle zákona ako odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.