Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-73-2022.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/73/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému J. I., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 139 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2022 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný J. I., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom L. XXX, stavebný robotník, ženatý, t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
odo dňa 07.07.2022 až do 13.07.2022 sa správal voči svojej manželke agresívne, pod vplyvom alkoholu túto slovne aj fyzicky napádal, opakovane sa jej vyhrážal zabitím, pričom
- dňa 09.07.2022 sa jej v hore uvedenom rodinnom dome vyhrážal slovami: "špina zabijem Ťa, zmizni tu odtiaľ", sácal ju a chytal pod krkom, kde táto jeho agresivita sa stupňovala a
- vyvrcholila dňa 13.07.2022 v čase okolo 17:30 h keď v garáži rodinného domu číslo XXX v obci L. sa pod vplyvom alkoholických nápojov vyhrážal svojej manželke H. I., nar. XX.XX.XXXX, tým, že podpáli osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, evidenčného čísla O ktoré polial benzínom, pričom vykrikoval, že jej nenechá nič, že všetko podpáli aj s domom, následne v uvedenom rodinnom dome chcel napadnúť svoju manželku H. I., a to tým spôsobom, že sa zahnal päsťou svojej ruky do oblasti jej tváre, kde v tomto konaní mu zabránil jeho syn J. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ho od nej odtiahol, čím týmto konaním vzbudil u poškodenej H. I. dôvodnú obavu o jej život a zdravie, t e d a
sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
t ý m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 139 písmeno c/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 20.09.2022 obžalobu na J. I. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.
Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 03.11.2022.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalovaný trestný čin. Prokurátor, obhajca a poškodená nemali navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd potom vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopúšťa kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný v konaní pred súdom uviedol, že k spáchaniu skutku ho viedol požitý alkohol a že chcel kľúče od auta, ktoré potreboval. Za závislého na alkohole sa nepovažuje. Alkohol požíval príležitostne, ale v poslednej dobe z trucu pil viac. V prípade uloženia protialkoholického liečenia sa mu podrobí. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, deťmi a svojim bratom, má vyživovaciu povinnosť voči 14 ročnému synovi. Svoje konanie oľutoval. Veľmi ho mrzí a viac sa to už nestane. Počas výkonu väzby bol v telefonickom a aj písomnom kontakte so svojou rodinou. Majú dobrý vzťah. Manželke sa ospravedlnil písomne aj telefonicky. Po výkone väzby, príp. trestu sa chce vrátiť domov, manželka mu povedala, že mu odpustila.
Podľa § 268 ods. 1, 2 Tr. poriadku samosudkyňa so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítala znalecký posudok č. 171/2022, z ktorého vyplynulo, že u obžalovaného ide o syndróm závislosti od alkoholu v III. štádiu a aby jeho pobyt na slobode nebol pre spoločnosť nebezpečný, je nevyhnutné, aby
dodržiaval prísnu abstinenciu, znalkyňa mu navrhla nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým okolnosťami spáchania skutku, osobou obžalovaného, ktorý už bol v minulosti súdom trestaný a objektom tohto trestného činu, teda chráneným záujmom.
Súd k osobe obžalovaného zistil, že v registri priestupkov má záznamy, v blokovom konaní bol postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, a to priestupky menšej závažnosti. V mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť. Z registra trestov vyplynulo, že v registri má tri záznamy, posledný záznam: Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2T/68/07 zo dňa 29.10.2007 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 8 osem mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov a peňažný trest vo výške 12.000 Sk, aj na toto odsúdenie sa vzťahuje fikcia neodsúdenia, nemožno na predchádzajúce odsúdenia prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci konštatoval na strane obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolností. Obžalovanému bola priznaná poľahčujúca okolnosť, že sa k trestnému činu sa priznal a jeho konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní trestu súd podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd zároveň pri ukladaní trestu postupoval analogicky, akoby bolo došlo k uzavretiu dohody o vine a treste, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, neodvolateľne tak prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovanému súd mimoriadne znížil trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona a uložil mu trest vo výmere 4 mesiace nepodmienečne Pri ukladaní výmery trestu súd zohľadnil, že popri treste obžalovanému uložil, a to vzhľadom na jeho konštatovanú závislosť, a to v súlade s odporúčaním znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa názoru súdu bude uložené ochranné liečenie zásadného významu na jeho prevýchovu, keďže znalcom konštatovaná závislosť obžalovaného na alkohole sa podľa názoru súdu podstatným spôsobom podpísala pod jeho protiprávne konanie. Súd tak obžalovanému uložil popri nepodmienečnom treste aj ochranné protialkoholické liečenie. Sud považuje vykonania si ochranného protialkoholického liečenia za nevyhnutné, a to aj vzhľadom na charakter súdenej trestnej činnosti a potrebu odbornej pomoci pri liečení závislosti.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil v zmysle citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest obžalovanému, v kombinácii s ochranným protialkoholickým liečením, súd považoval za zákonný a spravodlivý, zohľadňujúci prvky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, zodpovedajúci všetkým zákonným kritériám, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri ukladaní trestu, ako aj zásadám ukladania trestov. Takýto trest je pritom dostatočným pre dosiahnutie svojho účelu u obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por. ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.