Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/293/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: SEMONT SHOES, s.r.o., so sídlom Bošany, Jána Bottu 423/47, IČO: 36 698 920, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 465,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. júna 2014, č. k. -13, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť P.. B. V., súdnej exekútorke so sídlom exekútorského úradu v Z., V. XX, trovy exekúcie vo výške 48,77 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 16.03.2010 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 465,54 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a.s. č. 700-1510339008-GC04/08 zo dňa 28.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.05.2008. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 30.03.2010 P., súdnu exekútorku so sídlom v Z.. Súdna exekútorka doručila tamojšiemu súdu dňa 23.06.2014 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -25 zo dňa 25.09.2013 zrušený bez likvidácie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013. Povinný bol dňa 31.05.2014 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra. Preto súd prvého stupňa v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa následne posúdil vyúčtovanie predložené súdnou exekútorkou a podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 a § 26 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov jej priznal trovy exekúcie vo výške 48,77 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa k náhrade nevyhnutných trov exekúcie zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie povinný neexistoval, pretože bol už takmer mesiac vymazaný z obchodného registra. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Namietal, že v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz povinného z obchodného registra, v dôsledku čoho svojim konaním nezapríčinil zastavenie exekučného konania, keď s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného registra podal návrh na začatie exekučného konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady

trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. -16 zo dňa 16.12.2008. Zároveň namietal aj výšku exekučných trov priznaných súdnemu exekútorovi, nakoľko je vypočítaná a určená nesprávne, a to najmä s poukazom na § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty započítanie DPH za poštovné. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvod zastavenia exekúcie, keďže v predmetnej veci zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony predchádzala skutočnosť, že dlžník je nemajetný a preto práve nedostatok majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2006, sp. zn. a na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Súdna exekútorka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 16.03.2010, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi P. dňa 18.03.2010, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 465,54 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510339008-GC04/08 zo dňa 28.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.05.2008. Súd prvého stupňa dňa 30.03.2010 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 465,54 Eur a trov exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na podnet povereného súdneho exekútora napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, súd zrušil spoločnosť - povinného bez likvidácie a povinný bol následne dňa 31.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v ustanovení § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z ustanovení § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

Dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti - povinného bez likvidácie v posudzovanej veci bola skutočnosť, že povinný nemal žiaden majetok, nakoľko nedošlo ani k splynutiu, ani k zlúčeniu, či rozdeleniu spoločnosti. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia povinného a jeho následného výmazu z obchodného registra bez právneho nástupcu, odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade v súlade s aktuálnou judikatúrou súdov bol naplnený zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku titulom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Námietky oprávneného vznesené v tomto smere v podanom odvolaní neboli preto opodstatnené a dôvodné.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

S prihliadnutím na vyššie citované prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 08.07.2014, doručené súdu prvého stupňa dňa 10.07.2014, teda podané po 01.11.2013, je potrebné v posudzovanom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z. z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je

výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.

Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.