Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-526-2010.pdf
PDF · 96.28 KB
No categories available
5Er/526/2010
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného 1/: mal. H. X., A..: XX.XX.XXXX, W. W., F. Č.. XX, oprávneného 2/: P. X., A..: XX.XX.XXXX, W. W., F. Č.. XX a oprávneného 3/: P. X., A..: XX.XX.XXXX, W. W., F. Č.. XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Ján Jurč - advokát, sídlo AK Bardejov, Partizánska č. 5, proti povinnému: P. X., A..: XX.XX.XXXX, W. W., O. Č.. X, právne zastúpenému: JUDr. Jozef Jaroščák ml. - advokát, sídlo AK Bardejov, Radničné námestie č. 33, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej, exekútorský úrad Bardejov, Českej Lipy č. 41, o vymoženie výživného a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
I. Súd opravuje Poverenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.januára 2011, č. 5701*040557 v časti o vymoženie dlhu na výživnom za obdobie od 01.04.2000 - 31.12.2000, u mal. H. zo sumy 318,66 eura na sumu 401,64 eura, u vtedy mal. P. zo sumy 398,32 eura na sumu 697,06 eura a u vtedy mal. P. zo sumy 398,32 eura na sumu 697,06 eura.
II. Vo zvyšku zostáva Poverenie Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.januára 2011, č. 5701*040557 nezmenené.
III. Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Erikou Beňovou pod EX 1094/2010 na základe poverenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.januára 2011, č. poverenia 5701*040557 vyhovuje v časti o vymáhanie výživného za obdobie roku 2001, 2002 a 2003 a v časti o vymáhanie výživného za obdobie roku 2000 u oprávneného 1/ v sume 318,66 eura, u oprávneného 2/ v sume 398,32 eura a u oprávneného 3/ v sume 398,32 eura.
IV. Vo zvyšku súd námietky povinného zamieta.
V. Súd povinnému náhradu trov konania o námietkach nepriznáva.
odôvodnenie:
Písomným podaním súdu doručeným dňa 12.05.2011, predložila poverená súdna exekútorka námietky povinného proti exekúcii.
Povinný vzniesol námietku premlčania, pričom uviedol, že za premlčané treba považovať právo na plnenie výživného zročného po právoplatnosti rozhodnutia súdu a staršieho ako tri roky, počítajúc späť odo dňa podania návrhu na výkon rozhodnutia. Ďalej uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť za vymáhané obdobie plnil. Táto skutočnosť je podľa povinného preukázaná najmä tým, že povinný nebol obligatórne zaviazaný uhrádzať výživné konkrétnym presne definovaným spôsobom, ale iba peňažne vyjadriteľnou hodnotou plnenia. Povinný tvrdil, že vyživovacia povinnosť nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávneného v naturálnej podobe, t.j. vo faktickej starostlivosti o bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj. Preto podľa názoru povinného nie je v rozpore s exekučným titulom, ak sa povinný nad rámec
rozhodnutia dohodol s matkou oprávnených na konkrétnom spôsobe, resp. na forme výživného. V rozsudku súdu sa uvádza „k rukám navrhovateľky“, čo možno podľa názoru povinného chápať len ako adresáta, ktorému je treba poukazovať výživné. V období, za ktoré sa výživné vymáha, tvoril povinný s matkou oprávnených spoločnú domácnosť, a to až do 01.03.2006. Povinný zo svojho účtu v banke uhrádzal platby súvisiace s nájmom bytových priestorov. Matka oprávnených mala k účtu dispozičné právo a z tohto sa preto uhrádzalo i výživné pre oprávnených. Nakoľko až do roku 2006 býval s matkou oprávnených i s oprávnenými v spoločnej domácnosti, vynakladal konkrétne výdavky na starostlivosť o oprávnených. Povinný sa domnieva, že nie je nevyhnutné, aby dokladoval, evidoval a preukazoval, že sa o oprávnených staral a zabezpečoval ich životné potreby, keď spolu s nimi žil v spoločnej domácnosti. Vymáhaný nárok tak považuje za splnený.
Povinný tiež namietal proti vydaniu exekučného príkazu na zadržanie vodičského preukazu.
Záverom namietal, že oprávnený 3/ medzičasom nadobudol plnoletosť, a preto nemožno výživné poukazovať k rukám matky oprávneného 3/, ale priamo jemu. Povinný tak poukázal na nedostatok určitosti exekučného titulu, ktorý povinného zaväzuje, aby výživné pre oprávneného 3/ poukazoval k rukám jeho matky, nie priamo jemu.
K námietkam povinného sa písomným podaním súdu doručeným dňa 19.05.2011 vyjadrili oprávnení. Uviedli, že na exekúcii trvajú a námietky žiadajú zamietnuť.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, najmä s exekučným titulom, námietkou, písomným vyjadrením oprávnených, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi a zistil, že námietky proti exekúcii boli podané oprávnenou osobu, v zákonom stanovenej lehote (§ 50 ods. 1 EP), keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 21.04.2011, námietky boli podané na poštovú prepravu dňa 05.05.2011, ale námietkam proti exekúcii možno vyhovieť len sčasti. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporovým konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene. Pre oprávnenosť začatia a vedenia exekúcie je rozhodujúce, aby okolnosti, ktoré majú vplyv na rozsah alebo dôvod vymáhania exekučným titulom uloženej povinnosti, nastali po dni vzniku exekučného titulu (v tomto prípade po dni vyhlásenia rozsudku) do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Prípadne, že je tu iný dôvod neprípustnosti exekúcie.
Ako to vyplýva z exekučného titulu, Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 4.októbra 2000, č.k.: Nc 212/00 - 34 (exekučný titul) bol o.i. povinný zaviazaný prispievať na výživu mal. H. sumou 1.200,-Sk mesačne, na výživu vtedy mal. P. sumou 1.500,-Sk mesačne a na výživu vtedy mal. P. sumou 1.500,-Sk mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci výživné zasielať k rukám matky oprávnených. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2000 do 30.09.2000 pre mal. H. v sume 7.200,-Sk, pre vtedy mal. P. v sume 9.000,- Sk a pre vtedy mal. P. v sume 9.000,-Sk súd povolil povinnému splácať v splátkach po 500,-Sk mesačne. Prvá splátka sa stala splatnou dňa 15.10.2000 a každá ďalšia spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 06.11.2000, vykonateľným sa stal dňom 16.10.2000.
Oprávnení navrhli exekúciu vykonať v rozsahu dlhu na výživnom za obdobie od 01.04.2000 - 31.12.2000, a to na oprávneného 2/ (P.) v sume 398,32 eura, na oprávneného 3/ (P.) v sume 398,32 eura a na oprávneného 1/ (mal. H.) v sume 318,66 eura. Ďalej oprávnení navrhli, aby sa exekúcia vykonala na dlh na výživnom za obdobie roku 2001 na oprávneného 1/ v sume 477,99 eura, na oprávneného 2/ v sume 597,49 eura a na oprávneného 3/ v sume 597,49 eura. Ďalej na dlh na výživnom za obdobie roku 2002 na oprávneného 1/ v sume 477,99 eura, na oprávneného 2/ v sume 597,49 eura a na oprávneného 3/ v sume 597,49 eura. Ďalej na dlh na výživnom za obdobie roku 2003 na oprávneného 1/ v sume 278,82 eura, na oprávneného 2/ v sume 348,53 eura a na oprávneného 3/ v sume 348,53 eura.
Oprávnení tiež navrhli vykonať exekúciu na tzv. zaostalé výživné, súdom v rozsudku určené za obdobie od 01.04.2000 do 30.09.2000, a to v sume 156,01 eura v prospech oprávneného 1/, v sume 298,74 eura v prospech oprávneného 2/ a v sume 298,74 eura v prospech oprávneného 3/. Voči oprávnenému 1/ povinný čiastočne plnil, preto sa exekúcia navrhla vykonať len časti 156,01 eura.
Nakoľko pri vyhotovovaní poverenia na vykonanie exekúcie došlo pri opise k chybe a vymáhanie zaostalého výživného nebolo do poverenia zahrnuté, i keď oprávnenými navrhnuté bolo, súd za použitia analógie § 164 O.s.p. poverenie opravil. Túto nezrovnalosť si súd všimol až v rámci rozhodovania o námietkach proti exekúcii, preto z vlastnej činnosti poverenie opravil tak, aby korešpondovalo s návrhom oprávnených. Preto sa potom pre rok 2000 má správne vymáhať pre oprávneného 1/ suma 156,01 eura (zaostalé výživné po zohľadnení čiastočnej úhrady) + 318,66 eura (bežné výživné za obdobie od 01.04.2000 do 31.12.2000), pre oprávneného 2/ suma 298,74 eura + 398,32 eura a pre oprávneného 3/ suma 298,74 eura + 398,32 eura.
Exekúcia sa vedie i na trovy exekúcie.
Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 2 OZ, rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 110 ods. 3 OZ, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, rozsudok, ktorý je exekučným titulom (Nc 212/04 - 34) nadobudol právoplatnosť dňom 06.11.2000, vykonateľným sa stal dňom 16.10.2000. V rozsudku súd ustálil dlh na výživnom pre oprávnených za obdobie 01.04.2000 - 30.09.2000, a to na oprávneného 1/ v sume 239 eur (7.200,-Sk), oprávneného 2/ v sume 298,75 eura (9.000,-Sk) a na oprávneného 3/ v sume 298,75 eura (9.000,-Sk). Povinnému bolo uložené splatiť dlh v splátkach po 16,60 eura (500,-Sk) spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, ak sa so zaplatením splátky omešká. Splatnosť 1. splátky dlhu na výživnom nastala dňom 16.10.2000. Jej nezaplatením sa stal zročným celý dlh na výživnom. Podľa doložených poštových poukážok, zaplatil povinný bežné výživné spolu so splátkou dlhu pre oprávneného 1/ prvýkrát dňa 05.10.2000. Ďalšiu platbu realizoval až dňa 21.08.2003. Omeškaním splátky zaostalého výživného pre oprávneného 1/, sa stal zročným celý dlh na výživnom dňom 16.11.2000. Na zaostalé výživné pre oprávnených 2/ a 3/ sa zročným dlh stal dňom 17.10.2000, pretože na dlh na výživnom pre oprávnených 2/ a 3/ povinný súdom predpísanú splátku nezaplatil vôbec. S ohľadom na § 110 ods. 2 OZ a vznesenú námietku povinného, súd pre túto časť vymáhaného nároku uvádza, že zročným sa dlh (zaostalé výživné) pre oprávneného 1/ stal dňom 16.11.2000 a to na zvyšok nezaplatenej sumy 156,01 eura. Pre oprávneného 2/ a 3/ dňom 17.10.2000 v sume 298,74 eura (9.000,-Sk) na každého z oprávnených 2/ a 3/. Návrh na vykonanie exekúcie oprávnení doručili súdnemu exekútorovi dňa 05.08.2010, teda pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby. V tomto rozsahu sa ej exekúcie vedie oprávnene.
Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k bežnému výživnému, teda vo vzťahu k jednotlivým mesačným opakujúcim sa plneniam po právoplatnosti rozsudku o výživnom (exekučnom titule). Súd na posudzovanie premlčania musel zvoliť dvojaký režim, pretože exekučný titul, i návrh oprávnených sa síce týka pohľadávky na výživnom pre oprávnených, avšak v exekúcii sa vymáha zaostalé výživné ako peňažná suma i opakujúce sa plnenia (mesačné - bežné výživné). Z hľadiska premlčania uplatneného námietkou povinného pri súdnom výkone rozhodnutia na vymoženie dlžného výživného treba rozlišovať medzi stanoveným opakujúcim sa plnením výživného za jednotlivé mesiace v čase pred a po právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia (R 42/1971) Pre zaostalé výživné platí režim peňažného plnenia, ktoré sa premlčuje v dobe 10 rokov od kedy sa právo na zaplatenie mohlo po prvýkrát vykonať. Čo sa týka opakujúcich sa plnení, tieto sa každé jednotlivo premlčujú vo všeobecnej premlčacej dobe - 3 roky, odo dňa splatnosti každej z nich. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že čo do námietky premlčania ohľadom bežného výživného (mesačné výživné súdom určené v sume 39,83 eura pre oprávneného 1/, v sume 49,79 eura pre oprávneného 2/ a v sume 49,79 eura pre oprávneného 3/ počnúc právoplatnosťou exekučného titulu - 06.11.2000), túto povinný vzniesol účinne. Právo na zaplatenie sumy (mesačného) výživného za obdobie počnúc právoplatnosťou rozsudku 06.11.2000 („prvé“ výživné po právoplatnosti rozsudku tak bolo 16.11.2000
- za november 2000, pričom právo na jeho zaplatenie sa premlčalo dňom 16.11.2003). Rovnaký režim treba uplatniť na výživné za každý mesiac, a to až po posledné výživné, ktoré oprávnení navrhli vykonať, teda za december 2003. Toto sa stalo splatným dňa 16.12.2003, právo na jeho zaplatenie sa premlčalo dňom 16.12.2006. Keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnení podali až 05.08.2010, účinne sa už nemôžu z dôvodu vznesenej námietky premlčania, domáhať vymoženia (bežného - mesačného) výživného za obdobie od 16.11.2000 do 16.12.2003. Ich právo sa premlčalo u posledného opakujúceho sa plnenia dňom 16.12.2006. Ostatné plnenia v čase predtým. V tejto časti preto námietky povinného súd uznal ako dôvodné a týmto vyhovel. Vo zvyšku, teda čo do vymoženia sumy 156,01 eura v prospech oprávneného 1/, čo do vymoženia sumy 298,74 eura v prospech oprávneného 2/ a čo do vymoženia sumy 298,74 eura v prospech sumy 298,74 eura sa exekúcia vedie oprávnene.
Po ustálení, ktorý z nárokov je premlčaný, a ktorý nie, sa súd zaoberal tvrdeniami povinného, o ktorých povinný tvrdil, že majú vplyv na oprávnenosť vedenia exekúcie a týkajú sa teda tej časti nároku, ktorá nie je premlčaná. K námietkam povinného (okrem námietky premlčania) súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. V rozsudku súdu sa dostatočne určito uvádza, že povinný má povinnosť výživné (zasielať) platiť k rukám matky oprávnených. Keďže výživné bolo určené v peňažnej sume, túto možno zasielať len zaplatením. Matka oprávnených je tzv. platobným miestom, keďže maloleté dieťa má právnu spôsobilosť len v rozsahu, ktorou je právny úkon primeraný ich rozumovej a vôľovej vyspelosti (§ 9 OZ), nemôže prijímať platby výživného. Ako zákonný zástupca je potom rodič určený súdom ako osoba oprávnená, prijímať platby výživného pre maloleté deti. Pre súd je záväzný taký skutkový a právny stav, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Keďže súd rozsudok vyhlásil v čase, kedy všetci oprávnení boli maloletí, nepochybil, keď určil matku ako oprávnenú osobu na prijímanie platieb výživného pre oprávnených. Neznamená to preto, že ak maloleté deti dosiahnu plnoletosť po vyhlásení rozsudku, je vyhlásený rozsudok neplatný alebo nesprávny. Aj povinným citované súdne rozhodnutie ZSR 18/1975 sa týka prípadu, ak dieťa v priebehu súdneho konania (základného) nadobudne plnoletosť. Uvedené sa netýka vykonávacieho konania (exekúcie). Povinný nepreukázal, že vymáhanú povinnosť v nepremlčanej časti splnil, a to matke oprávnených alebo oprávneným samotným, preto táto námietka nemá právnu relevanciu (význam).
K tvrdeniam povinného ohľadom toho, že až do roku 2006 tvoril s matkou oprávnených i oprávnenými domácnosť a staral sa o ich výživu súd uvádza, že táto skutočnosť nemá relevanciu v rámci konania o námietkach. Povinný bol súdnym rozhodnutím zaviazaný platiť výživné na oprávnených v určitej peňažnej sume. Nakoľko i v čase spolužitia v domácnosti povinný vedel, že je tu vykonateľné rozhodnutie, bolo v jeho záujme, vyžiadať si potvrdenie alebo iným spôsobom zabezpečiť, aby bol pripravený kedykoľvek preukázať, že súdom určené výživné platí. Povinným uvádzané tvrdenia, že je potrebné prihliadať na to, ako sa o oprávnených staral, vo vykonávacom konaní opäť neobstoja. Maloletí boli súdnym rozhodnutím zverení do výchovy a starostlivosti matke oprávnených. Súd na starostlivosť oboch rodičov prihliada len v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, teda v čase, kedy rozhoduje, ktorému z rodičov dieťa zverí a v akej výške určí výživné tomu rodičovi, ktorý dieťa zverené mať nebude. Výsledkom je rozsudok, ktorý je exekučným titulom a tento povinného zaväzuje na
platenie peňažnej sumy. Plnenie tejto povinnosti je aj predmetom exekúcie, pričom súd nepreskúmava hmotnoprávne vzťahy medzi oprávnenými a povinným. Zameriava sa len na preskúmanie, či suma výživného bola v lehote splatnosti zaplatená oprávnenej osobe. Čo do platby nájomného, ktoré povinný preukázateľne v rozhodnom období platil súd uvádza, že na výpise z účtu je platba uvedená ako nájomné. O vzájomnú pohľadávku s oprávnenými nejde a navyše túto platbu nemožno započítať na výživné pre maloleté dieťa, pretože to zákon vylučuje (§ 76 ods. 1 a 2 zákona o rodine).
Záverom súd už len podotýka, že nepremlčaná pohľadávka sa týka zaostalého výživného, teda výživného za obdobie od 01.04.2000 do 30.09.2000. Povinný nekonkretizoval odkedy tvoril spoločnú domácnosť s matkou oprávnených i nimi samotnými, keď len uviedol, že to bolo do roku 2006. Začatie súdneho konania o úpravu rodičovských práv a povinností však samo o sebe naznačuje, že medzi rodičmi tu boli nezrovnalosti, ktoré sa rozhodli riešiť cestou súdu. Súd za dôvodné považoval určiť výživné počnúc dňom 01.04.2000. Takto určené výživné na čas do vyhlásenia rozsudku, predstavuje zaostalé výživné (30.09.2000). Už z uvedeného je zrejmé, že nepremlčaná časť pohľadávky je zostatok zaostalého výživného a teda sa týka obdobia, kedy sa o starostlivosť o oprávnených viedlo súdne konanie. Nemožno preto súhlasiť s povinným, že jeho povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu bola splnená, keďže tvoril s oprávnenými spoločnú domácnosť a o týchto sa staral. Nepremlčaná časť pohľadávky oprávnených sa týka výživného, ktoré súd v konaní o starostlivosť o maloletých, ustálil ako potrebné a zaviazal povinného takto určené výživné zaplatiť. Navyše súd schválil rodičovskú dohodu, preto o nárokoch vyplývajúcich z rozsudku nemožno hovoriť ako o sporných. Na uvedenom sa rodičia dohodli. Ak by zaostalé výživné ako nárok oprávnených bol zo strany povinného vnímaný ako neoprávnený, bolo potrebné toto namietať v konaní vedenom pod sp.zn.: Nc 212/00 - 34.
Námietkou proti exekučnému príkazu zadržaním vodičského preukazu sa súd nezaoberal, nakoľko toto rozhodnutie súdneho exekútora námietkou proti exekúcii nemožno napadnúť.
Čo do vymoženia sumy 156,01 eura v prospech oprávneného 1/, čo do vymoženia sumy 298,74 eura v prospech oprávneného 2/ a čo do vymoženia sumy 298,74 eura v prospech sumy 298,74 eura sa exekúcia vedie oprávnene, preto bude súdna exekútorka po právoplatnosti tohto uznesenia pokračovať v exekúcii.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 <javascript:%20fZzSRInternal('13010', %20'19573117',%20'19573117',%20'627229',%20'627230',%20'0')>). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50 <javascript:%20fZzSRInternal('13010',%20'19573099',%20'19573099',%20'626494',%20'3916189', %20'0')>).
Súd pomerne úspešnejšiemu povinnému nepriznal náhradu trov konania o námietkach, keďže si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 251 ods. 4 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p., § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku IV., V. možno podať odvolanie v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. Podaním odvolania sa uznesenie v tejto časti zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I., II., III. možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.