Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1P/179/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, a manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, H. I. XXXX/XX, A., na návrh navrhovateľky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom G. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u navrhovateľky, zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o

rozhodol:

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 10.07.2009 v I. J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. J., vo zväzku 10, ročníka 2009, na strane 211, pod poradovým číslom 41.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletých G. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je o p r á v n e n á maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec G. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 50 eur mesačne na každé dieťa vopred k rukám matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

A. G. B., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66 eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2021 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s manželom G. B. a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo manželia uzavreli dňa 10.07.2009 v I. J.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 2 deti – G. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s manželom žili v spoločnej domácnosti už pred uzatvorením manželstva. V manželstve dochádzalo k nezhodám, s manželom sa často hádali, manžel sa k nej správal agresívne, podviedol ju. S inou ženou má dieťa a žije s ňou v spoločnej domácnosti už niekoľko mesiacov. Z týchto dôvodov sú vzťahy medzi manželmi vážne rozvrátené.

Manželstvo neplní a v budúcnosti ani už ani nemôže plniť svoje spoločenské funkcie. Nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia.

3. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.11.2022. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti manžela, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

5. Na pojednávaní sa vyjadrila manželka, ktorá zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že s manželom majú dve deti. Manžel opustil spoločnú domácnosť a žije v Malackách. Manžel má ďalšie dieťa. Navrhovateľka s manželom nie je v žiadnom kontakte a nemá záujem obnoviť s ním manželské spolužitie. O deti sa po celý čas stará navrhovateľka, po celý čas boli v jej starostlivosti. Maloletý G. má 16 rokov a študuje za murára, maloletá D. má 11 rokov a chodí do 5. ročníka. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 220 eur a prídavky na maloleté deti. Deti majú bežné výdavky na výživu. S manželom deti nie sú v kontakte. Navrhovateľka s maloletými deťmi žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na chod domácnosti.

6. Rovnako na pojednávaní sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý šetrením zistil, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka s deťmi býva u svojej matky. Všetku potrebnú starostlivosť deťom zabezpečuje ich matka. Uviedol, že primeraným výživným vzhľadom aj na nestabilný príjem otca je suma 50 eur na každé dieťa. Styk otca s maloletými deťmi nie je potrebné upravovať, nakoľko navrhovateľka manželovi nebráni v kontakte s deťmi, avšak tento o stretnutie s deťmi neprejavuje záujem.

7. Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia dňa 10.07.2009 v I. J. uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. J. vo zväzku 10, ročníka 2009, na strane 211, pod poradovým číslom 41. Z kópií predložených rodných listov súd zistil, že manželia majú spolu 2 deti – G., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX.

8. Šetrením súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Je to jej jediný príjem. Manžel nie je poberateľom dôchodku ani žiadnych dávok zo strany štátu. Manžel má nepravidelný príjem, v období posledných dvoch rokov bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov s rôznou výškou svojho príjmu.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav: Manželia uzavreli manželstvo dňa 10.07.2009 v I. J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. J. vo zväzku 10, ročníka 2009, na strane 211, pod poradovým číslom 41. Manželia majú spolu 2 maloleté deti. Manžel opustil spoločnú domácnosť niekedy v apríli 2021. Od tohto obdobia sa manžel s rodinou prakticky nekontaktuje a neprispieva na výživu maloletých. O maloletých sa nezaujíma. Manžel si našiel novú známosť, s ktorou má dieťa. Od času, kedy manžel opustil spoločnú domácnosť, starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Maloleté deti majú bežné náklady na výživu. Navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, manželov príjem je nepravidelný.

10. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. Manželstvo sa stalo čisto formálnym zväzkom. Manželia nemajú záujem manželské spolužitie obnoviť. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že uvedené manželstvo neplní žiaden z účelov, ktorý zákon pri tomto inštitúte predpokladá. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v opustení spoločnej domácnosti zo strany manžela a jeho neprejavovanie záujmu o svoju rodinu, čo viedlo aj k obmedzeniu kontaktu medzi manželmi navzájom. V neposlednom rade bola príčinou rozvratu manželstva aj manželova nevera, pričom tento má so svojou novou partnerkou dieťa.

28. Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko táto im zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť od ich narodenia, manžel o nich neprejavuje žiaden záujem. Navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí. V neposlednom rade ide o prostredie, v ktorom maloletí vyrastali doteraz a kde majú vybudované tak rodinné ako aj ďalšie sociálne zázemie. Zároveň súd rozhodol, že navrhovateľka bude maloleté deti zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletých v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali rodičia dohodnúť, resp. ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd. Právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok súd zveril navrhovateľke z dôvodu, že manžel sa s maloletými nekontaktuje, pričom všetky úkony potrebné k zabezpečeniu každodennej starostlivosti o maloleté deti vykonáva práve navrhovateľka.

29. Súd určil výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov.

30. Náklady na výživu maloletých pozostávajú z bežných nákladov na stravu, ošatenie a hygienu ako aj s nákladov súvisiacich s návštevou školských zariadení. Príjmom navrhovateľky v súčasnosti sú prídavky na deti a dávka v hmotnej núdzi. Navrhovateľka spolu s maloletými deťmi bývajú u jej rodičov, ktorí navrhovateľke pomáhajú so starostlivosťou o maloletých. Navrhovateľka sa podieľa na chode domácnosti aj finančne.

31. K majetkovým pomerom na strane manžela súd zistil, že tento bol počas posledných dvoch rokov zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, pričom dosahoval príjem v rôznej výške. Manžel má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na výživu maloletých G. a D. manžel neprispieva.

32. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletých detí súd manžela zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých G. a D. sumou 50 Eur mesačne na každé dieťa. Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádzal z popísaných majetkových pomerov rodičov ako aj pomerov na strane maloletých detí. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj tú okolnosť, že manžel má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a maloletí sú v súčasnosti výhradne v starostlivosti navrhovateľky, ktorá bezprostredne znáša náklady vzniknuté v súvislosti s ich výživou. Rovnako je potrebné uviesť, že vzhľadom na vek maloletých, ktorí v súčasnosti navštevujú školské zariadenia, nie je potrebné maloletým zabezpečovať celodennú starostlivosť zo strany matky alebo jej rodičov.

33. Súd stretávanie sa manžela s maloletými deťmi osobitným spôsobom neupravoval, nakoľko manžel po tom, čo opustil spoločnú domácnosť o maloletých nejaví žiaden záujem.

34. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

35. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 .

37. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.

38. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

39. Uznesením zo dňa 13.01.2022 súd navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za podanie návrhu na rozvod manželstva. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie, nakoľko navrhovateľka bola od povinnosti platiť súdny poplatok oslobodená, táto poplatková povinnosť prešla na manžela, ktorému bola táto povinnosť uložená samostatným výrokom rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.