Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-567-2014.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/567/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., Bratislava, Panónska cesta 39, IČO: 35 858 699, zastúpený advokátom: Mgr. Marián Baláž, Bratislava, Tešedíkova 59, proti žalovanému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, L., Y. XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Oto Franta, Sládkovičovo, Fučíkova 133, o zaplatenie 12.115,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C 93/2011-240 zo dňa 10. júna 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.115,80 eur spolu so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 12.09.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Titulom náhrady trov konania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 787,50 eur a k rukám Mgr. Mariána Baláža sumu 3.062,43 eur všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 123, 39, 451 ods. 1, 2, 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania dňa 17.2.2007 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia EČV: GA392BU VIN: TMBDG41U342895323 s príslušenstvom. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru SR skúmal predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo pristavené na expertízu dňa 29.5.2007. Tento ústav zistil, že VIN číslo auta v čase predaja a v čase vykonania expertízy bolo VIN: TMBDG41U342895323. Toto číslo však bolo sfalšované brúsením a skutočné číslo auta bolo VIN: TMBBP41U812457691. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný nebol vlastníkom motorového vozidla, ktoré predával. Bolo preukázané, že sa jednalo o kradnuté vozidlo, na ktorom boli pozmenené brúsením identifikačné znaky. Pri kúpnej zmluve, ktorou žalovaný odpredával motorové vozidlo nebol splnený základný predpoklad a to je vlastníctvo prevádzanej veci. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady známej už v antickom rímskom práve, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). To znamená, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a že na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky obmedzenia viaznuce na veci.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, a preto je právny úkon kúpna zmluva zo dňa 17.2.2007 absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon je povinnosťou žalovaného vrátiť kúpnu cenu. V prejednávanej veci je nepochybné, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a to tým, že od žalobcu prijal kúpnu cenu z absolútne neplatnej zmluvy. V prípade, že žaluje žalobca o vrátenie veci z neplatnej kúpnej zmluvy, súd žalobe vyhovie tak, že vo výroku rozsudku vyjadrí vzájomný (synalogmatický) záväzok oboch účastníkov neplatnej zmluvy k vráteniu plnení z oboch strán. V prípade nemožnosti vydania takéhoto rozhodnutia vzhľadom k tomu, že odcudzená vec bola vrátená orgánom polície za účelom vydania vlastníkovi nie je možné u oboch účastníkov vzniesť námietku premlčania a je nutné postupovať v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zákon v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vylučuje vznik neprípustnej nerovnováhy, ktorá by mohla vzniknúť pri kúpnej zmluve, kde vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené uplynutím doby, avšak vydanie peňažného protiplnenia podlieha premlčaniu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nemôže dôjsť k premlčaniu a teda námietka žalovaného ohľadom premlčania je neopodstatnená.
Súd návrhy na ďalšie dokazovanie vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhované dokazovanie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo právne posúdenie veci a pre konanie resp. jeho výsledok by nemalo žiaden význam. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný na žalobcu prevádzal motorové vozidlo s pozmeneným VIN číslom a že sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon. Svedecké výpovede navrhnutých svedkov žalovaným by nemali význam vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu.
Je na žalovanom, aby si zvážil možnosť žalovať osobu, od ktorej vozidlo kúpil na vrátenie kúpnej ceny, nakoľko keď sa preukáže, že táto osoba predávala žalovanému motorové vozidlo s pozmeneným VIN číslom, znovu by sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon.
V zmysle § 369 Obchodného zákonníka, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to od 12.9.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení písomného odstúpenia od zmluvy.
V súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v súdnom poplatku 787,50 eur a v trovách právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcu učinil tieto úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 287,14 eur + režijný paušál 7,21 eur, 2.písomné podanie na súd vo veci samej 287,14 eur + režijný paušál 7,21 eur, 3. vyjadrenie k odporu zo dňa 8.4.2011 - 287,14 eur + režijný paušál 7,41 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 19.5.2011 - 287,14 eur + režijný paušál 7,41 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 23.8.2011- 287,14 eur + režijný paušál 7,41 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 10.4.2012 287,14 eur + režijný paušál 7,63 eur, 7. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 8.6.2012 -287,14 eur + režijný paušál 7,63 eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 14.2.2014 - 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 20.1.2014 - 287,14 eur + režijný paušál 8,04 eur; spolu 2.652,25 eur. Cestovné a náhrada za stratu času : cestovné zo dňa 19.5.2011, 23.8.2011, 23.8.2011, 10.4.2012, 14.1.2014, 20.1.2014 z Bratislava - Galanta a späť 59,2 km ( 10 x 59,2 = 592 km) EČZ: BL188AJ spotreba nafta = 5,7 l/100 km, cena pohonnej látky = 1,347 eur /l = 236,8 : 100 x 5,7 x 1,347 = 18,18 eur ..... za rok 2011EČZ: BL188AJ spotreba nafta = 5,7 l/100 km, cena pohonnej látky = 1,481 eur /l = 118,4 : 100 x 5,7 x 1,481 = 9,99 eur ..... za rok 2012 EČZ: BA878SX spotreba Super 95 Natural = 6,7l/100 km, cena pohonnej látky = 1,465 eur /l = 236,8 : 100 x 6,7 x 1,465 = 23,24 eur ..... za rok 2014. Základná náhrada za 1 km jazdy pre osobné motorové vozidlo ...0,183 eur (t.j. 592 km x 0,183 = 108,33 eur. Cestovné náhrady spolu 159,74 eur, strata času 8 x 12,08 eur = 96,64 eur (rok 2011), 4 x 12,43 eur = 49,72 eur (rok 2012), 8 x 13,01 eur = 104,08 eur (rok 2014); t.j. spolu 250,44 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 3.062,43 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol a priznal žalovanému trovy konania eventuálne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňový súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že predávané vozidlo bolo ukradnuté a to z toho dôvodu, že v kúpnej zmluve o predaji motorového vozidla uvedené číslo karosérie VIN nezodpovedalo skutočnému číslu karosérie čo bolo zistené expertízou na polícii a z tohto mal súd za preukázané, že v čase predaja motorového vozidla malo vozidlo takú právnu vadu, ktorá odôvodňovala odstúpenie od zmluvy. Tieto závery súdu však podľa názoru žalovaného nie sú žiadnym relevantným dôkazom. Prvostupňový súd neprihliadal na skutočnosť, že žalobca už dňa 14.03.2007 predal predmetné vozidlo Y. R., ktorý následne predal vozidlo H. M.. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa špeciálnym predajom motorových vozidiel porušila príslušné ustanovenie zákona, keď po predaji vozidla nezabezpečila jeho riadne zaevidovanie na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalovaný je toho názoru, že porušením zákonnej povinnosti zo strany žalobcu pri ďalšom predaji žalobca umožnil ďalšiu manipuláciu s vozidlami, pričom vyvstáva otázka kto sú Y. R. a H. M., keď ako svedkovia nemohli byť riadne predvolaní na súd ani v pôvodnom konaní a súd návrh žalovaného na ich vypočutie ako dôkaz nepripustil. Žalovaný ďalej zotrváva na svojom stanovisku, že on predával vozidlo ako vlastník ako originálne vozidlo. Toto vozidlo bolo identifikované a žalobcom odborne preverené. V tejto súvislosti súd nepripustil dôkaz výsluchom pracovníka žalobcu, ktorý vozidlo v zastúpení žalobcu od žalovaného preberal. Podľa názoru odvolateľa je vylúčené, že tri mesiace po jeho predaji v rámci rutinnej kontroly hliadkou polície, mala táto iba vizuálnou kontrolou zistiť a zistila podozrivé okolnosti ohľadom VIN čísla a čísla motora, ktoré sa potom aj expertízou potvrdili. Okrem toho odvolateľ poukazuje aj na znenie článku VI kúpnej zmluvy zo 17.02.2007 podľa ktorej neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, žiadosť o vykonanie zmeny držiteľom motorového vozidla, plnomocenstvo pre príslušný dopravný inšpektorát s overeným podpisom predávajúceho, technický preukaz, osvedčenie o evidencii vozidla (malý technický preukaz), kľúče od automobilu, preberací protokol a čestné prehlásenie. Keďže žalobca nekonal v súlade so zákonom ani pri ďalšom predaji nebolo vozidlo od poslednej kontroly v čase držby žalovaným riadne a v súlade so zákonom kontrolované a žalobca tak umožnil porušenie svojej právnej povinnosti manipuláciu s vozidlami. Podľa názoru odvolateľa tým, že 20.05.2007 bola zistená manipulácia s vozidlom nie je preukázané, že žalovaný predával žalobcovi manipulované a to kradnuté vozidlo. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného v tom smere, že expertíza vykonaná dňa 20.05.2007 nie je dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že žalovaný predal 17.02.2007 žalobcovi kradnuté vozidlo a nesprávne z toho dovodil zodpovednosť žalovaného tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Expertíza motorového vozidla vykonaná po troch mesiacoch od odkúpenia vozidla žalobcom nepreukazuje v žiadnom prípade skutočnosť, že sa jedná o to isté vozidlo, ktoré žalovaný predal žalobcovi dňa 17.02.2007 a podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Žalovaný zotrváva aj na svojom stanovisku, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu mu nebolo doručené do vlastných rúk a preto je neplatné.
Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je zaplatenie sumy 12.115,80 eur s príslušenstvom.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vyhovel návrhu a uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 12.115,80 eur spolu so 14,25% ročným úrokom z omeškania od 12.09.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť, akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s uplatnenými žalobnými dôvodmi, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, resp. tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného konania. Dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich náležite aj vyhodnotiť, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť akú právnu normu na daný skutkový základ veci aplikoval, inak je rozsudok nepreskúmateľný práve nedostatkom dôvodov.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania realizácia procesných práv, ktorému občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania potupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní jej povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 os. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na stane druhej. V prípade, ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa pôvodne svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie 13.131,50 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania bola dňa 17.2.2007 uzavretá kúpna zmluva na základe ktorej žalobca kúpil od žalovaného motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia EČV: GA 392VB, VIN: TMBDG41U 342895323 s príslušenstvom, pričom kúpna cena bola stanovená vo výške 365.000,- Sk/ 12.115,78 eur. Vykonaním expertízy v Kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru SR v Bratislave bolo zistené, že boli úmyselne pozmenené výrobné čísla karosérie a rovnako bolo pozmenené výrobné číslo motora. Následne odstúpil od zmluvy Y. R., ktorý od žalobcu odkúpil motorové vozidlo a dňa 3.9.2007 odstúpil od zmluvy žalobca. Žalobca si svojou žalobou uplatňoval vrátenie kúpnej ceny za motorové vozidlo a zároveň aj ušlý zisk vo výške 1.015,70 eur. Žalobca však žalobu v časti o zaplatenie 1.015,70 eur vzal späť a v tejto časti súd konanie zastavil. Predmetom konania tak zostala suma 12.115,80 eur s príslušenstvom.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2007 medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim vyplýva, že bola uzavretá v súlade s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, EČV: GA 392BV, VIN: TMBDG41U342895323 s príslušenstvom. Kúpna cena motorového vozidla bola stanovená dohodou na sumu 365.000,- Sk/ 12.115,78 eur s DPH. Z čl. V. - Dohoda zmluvných strán o aplikácií Obchodného zákonníka bod 5.1. vyplýva, že zmluvné strany sa týmto výslovne dohodli v zmysle ustanovení § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, že ich záväzkový vzťah založený touto zmluvou sa spravuje Obchodným zákonníkom.
Žalobca dňa 14.3.2007 písomnou kúpnou zmluvou odpredal motorové vozidlo Škoda Octavia číslo karosérie TMBDG41U342895323, EČV: GA 392BV Y. R. bytom F. - H. W. U., ulica T. Q.slo XXXX/X. Kúpna cena bola stanovená dohodou a to na sumu 395.599,- Sk. Dňa 20.5.2007 vykonávali príslušníci OO PZ SR kontrolu vozidla Škoda Octavia čiernej metalízy EČV: GA 392BV, vo vozidle na mieste spolujazdca sedela H. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá uviedla, že vozidlo má v užívaní od svojho strýka, avšak nemá pri sebe doklady od neho. Hliadkou bolo kontrolované VIN číslo a číslo motora a skryté identifikátory, pričom boli zistené podozrivé okolnosti ohľadom VIN čísla a čísla motora, a preto bolo motorové vozidlo zaistené na vykonanie metalografického skúmania a vykonania stotožňovacích úkonov vybraných častí vozidla.
Z výsledku skúmania Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru SR bolo zistenie, že na karosérii pristaveného vozidla bolo vyrazené číslo v tvare: TMBDG41U342895323. Po odstránení vrstvy krycej farby a tmelu z čísla boli zistené neupotrebiteľné mechanoskopické stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné číslo karosérie odstránené. Metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné číslo karosérie v tvare TMBBP41U812457691. Na bloku motora bolo vyrazené číslo v tvare ALH 497113. Na ploche s týmto číslom sa nachádzali neupotrebiteľné stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné číslo motora odstránené. Metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné číslo motora v tvare AHF491238. Vo vozidle bola nájdená nálepka so skráteným VIN číslom v tvare 12457691.
Y. R. listom zo dňa 25.6.2007 adresovaný žalobcovi odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal o vrátenie peňazí. Následne na to žalobca listom zo dňa 3.9.2007 doručeným 11.9.2007 žalovanému žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy v zmysle bodov 2.2 a 2.5 článku 2 kúpnej zmluvy. V odstúpení od zmluvy bolo uvedené, že expertízou vykonanou v Kriminalisticko-expertíznom ústave bolo zistené úmyselné pozmenené výrobné číslo karosérie a motora a žalovaný bol vyzvaný na vrátenie kúpnej ceny motorového vozidla. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy nereagoval.
Prvostupňový súd neuviedol v akom režime bola uzavretá predmetná zmluva, pričom istinu uplatnenú predmetnou žalobou posúdil výlučne v režime Občianskeho zákonníka a uplatnený úrok z omeškania v režime Obchodného zákonníka, a to napriek odkazu na ustanovenie § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a na bod 5.1 kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Obchodný zákonník v § 446 poskytuje ochranu dobromyseľnému kupujúcemu a pripúšťa, aby takýto kupujúci nadobudol vlastníctvo k tovaru aj v tom prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom. Ide o výnimku zo všeobecne platnej právnej zásady "nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet", t.j. "nikto nemôže na druhého previesť viac práva, ako má sám", resp. zo zásady "nemo dat quod non habet", t.j. "nikto nedáva, čo nemá". Dobromyseľnosť (statočnosť) kupujúceho musí byť daná v okamihu, keď mal nadobudnúť vlastnícke právo. Z formulácie § 446 vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba dokázať. Zodpovednosť predávajúceho voči doterajšiemu vlastníkovi, ktorého vec neoprávnene predal, zostáva, samozrejme, nedotknutá. Citované ustanovenie však na kupujúceho kladie prísne nároky a treba ho vykladať v súlade s ustálenou judikatúrou. Ustanovenie § 446 chráni dobrú vieru kupujúceho v prípade, že nevedel, alebo vedieť nemohol, že predávajúci nie je vlastníkom predávanej veci. V takomto prípade je nutné, aby v situáciách, keď o dobrej viere kupujúceho existujú aj najmenšie pochybnosti, kupujúci preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastníctvo k predmetnej veci, a že teda bol v tomto zmysle skutočne v dobrej viere.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd vec z vyššie uvedených hľadísk vôbec neposúdil a jeho závery sú nepreskúmateľné. V prvom rade prvostupňový súd v ďalšom konaní ustáli aký nárok si žalobca uplatňuje a posúdi nárok zo všetkých na vec sa vzťahujúcich hľadísk.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (167 ods. 2 O.s.p.) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutiu pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov a to tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.