Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-96-2015.pdf
PDF · 105.67 KB
Case nature
Subarea
4Cob/96/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: K. N., s.r.o., N. 6, V., IČO: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Kočkom, Stropkovská 48, Košice proti odporcom: 1. I. O., a.s., S. XX, H., IČO: XX XXX XXX a 2. I. D. a.s., S. XX, H., IČO: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 12.5.2015 č. k. 31Cb/80/2015-40 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom v l. a 2. rade trovy odvolacieho konania každému z odporcov 33,- eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil:
Odporcovi v l. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2014/E-OZ zo dňa 9.9.2013, a to tak, že je povinný platiť navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny navrhovateľa
- fotovoltaickej elektrárne v k. ú. Rozhanovce s EIC kódom 24ZVS00006710639 za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme odberu a ceny za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0015/2014/E-OZ zo dňa 9.9.2013 a podľa zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. PDS OZE_292_2011_15 zo dňa 9.12.2014 a to tak, že je povinný odberať elektrinu, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení na výrobu elektriny - fotovoltickej elektrárni v k. ú. V. s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a že je povinný platiť navrhovateľovi cenu za dodávku elektriny do distribučnej siete na straty na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny navrhovateľa - fotovoltickej elektrárne v k. ú. V. s EIC kódom XXZVSXXXXXXXXXXX za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie v znení, ako je uvedené v prvom a druhom výroku napadnutého uznesenia z dôvodu, že je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
- elektrárne s fotovoltickým zdrojom v V.. Navrhovateľ na preukázanie existencie nároku, ktorému je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu, predložil Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dňa 28.3.2012 č. 1170/2012/PoP-OZE z 28.3.2012, rozhodnutie ÚRSO č. 0015/2014/E-OZ zo dňa 9.9.2013, ktorým schválil navrhovateľovi pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 eur/MWh vyrobenej vo fotovoltickej elektrárni na roky 2014 až 2026, rozhodnutie ÚRSO č. 0008/2015/E z 27.11.2014 vydané pre odporcu v l. rade so stanovenou cenou za dodávku elektriny na straty na rok 2015 vo výške 44,015 eur/MWh a uviedol, že výška doplatku je rozdielom medzi pevnou cenou, t. j. 387,65 eur/MWh a cenou elektriny na straty, t. j. 44,015 eur/MWh, teda výška doplatku na rok 2015 za elektrinu vyrobenú vo fotovoltickej elektrárni a dodanej do distribučnej siete je 343,635 eur/MWh, ktorý je navrhovateľovi povinný zaplatiť odporca v l. rade. Navrhovateľ uviedol, že listom zo dňa 15.12.2014 mu odporca v l. rade oznámil, že nesplnil podmienky uvedené v § 4 zákona o podpore, preto si nemôže uplatňovať podporu na elektrinu vyrobenú z OZE pre kalendárny rok 2015. Navrhovateľ tvrdil, že splnil zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie podpory a s poukazom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 zákona o podpore uviedol, že fotovoltická elektráreň bola uvedená do prevádzky 23.6.2011, preto podmienky podpory výroby elektriny z OZE zostávajú zachované v zmysle zákona o podpore v znení zákona č. 309/2009 Z. z. účinného do 31.12.2013. Zdôraznil, že povinnosť si splnil aj podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore, pretože oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre rok 2015 podal pre ÚRSO na poštovú prepravu dňa 15.8.2014. Uviedol, že odporcovi v l. rade vystavil faktúru na doplatok za január 2015, odporca v l. rade mu faktúru vrátil s odôvodnením, že pre fotovoltickú elektráreň nie je možné uplatniť si podporu v zmysle zákona o podpore. Faktúru za január 2015 za dodávku elektriny za cenu elektriny na straty vystavil navrhovateľ odporcovi v 2. rade, ktorý ju vrátil s tým, že navrhovateľ nemá nárok uplatňovať si podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty.
Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade uloženia povinnosti v rovnakom rozsahu a znení, ako proti nim podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil tým, že na financovanie výstavby fotovoltickej elektrárne použil aj cudzie zdroje a pri ich splácaní sa počítalo aj s doplatkom a cenou elektriny na straty a splácanie úveru bolo zabezpečené aj zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam a hnuteľným veciam navrhovateľa. Uviedol, že ak navrhovateľovi nebude poskytovaná podpora, nebude môcť úver splácať a banka v súlade so zmluvou môže vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Bude to znamenať, že zariadenie fotovoltickej elektrárne ostane nevyužité, bude chátrať alebo dôjde k jeho speňaženiu na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Navrhovateľ zdôraznil, že ak súd nenariadi predbežné opatrenie, hrozí mu vznik škody aj v podobe ušlého zisku a sankcií, ktoré bude musieť uhradiť svojim veriteľom. Zdôraznil, že na podporu sú využívané prostriedky z verejných zdrojov a nie prostriedky odporcov, ktorí si iba plnia povinnosti, ktoré im vyplývajú ako účastníkom trhu s elektrinou. Navrhovateľ poukázal na písomné podania odporcov, z ktorých nepochybne vyplýva ich neochota poskytovať navrhovateľovi podporu z OZE podľa zákona, porušujú účastníkmi platne uzavretú zmluvu a svojimi podaniami vyvíjajú na navrhovateľa nátlak na nútené ukončenie prevádzky fotovoltickej elektrárne.
Súd prvého stupňa s poukazom na navrhovateľom predložené listinné dôkazy a ustanovenia § 75 ods. 1 vety prvej, ods. 2, ods. 4, ods. 6 a ods. 8, § 76 ods. 2 písm. e/ a písm. f/ a ods. 4 O. s. p., § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. c/ a § 18e zákona č. 309/2009 Z. z. uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky - osvedčenie uplatňovaného nároku a existencia skutočností odôvodňujúcich záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Mal za to, že navrhovateľ osvedčil základné skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia a bez nariadenia predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k takému poškodeniu práv navrhovateľa, ktoré by mohlo byť trvalé a neodstrániteľné po meritórnom rozhodnutí vo veci. Uviedol, že príkaz obsiahnutý v nariadenom predbežnom opatrení nie je neprimeraným zásahom do práva odporcov, ktorí predbežným opatrením nie sú nijako obmedzení vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa sa stotožnil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť v určenej lehote podať návrh vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia.
Odporca v 1. rade v podanom odvolaní navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, pretože v lehote do 15. augusta bežného roku na nasledujúci kalendárny rok nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z., lebo oznámenie, na ktoré navrhovateľ poukazuje, bolo odporcovi v l. rade doručené až 16.8.2014, teda po zákonom stanovenej lehote (15.8.2014), keďže ide o hmotnoprávnu lehotu. Tvrdil, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti zaniklo právo navrhovateľa priamo zo zákona a oznámenie odporcu v 1. rade o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 malo len informatívny charakter. Odporca v 1. rade poukázal na oznámenie na webovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde v Zozname výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., je aj navrhovateľ. Zdôraznil, že ak navrhovateľ nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti podľa citovaného ustanovenia, nemôže osvedčiť ani existenciu práva, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana. K námietke navrhovateľa, že sankcia podľa citovaného ustanovenia sa naňho nemôže vzťahovať, pretože svoje zariadenie na výrobu elektriny uviedol do prevádzky pred 1.1.2014 odporca v 1. rade uviedol, že podľa systematického výkladu sa prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE vzťahuje na úpravu podmienok podpory uvedených v § 3 tohto zákona a nie aj na ostatné práva a povinnosti výrobcu. Uviedol, že vzhľadom na zmeny v ustanovené § 3 Zákona o podpore je potrebné zmenené ustanovenie § 4 ods. 3 uvedeného zákona chápať ako sankciu za nesplnenie povinnosti, ktorá však znamená zánik podpory len na určitý rok, k samotnému zániku práva na podporu však nedochádza. Pri inom výklade by sa podľa odporcu v 1. rade vytvorili dve kategórie výrobcov, u ktorých by to, či podliehajú sankcii, záviselo len odo dňa uvedenia ich zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky. Odporca v l. rade považoval tvrdenie navrhovateľa o bezprostredne hroziacej ujme za neopodstatnené, pretože aj keď navrhovateľ stratil na rok 2015 právo na podporu, vyrobenú elektrinu môže vždy predať a odkúpenie elektriny za trhovú cenu mu navrhol aj odporca v l. rade. Podľa názoru odporcu v l. rade súd prvého stupňa nariadením predbežného opatrenia prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmu a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo považoval odporca v l. rade za neprimerané, lebo celý spor vyvolal nesplnením zákonných povinností navrhovateľ. Mal za to, že nariadené predbežné opatrenie neupravuje len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom rozsahu, ale priamo ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa Zmluvy o podpore v roku 2015 patrilo. Napadnuté uznesenie považoval odporca v l. rade za nevykonateľné, lebo z neho nie je zistiteľný presný rozsah plnenia, ktoré majú odporcovia poskytnúť navrhovateľovi. Odporca v l. rade tiež uviedol, že napadnutým uznesením vytvoril súd prvého stupňa stav neprípustnej retroaktivity, pretože uloženú povinnosť majú odporcovia povinnosť počas celého roka, hoci predbežné opatrenie bolo nariadené v máji 2015. ´Poukázal aj na to, že predbežným opatrením bola uložená odporcovi povinnosť totožná s povinnosťou, ktorá má byť predmetom konania vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR je takéto opatrenie prípustné len vo výnimočných prípadoch, súd prvého stupňa však nijakým spôsobom výnimočnosť takéhoto postupu neodôvodnil.
Odporca v 2. rade v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Namietal, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Odporca v 2. rade uviedol, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie je subjektom, ktorému majú byť adresované právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov energie podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE, pretože nemá právomoc rozhodovať o poskytovaní či neposkytovaní podpory. Zdôraznil, že výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú týmto zákonom stanovené povinnosti voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené, od ktorých odporca v 2. rade získal informáciu, že navrhovateľ nesplnil povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. Uviedol, že dôsledkom nesplnenia zákonnej povinnosti bol zánik práva navrhovateľa na podporu v roku 2015. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku, ktorému je potrebné poskytnúť predbežnú ochranu. K navrhovateľom tvrdenému nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy, ak by nebolo vydané predbežné opatrenie, odporca v 2. rade uviedol, že v prípade splnenia predpokladov mal navrhovateľ podľa rozhodnutia ÚRSO v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Za dodanú elektrinu v roku 2015 odporca v 2. rade ponúkol navrhovateľovi cenu obvyklú (keďže nesplnil podmienky pre poskytnutie ceny elektriny na straty), pričom priemerná trhová cena elektriny mala v januári 2015 hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 mala hodnotu 36,68 eur/ MWh, v marci hodnotu 31,00 eur/MWh a v apríli 2015 hodnotu 29,89 eur/MWh. Predpokladaná dodávka elektriny navrhovateľom v roku 2015 v množstve ako v roku 2014, t. j. 107 MWh, predstavuje pri obvyklej cene elektriny sumu asi 3 446 eur (asi 73%) a rozdiel medzi cenou na straty pre rok 2015 a obvyklou cenou je asi 1 263 eur. Uviedol, že podľa verejne dostupných zdrojov je navrhovateľ úspešným podnikateľom s hospodárskym výsledkom po zdanení v rokoch 2011 až 2014 vo výške viac ako milión eur, teda výpadok 1 263 eur podľa odporcu v 2. rade nemôže navrhovateľovi spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca v 2. rade mal za to, že nariadeným predbežným opatrením súd prvého stupňa neprimerane znevýhodnil odporcov, ktorí vyplácajú podporu navrhovateľovi a v prípade neúspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej sa budú musieť domáhať navrhovateľovi neoprávnene vyplatených peňazí. Napadnuté uznesenie považoval odporca v 2. rade za nevykonateľné, pretože výška plnenia navrhovateľovi je závislá od skutočne vyrobeného a dodaného množstva elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu vytaveného navrhovateľom po vydaní predbežného opatrenia, teda z napadnutého uznesenia nemožno zistiť výšku plnenia, ktoré majú odporcovia poskytnúť navrhovateľovi. Odporca v 2. rade namietal retroaktivitu napadnutého uznesenia, ktoré bolo vydané v máji 2015, ale ukladá odporcom plniť navrhovateľovi po celý rok 2015, hoci predbežná úprava sa môže týkať len doby budúcej a nie minulej. Poukázal tiež na to, že predbežným opatrením súd zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením, ktoré má byť predmetom konania vo veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu prípustné len vo výnimočných prípadoch, súd prvého stupňa však v napadnutom uznesení výnimočnosť tohto konania neodôvodnil.
Navrhovateľ vo vyjadreniach k odvolaniam odporcov v l. rade a 2. rade navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odporca v l. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinný navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov elektrickej energie platiť doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. a odporca v 2. rade ako podnikateľ v energetike má povinnosť od navrhovateľa ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov elektrickej energie odobrať vyrobenú elektrinu a zaplatiť cenu elektriny na straty. Zdôraznil, že obaja odporcovia sa zaviazali na splnenie týchto povinností vo vzťahu k navrhovateľovi a v Zmluve o dodávke elektriny účinnej od 1.1.2015 uzavretej medzi účastníkmi konania. S poukazom na prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore tvrdil, že na navrhovateľa, ktorého zariadenie na výrobu elektriny bolo dané do prevádzky pred 1.1.2014, sa vzťahuje právna úprava platná pred týmto dátumom, preto jeho právo na podporu, ktoré mu bolo priznané na 15 rokov, nezaniklo. Zdôraznil, že povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore splnil, pretože dňa 15.8.2014 podal na poštovú prepravu oznámenie o uplatnení podpory a množstve elektriny pre rok 2015. Potvrdil, že odporca v l. rade mu ponúkol odkúpenie elektriny v roku 2015 za trhovú cenu, svoj nárok na doplatok však považoval za dôvodný a ponuku odporcu v l. rade za nevýhodnú vzhľadom na investície, ktoré vložil do zariadenia na výrobu elektriny.
Odvolací súd najprv skúmal, či navrhovateľ splnil povinnosť podať žalobu vo veci samej v súdom určenej lehote, a teda či nariadené predbežné nezaniklo podľa § 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p. z dôvodu, že navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.
Súd prvého stupňa v treťom výroku napadnutého uznesenia uložil navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia podať návrh vo veci samej. Napadnuté uznesenie bolo navrhovateľovi doručené 21.5.2015, posledným dňom na podanie žaloby bol 20. jún 2015 - sobota, preto posledný deň na podanie žaloby pripadol podľa § 57 ods. 2 vety druhej O. s. p. na najbližší pracovný deň - pondelok 22.6.2015. Podľa oznámenia Okresného súdu Košice I návrh vo veci samej podal navrhovateľ dňa 19.6.2015 a je vedený pod sp. zn. 33Cb/104/2015. Navrhovateľ však tento návrh vo veci samej podal len proti odporcovi v 2. rade - I. D., a.s., H. a predmetom žaloby je nárok navrhovateľa na zaplatenie 1 527,92 eur s prísl.
Podľa § 76 ods. 3 po bodkočiarku O. s. p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde.
Citované ustanovenie určuje, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí podať návrh na začatie konania vo veci samej v súdom stanovenej lehote na súde, inak predbežné opatrenie zo zákona zanikne (§ 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). To znamená, že v posledný deň stanovenej lehoty musí byť návrh na začatie konania vo veci samej doručený alebo podaný na súde.
Navrhovateľ nepodal návrh na začatie konania vo veci samej proti odporcovi v l. rade, preto predbežné opatrenie nariadené Okresným súdom Košice I dňa 12.5.2015 č. k. 31Cb/80/2015-40 proti odporcovi v l. rade zaniklo zo zákona v rozsahu uloženej povinnosti zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku, resp. odberu elektriny a ceny na straty za mesiace február až december 2015.
Súd prvého stupňa uložil odporcovi v l. rade predbežným opatrením zabezpečovať pre navrhovateľa podporu formou doplatku len v kalendárnom roku 2015 (teda mesiace január až december 2015) na základe navrhovateľom vystavenej faktúry na skutočné množstvo elektriny vyrobenej navrhovateľom za každý kalendárny mesiac v roku 2015. Z oznámenia Okresného súdu Košice I odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 16.3.2015 (teda pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) proti I. O., a.s., H. žalobu o zaplatenie 740,19 eur s prísl., ktorá je vedená na tomto súde pod sp. zn. 25C/135/2015 a v ktorej uplatňoval nárok proti odporcovi v l. rade na doplatok za január 2015.
V časti, v ktorej navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie za január 2015 a napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa predbežné opatrenie za január 2015 nariadil, podľa názoru odvolacieho súdu by mohlo ísť len o predbežné opatrenie navrhované a nariadené po začatí konania vo veci samej (§102 ods. 1 O. s. p.). Podmienky nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania sú však totožné s podmienkami, ktoré zákon ustanovuje pre nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania (§ 74 až 77a O. s. p.). To znamená, že aj po začatí konania možno nariadeným predbežným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo nariadiť predbežné opatrenie, ak je tu obava, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený.
Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolania podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.
Predbežné opatrenie, ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí osvedčiť základné skutočnosti o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí tiež osvedčiť, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia mu hrozí určitá bezprostredná ujma. Navrhovateľ musí tiež preukázať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu konania vo veci samej a súd musí zvážiť, či nariadením predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov, teda ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ predbežného opatrenia.
Prvým predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, aby navrhovateľ osvedčil pravdepodobnosť existencie práva, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana.
V posudzovanej veci navrhovateľ tvrdil a preukazoval listinnými dôkazmi, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, rozhodnutím príslušných štátnych orgánov mu bolo povolené prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne a cenovým rozhodnutím mu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026 a v roku 2014 mu takto stanovená cena bola odporcami zrejme aj vyplácaná. Či navrhovateľovi vzniklo právo na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v roku 2015, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ týmito listinami osvedčil pravdepodobnosť existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Druhou zákonnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, to znamená, že by mu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma a práve navrhované predbežné opatrenie svojim obsahom zabraňuje vzniku tejto ujmy. Z judikatúry súdov vyplýva, že nebezpečenstvo ujmy navrhovateľovi predbežného opatrenia musí hroziť bezprostredne (teda nie niekedy v budúcnosti) a musí byť reálne, to znamená, že navrhovateľ predbežného opatrenia musí osvedčiť určité konkrétne už existujúce správanie sa protistrany (nepostačuje len obava z možného takéhoto sa správania) a naliehavosť takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku či rozširovaniu škody, či inej ujmy.
Je nepochybné, že ak podpora podľa zákona č. 309/2009 Z. z. nie je navrhovateľovi od januára 2015 odporcami poskytovaná, nepochybne mu vzniká aj určitá majetková ujma. Pre nariadenie predbežného opatrenia však nepostačuje, že navrhovateľovi ujma konaním odporcov vznikla, lebo ak bude v konaní o veci samej úspešný, môže priznaný nárok aj vymáhať. Teda v tomto prípade nejde na strane navrhovateľa o takú ujmu, ktorá by bola nenapraviteľná, či ťažko napraviteľná, keďže odporcovia sú solventné spoločnosti, u ktorých nehrozí, že pre nedostatok majetku navrhovateľ súdom priznanú pohľadávku nevymôže. Navrhovateľ odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že nevyplatením podpory „dôjde k nesplácaniu splatných záväzkov navrhovateľa a k možnosti predčasnej splatnosti celého jeho záväzku“. Odvolací súd si overil listinné dôkazy predložené odporcom v l. rade na verejne dostupnej stránke daňového úradu a zistil aj z výročnej správy navrhovateľa za rok 2013, že navrhovateľ sa zameriava najmä na výstavbu fotovoltických elektrární a dodávku zariadení k fotovoltickým elektrárňam, z čoho má najvýznamnejšie príjmy. V roku 2013 jeho výsledok hospodárenia po zdanení (teda zisk na rozdelenie) činil 334 327 eur a v roku 2014 bol výsledok hospodárenia po zdanení 18 162 eur. Z uvedeného vyplýva, že hlavným predmetom činnosti navrhovateľa (ani podľa výpisu z obchodného registra) nie je prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne a že podstatné príjmy má z iných činností, preto neposkytnutie podpory (za január 2015 žiadal podporu vo výške 853,96 eur) nemôže mať nepriaznivý vplyv na jeho podnikanie, ani na splácanie úveru.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože neosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia mu bezprostredne hrozí nenapraviteľná, či ťažko napraviteľná ujma.
Navrhované predbežné opatrenie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože pomery účastníkov konania neupravuje len dočasne v nevyhnutnom rozsahu na ochranu práv navrhovateľa, ale ukladá odporcom plniť navrhovateľovi všetko, čo by mu podľa jeho tvrdenia patrilo na základe právneho predpisu a zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že predbežným opatrením možno uložiť odporcovi povinnosť poskytnúť peňažné plnenie, musí však byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami a v nevyhnutnom rozsahu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ O.s.p., pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutej miere a poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. Nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné či poskytovaním pracovnej odmeny si vyžadujú nepochybne závažné okolnosti, pričom ani v týchto prípadoch zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale s poskytnutím peňažného plnenia len v nevyhnutnej miere. V posudzovanej veci sa sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015 a navrhovateľ podľa zistenia odvolacieho súdu ku dňu rozhodnutia o odvolaní nepodal určovaciu žalobu, proti odporcom podal samostatné žaloby o plnenie len za január 2015. Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporcovia museli plniť celú sumu zodpovedajúcu tvrdenému nároku navrhovateľa až do konca roka 2015, aj keď práve dôvodnosť požadovaného plnenia je sporná.
Odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie aj za nevykonateľné. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že z výroku súdneho rozhodnutia, prípadne z jeho odôvodnenia musí byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo má plniť a dokedy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je síce zistiteľná pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 387,65 eur/MWh, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je však závislá od skutočne vyrobeného a odovzdaného množstva elektriny navrhovateľom. To znamená, že z výroku napadnutého uznesenia nie je známa výška plnenia, ktorú sú odporcovia povinní poskytnúť navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku 2015, preto takéto predbežné opatrenie by nebolo možné vykonať.
Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie z týchto dôvodov nebolo možné v odvolacom konaní potvrdiť, ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, odvolací súd podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcom, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania každému z odporcov po 33,- eur. Priznané trovy odvolacieho konania pozostávajú zo súdneho poplatku zaplateného odporcami za podané odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.