Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-915-2022.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Subarea
11Ek/915/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. D., S..D.., W.: XX XXX XXX, D. D. L. XXX/X, XXX XX Y., proti povinnému Č. W., S..D.., W.M.: XX XXX XXX, D. D. T. X, XXX XX D., právne zast.: JUDr. Václav Sosna, Advokátska kancelária, IČO: 34 048 529, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, o vymoženie 6.362,17 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku, 917 01 Trnava, pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.03.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6.362,17 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: Rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn.: XCb/ XX/XXXX zo dňa 16.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2021 a vykonateľnosť dňa 28.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCob/XX/XXXX zo dňa 30.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2021 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 08.04.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku, 917 01 Trnava. so sídlom exekútorského úradu Jaskový rad, 831 03 Bratislava (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XXXX.
3. Dňa 05.05.2022 bol súdnemu exekútorovi doručený prostredníctvom právneho zástupcu povinného návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 05.05.2022 (ďalej aj ako „Návrh“), v ktorom povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti vymáhaného nároku. Povinný listom zo dňa 04.05.2022 uplatnil u oprávneného námietku premlčania pohľadávky priznanej exekučným titulom, uvedený dokument priložil aj k návrhu na zastavenie exekúcie. Pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu bola splatná, podľa údajov uvedených v žalobe, dňa 18.06.2010, pričom exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2021 a vykonateľnosť dňa 28.12.2021. Povinný uplatnil námietku premlčania z dôvodu, že v danom prípade už uplynula absolútna premlčacia doba 10 rokov odo dňa splatnosti predmetnej pohľadávky a súčasne uplynula aj lehota troch mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo vzťahu k tejto pohľadávke. Absolútna premlčacia doba v predmetnom prípade uplynula dňa 19.06.2020 a dodatočná doba tri mesiace od vykonateľnosti rozhodnutia súdu uplynula dňa 28.03.2022. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 343EX 261/22 vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 08.04.2022, t.j. po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 28.03.2022 a teda prišlo k premlčaniu predmetnej pohľadávky. Uvedené povinný odôvodnil tým, že v danom prípade sa nepochybne jednalo o obchodnoprávny vzťah
a poukázal na absolútnu premlčaciu dobu v ustanovení § 408 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na márne uplynutie premlčacej doby pohľadávky a uplatnenie námietky premlčania sa predmetná vymáhaná pohľadávka oprávneného stala nevymáhateľnou. Oprávnený navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v exekúcii.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 16.05.2022 (ďalej aj ako „Vyjadrenie“) uviedol, že návrh povinného považuje za nedôvodný. Podaním žaloby na prvostupňový súd dňa 12.08.2011 premlčacia doba prestala plynúť a použitie § 408 Obchodného zákonníka je nesprávne. Ak by aj bolo správne aplikovať ustanovenie § 408 Obchodného zákonníka s odkazom na § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučný titul je možno vykonať. Právo oprávneného bolo právoplatne súdom priznané dňa 24.12.2021 (deň nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu), teda neskôr ako tri mesiace pred uplynutím 10 rokov odo dňa splatnosti pohľadávky (19.03.2020, t.j. tri mesiace pred 19.06.2020). Taktiež exekučné konanie sa začalo do 3 mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať, t.j. do troch mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu (čo by bolo dňa 28.3.2022), keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.03.2022. Keďže v danom prípade bolo právo oprávneného priznané súdom neskôr ako 3 mesiace pre uplynutím desať ročnej premlčacej doby a zároveň konanie o jeho výkone sa začalo do 3 mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať, sú podmienky podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka splnené a vykonaniu exekúcie nič nebráni. Na základe uvedeného oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie a žiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a upovedomením o začatí exekúcie dňa 18.05.2022 súdu na rozhodnutie. K samotnému návrhu sa nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
12. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
13. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
14. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
16. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
17. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
18. Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.
19. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.04.2022 bolo povinnému doručené dňa 26.04.2022, povinný doručil návrh na zastavenie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2022. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh bol podaný v lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, možno mu teda priznať odkladný účinok, avšak nie je dôvodný.
20. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal len skutočnosť, že pohľadávka vyplývajúca z Exekučného titulu, bola premlčaná. Súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný vo svojom návrhu vychádzal z nesprávneho dátumu začatia exekučného konania. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 17.03.2022, pričom exekučné konania sa v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo práve týmto dňom. Dňa 08.04.2022 vydal a doručil exekučný súd v predmetnej veci poverenie na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi, pričom týmto dňom sa v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.
21. Všeobecne možno premlčanie charakterizovať ako dobu, v rámci ktorej je veriteľ povinný si svoje právo uplatniť a po uplynutí ktorej sa jeho právo výrazne oslabuje možnosťou dlžníka uplatniť námietku premlčania. Teda veriteľov nárok na uznanie a priznanie premlčaného práva súdom (resp. príslušným orgánom) uplynutím tejto doby zaniká, právo ako také sa stáva naturálnou obligáciou, pričom plnenie zo strany dlžníka po uplynutí premlčacej doby nezakladá na strane veriteľa bezdôvodné obohatenie. Celá úprava premlčania má kogentný charakter, nie je teda možné ísť nad rámec zákona ani v prípade dohody zmluvných strán týkajúcej sa dĺžky premlčacej doby (§ 401 Obchodného zákonníka). Čo sa týka doby premlčania, táto je určená zákonom, možno však hovoriť aj o predĺženej premlčacej dobe zo zákona (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3, § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo na základe právneho úkonu dlžníka (§ 404, 407 Obchodného zákonníka).
22. Obchodný zákonník precízne vymedzuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Počiatok plynutia premlčacej doby v prípade
práva uskutočniť právny úkon sa viaže na moment objektívnej možnosti tento úkon uskutočniť. V ustanovení § 392 Obchodného zákonníka je uvedené, že pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami (napr. termín vykonania diela, povinnosť zaplatiť cenu tovaru a pod.). Premlčacia doba teda začína plynúť dňom, kedy mal byť záväzok splnený alebo v prípade, že ide o opakované, trvajúce plnenie dňom, kedy malo dôjsť k prvému z plnení. Pokiaľ je čas solúcie určený lehotou (napr. termín dodania do desiatich dní od podpisu zmluvy), počiatkom lehoty bude posledný deň lehoty na splnenie. Obdobne sa táto doba bude určovať v prípade plnenia záväzku podľa podmienok určených zákonom pre platnú solúciu (napr. § 341, 342 Obchodného zákonníka). V tomto ustanovení (§ 392 Obchodného zákonníka) formulované pravidlo je možné považovať za všeobecnú úpravu, pričom odchýlky viažuce sa na presne stanovené prípady, sú formulované v nasledujúcich ustanoveniach Obchodného zákonníka.
23. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. obmedzenie premlčacej doby. Obmedzenie premlčacej doby je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov, najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného obmedzenia premlčacej doby jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov (ods. 1). Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh desaťročnej premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Takisto všetky predĺženia premlčacej doby, ktoré Obchodný zákonník umožňuje (§ 405 ods. 2, § 406 ods. 3 - zo zákona; § 292 ods. 2 - dohodou; § 401 - písomným vyhlásením), sú limitované desaťročným maximálnym obmedzením. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, ide o kogentnú právnu úpravu. Uplynutím desiatich rokov, ktorými je premlčacia doba limitovaná, počas súdneho alebo rozhodcovského konania, stráca dlžník možnosť vzniesť námietku premlčania počas tohto konania, a to napriek tomu, že premlčacia doba už uplynula. Vyjadruje to druhá veta odseku 1. To znamená, že ani v prípade, že počas súdneho alebo rozhodcovského konania uplynie desať rokov odo dňa, keď premlčacia doba začala po prvý raz plynúť, dlžník nemôže vzniesť námietku premlčania. Maximálne obmedzenie premlčacej doby desiatimi rokmi má tiež vplyv na začatie konania o výkon rozhodnutia, ktorým bolo právo priznané, a to tak, že je rámcom aj pre začatie konania pre výkon rozhodnutia, ktorým bolo právo priznané (§ 407 ods. 2). To by znamenalo, že ak počas súdneho alebo rozhodcovského konania skončí desaťročná všeobecná premlčacia doba vznikne situácia, keď veriteľ môže navrhnúť výkon rozhodnutia až po uplynutí tejto doby. Dlžník je v tejto situácii v pozícii, keď môže namietnuť premlčanie, a tým zmariť vykonateľnosť rozhodnutia. Preto zákon v odseku dva poskytuje v prospech veriteľa výnimku zo zásady, že konanie o výkon rozhodnutia musí byť začaté v rámci všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. Týka sa to prípadov, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, a to a) neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby, alebo b) po uplynutí premlčacej doby, pričom v oboch prípadoch možno rozhodnutie súdu vykonať. Jedinou podmienkou je, že konanie o jeho výkone sa začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z uvedeného ustanovenia a contrario vyplýva, že ak toto právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní po uplynutí desaťročnej premlčacej doby, rozhodnutie možno súdne vykonať len v prípade, keď sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať, čo v prípade exekučného konania je viazané na vykonateľnosť rozhodnutia.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučný titul bol vydaný dňa 16.05.2017 a nadobudol vykonateľnosť dňa 28.12.2021. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 17.03.2022. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že exekučný titul bol vydaný po uplynutí absolútnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 19.06.2010. Oprávnený mal teda možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie najneskôr do 28.03.2022 (tri mesiace od vykonateľnosti exekučného titulu) a keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 17.03.2022, súd teda námietku povinného týkajúcu sa premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu pohľadávky po vzniku exekučného titulu nedošlo a preto námietka premlčania zo strany povinného neobstojí.
25. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko povinný nesplnil to, čo mu ukladá právoplatný a vykonateľný Exekučný titul.
26. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedeného nie je dôvodný, súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
27. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne trovy právneho zastúpenia nevznikli, súd o trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.