Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-154-2022.pdf
PDF · 98.42 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-20C/154/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľky: Z. M., L.. L.N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W. I. Z., Č.M. XX, zastúpená: JUDr. Tomáš Lázár, advokát, so sídlom v Košiciach, Kováčska 53, proti odporcovi: V. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W. I. Z., Č. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa:
I. Z a k a z u j e odporcovi V. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W. I. Z., Č. XX, vstupovať do bytu navrhovateľky Z. M., L.. L.N., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. W. I. Z., Č. XX, nachádzajúcim sa v kat. úz. Moldava nad Bodvou, obec Moldava nad Bodvou, okres Košice - okolie, v bytovom dome so súpisným číslom XXX, na pozemkoch s par. č. XXXX/X F. XXXX/X, vchod č. XX, 2. poschodie, číslo bytu XX, evidovaný na LV č. XXXX do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 19P/188/2022.
II. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.11.2022 domáha, aby súd odporcovi zakázal vstupovať do bytu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 19P/188/2022.
2. Návrh odôvodnila tým, že dňa 22.07.2022 podala návrh na rozvod manželstva a návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva (ďalej aj ako „návrh na rozvod manželstva“), ktoré sa prejednávajú pod sp. zn. 19P/188/2022 (ďalej aj ako „konanie vo veci samej“) na tunajšom súde. Dôvodom podania návrhu na rozvod bolo (okrem iných skutočností) najmä konanie odporcu, ktorý sa popri spoločnej hypotéke, bez vedomia a súhlasu navrhovateľky, rozhodol čerpať ďalšie pôžičky od bankových a od nebankových subjektov v celkovej výške cca 60.000 € (slovom: šesťdesiattisíc eur). Odporca sa po konfrontácii s touto skutočnosťou navrhovateľke priznal, že všetky peňažné prostriedky z pôžičiek, približne vo výške 60.000 €, minul na športových stávkach (ďalej aj ako „stávkovanie odporcu“). Odporca odmieta podstúpenie liečby zo svojej závislosti na stávkovaní. Ohľadne ďalších skutkových okolností, ktoré viedli k rozvratu manželstva účastníkov konania si dovoľuje odkázať na skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na rozvod manželstva. Po nadobudnutí vedomosti o stávkovaní odporcu navrhovateľka požiadala odporcu, aby opustil ich spoločnú domácnosť. Na túto výzvu odporca reagoval vyhrážkami, hádkami a snahou o emocionálnou manipuláciu navrhovateľky, pri ktorom nebral žiadny ohľad na ich spoločného syna. Napokon spoločnú domácnosť opustil a ku dňu podania týchto návrhov, podľa vedomostí navrhovateľky, odporca žije v domácnosti so svojou matkou v tej istej obci (Moldava nad Bodvou). Z manželstva strán sporu pochádza ich maloletý syn V. M. ml. (ďalej aj ako „maloletý“ alebo ako „syn“), ktorý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Medzi účastníkmi konania - rodičmi maloletého, doteraz existovala ústna dohoda ohľadne styku odporcu s
maloletým synom, ktorá bola z oboch strán rešpektovaná a dodržiavaná. V zásade platilo, že odporca sa so synom stretával po vzájomnej dohode s navrhovateľkou, a to pravidelne niekoľkokrát do týždňa, podľa možností strán. Správanie odporcu sa medzičasom úplne zmenilo. Pravidelne konzumuje alkohol, ktorý veľmi nepriaznivo vplýva na jeho správanie. V intoxikovanom stave vyhľadáva kontakt s navrhovateľkou a so svojim synom, pri ktorom jeho správanie neznesie žiadne kritériá pre opakované vulgárne prejavy odporcu, ktoré sú sprevádzané agresiou.
3. Negatívna tendencia v správaní odporcu vyvrcholila dňa 09.10.2022. Dovoľuje si v krátkosti zhrnúť podstatnú časť udalosti. Odporca sa v stave značnej opitosti dostavil do obydlia navrhovateľky, kde navrhovateľku ústne napádal pejoratívnymi výrazmi. Navrhovateľka, uznajúc svoju fyzickú podriadenosť a nízku úroveň svojej autority v očiach odporcu telefonicky kontaktovala svoju svokru (matku odporcu) aby prišla a odviedla svojho syna z jej obydlia. Svokra (matka odporcu) sa dostavila do obydlia navrhovateľky spolu so svojou dcérou (sestrou odporcu) a s jej dvoma malými deťmi, ktoré mala na starosti. V tomto momente situácia vygradovala a navrhovateľ sa pokúsil fyzicky napadnúť navrhovateľku. Svokra sa postavila medzi navrhovateľku a odporcu a s vypätím všetkých síl ho vytiahla na chodbu, čím prekazila zámer odporcu fyzicky ublížiť navrhovateľke. Sestra odporcu skonštatovala, že správanie jej brata je natoľko vážne a neakceptovateľné, že musí zavolať políciu a záchranku. Príslušníci policajného zboru a personál RZP zhodnotili situáciu a prijali rozhodnutie odviesť odporcu na psychiatrickú kliniku. Maloletý syn napriek snahe navrhovateľky (bol ňou poslaný do svojej izby), vnímal dianie okolo seba. Odporca pokračuje vo svojom neakceptovateľnom správaní. Po požití alkoholu kontaktuje navrhovateľku (najmä telefonicky) a opakovane sa snaží dostať sa do obydlia navrhovateľky. S ohľadom na udalosti zo dňa 09.10.2022, ktoré v maloletom synovi zanechali hlboké negatívne stopy, navrhovateľka nemôže neustále volať príslušníkov Policajného zboru. Je presvedčená, že jej Čestné vyhlásenie a Policajná správa sú dostatočným dôkazom o dôvodnosti potreby súdneho zásahu do právneho vzťahu medzi stranami. Odporca nerešpektuje vôľu navrhovateľky, ktorá nechce (po udalostiach z 09.10.2022), aby odporca vstupoval do jej obydlia. Verí, že súdne rozhodnutie, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť nevstupovať dočasne do bytu navrhovateľky (ktorý je v jej výlučnom vlastníctve), bude zo strany odporcu rešpektované, najmä vzhľadom na skutočnosť, že jeho prípadné porušenie by naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu Marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. § 348 ods. 1 písm. h) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej aj ako „TZ“). S ohľadom na vyššie uvedené zastáva názor, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne a preukázateľne (Čestné vyhlásenie, Policajná správa) podozrivý z násilia v jej obydlí, ktoré tvorí predmet jej výlučného vlastníctva, preto je ingerencia súdu v podobe uloženia povinnosti odporcovi dočasne nevstupovať do obydlia navrhovateľky formou nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnená. Navrhla preto nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložil list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Moldava nad Bodvou, obec Moldava nad Bodvou, okres Košice - okolie, čestné prehlásenie navrhovateľky a žiadosť o poskytnutie informácií od Okresného Riaditeľstva PZ Košice - okolie zo dňa 24.10.2022.
5. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Moldava nad Bodvou, obec Moldava nad Bodvou, okres Košice - okolie súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to bytu nachádzajúcom sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, na pozemkoch s par. č. XXXX/X F. XXXX/X, vchod č. XX, 2. poschodie, číslo bytu XX.
6. Z čestného prehlásia navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka má obavu zo správania sa odporcu, ktoré vyvrcholilo dňa 09.10.2022 a ktoré je opísané v bode 3 tohto uznesenia. Odporca tak skončil na psychiatrii. Následne po týchto udalostiach dňa 13.10.2022 jej odporca začal znova vyvolávať s tým, že aby ošetrujúcemu lekárovi potvrdila, že sa nevyhrážal, že chcel spáchať samovraždu dňa 09.10.2022. Nato dňa 14.10.2022 odporcu prepustili domov. Odkedy spolu nežijú, cca 3 mes., ju odporca neustále drží v strachu, vypisuje jej sms, v ktorých ju obviňuje zo vzniknutej situácie, pričom si za všetko môže sám. Často tiež vypisuje dvojzmyselné správy, z ktorých má pocit, že sa s ňou stále lúči a vyvoláva tak v nej obavu, že si chce odporca ublížiť, pričom odporca zmizne aj na celé dni a noci, potom sa objaví a tvári sa, ako by sa nič nestalo. Nevie sa zmieriť s tým, že sa rozišli a vôbec necíti váhu svojho konania (gamblerstvo, alkohol, agresia). Nechce sa dať liečiť. Všade ju sleduje, otravuje. Bojí sa, že si sám ublíži alebo že ublíži aj jej. Má stres, vstáva so stiahnutým žalúdkom a so strachom, čo ju cez deň čaká. Má
diagnostikovaný diabetes 1. typu, užíva denne 3x inzulín a má aj vysoký krvný tlak. Syn má 4 roky, chce ho vychovávať v harmonickom prostredí, bojí sa o jeho duševný a emočný vývoj.
7. Zo žiadosti o poskytnutie informácií od Okresného Riaditeľstva PZ Košice - okolie zo dňa 24.10.2022 súd zistil, že dňa 10.10.2022 podala navrhovateľka oznámenie na odporcu vo veci urážky na cti, ku ktorým došlo dňa 09.10.2022. Oznámenie je evidované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1, 2, 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
18. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.
19. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
20. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
21. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
22. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
23. Z obsahu podania navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi vstupovať do bytu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, a ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, čo mal súd za preukázané z výpisu v LV č. XXXX, kat. úz. Moldava nad Bodvou, obec Moldava nad Bodvou, okres Košice - okolie.
24. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel k záveru, že je dôvodný. Súd však nie je toho názoru, že sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, nakoľko v konaní nebola preukázaná bezodkladnosť na nariadenie neodkladného opatrenia podľa písm. e/, keďže k udalostiam zo dňa 09.10.2022 nedošlo bezprostredne pred podaním návrhu (súdu doručený dňa 02.11.2022) a súčasne tiež z dôvodu, že odporca nebýva spoločne v byte spolu s navrhovateľkou a ich maloletým synom ale cca 3 mesiace býva (resp. by mal bývať) u mamy, čo potvrdila samotná navrhovateľa v podanom návrhu. Súčasne je súd ale toho názoru, že navrhovateľka dostatočne osvedčila skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP.
25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP je to, že povinná osoba je podozrivá z násilia, ako fyzického tak aj psychického.
26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 M Cdo 10/2012: „Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.“
27. Súd má dôvodné podozrenie z fyzického násilia osvedčeného zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky ako aj predložených listinných dôkazov, a to najmä z čestného prehlásenia navrhovateľky a zo žiadosti o poskytnutie informácií Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice - okolie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré navrhovateľka osvedčila, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia. Nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadným ďalším útokom odporcu na navrhovateľku. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že odporca mal navrhovateľku fyzicky napadnúť v jej byte za prítomnosť svojej matky a sestry a maloletých detí, pričom k fyzickému násiliu na navrhovateľke nedošlo len z toho dôvodu, že sa medzi ňu a odporcu postavila matka odporcu a neskôr privolaná policajná hliadka a záchranná služba odviedla odporcu na psychiatrickú kliniku na hospitalizáciu, keďže v tom čase bol odporca pod vplyvom alkoholu. Súčasne z čestného prehlásia ako aj z podaného návrhu podľa tvrdení navrhovateľky odporca má problém s alkoholom, s gamblerstvom, z ktorých sa odmieta liečiť. Keď je pod vplyvom alkoholu kontaktuje navrhovateľku a je agresívny. Z vyššie uvedených skutočností má tak súd dostatočne preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom sú napäté vzťahy (sú v rozvodovom konaní, odporca sa odmieta liečiť, dáva za vinu navrhovateľke vzniknutú situáciu), ktoré vyústili až do fyzického napadnutia navrhovateľky, ku ktorému nedošlo len vďaka prítomnosti odporcovej matky.
28. Navrhovateľka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19P/188/2022 v ktorom sa rieši rozvod strán sporu a úprava styku s maloletým. Súd tomuto návrhu vyhovel, keďže takéto obmedzenie sa mu zdá efektívne, keďže po tomto konaní možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).