Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-87-2015.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/87/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3C/432/2013-35 zo dňa 11.12.2014 a proti uzneseniu č. k. 3C/432/2013-47 zo dňa 16.01.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Z r u š u j e uznesenie č. k. 3C/432/2013-47 zo dňa 16.01.2015 a vracia vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.
Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1; 9 ods. 1, 2; 15 ods. 1; 16 ods. 1; 17 ods. 1 až 3; 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §§ 41 ods. 1 až 3; 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Er/418/2009 vedeného proti povinnému B. Y., nar. X.X.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX K. pre vymoženie istiny 724,96 eura ( 21 840,15 Sk ) s príslušenstvom bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 18.09.2009. Dňa 24.09.2009 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedeného exekučného spisu mal tak súd za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko Okresný súd v Bardejove vydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V tomto prípade nie sú dané zákonné dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Preto žalobu žalobcu zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Konštatoval, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v spore neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé, aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.
Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že ako dôkaz vzniku škody predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobca predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. marca 2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Uznesením č. k. 3C/432/2013-47 zo dňa 16.01.2015 uložil súd prvého stupňa žalobcovi povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia súdny poplatok celkom vo výške 23,- eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za podané odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a zo súdneho poplatku za elektronické podanie, ktorý je 3,- eur podľa položky č. 20A Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorým je odôvodnenie v zmysle ust. § 169 ods. 1 O. s. p. Ďalej uviedol, že podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorým došlo k zavedeniu spoplatnenia žaloby paušálnym poplatkom 20 Eur. Po zrušení vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa zaviedol paušálny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 Eur. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnená svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie.
Uvedené závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.03.2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, z ktorého vyplýva, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyrubujú, v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.
Podľa odvolateľa v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. ( Sadzobníka súdnych poplatkov ) nie je jasné a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Podľa odvolateľa použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na článok 59 ods. 2 Ústavy vylúčené.
Poukázal na to, že súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný článkom 2 ods. 2 a platí, že môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je potrebné v súlade s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do uvedeného dátumu podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené.
Na základe uvedeného žaloba žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal rozsudok a uznesenie ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 27.08.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Vo vzťahu k napadnutému rozsudku č. k. 3C/432/2013-35 z 11.12.2014 odvolací súd konštatuje:
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.
Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Odvolací súd zo spisu zistil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Er/418/2009, vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nevydania poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 18.09.2009.
Okresný súd Bardejov vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 24.09.2009.
Z uvedeného vyplýva správny právny záver prvostupňového súdu o nedôvodnosti žaloby, nakoľko exekučný súd vydal poverenie v 6. deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora.
Z tohto dôvodu sú žaloba žalobcu ako aj odvolacie námietky žalobcu nedôvodné v celom rozsahu, pričom sa žiada doplniť, že z odvolania nevyplýva nič iné, len pochybnosť o tom, či a v akom rozsahu sa žalobca oboznámil nielen so skutočnosťami vyplývajúcimi z predmetnej exekučnej veci, ale tiež s rozsudkom, ktorý napadol.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o podaní návrhu na prerušenie konania odvolací súd konštatuje, že takýto návrh v tomto konaní podaný nebol.
Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozsudku.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.
Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu č. k. 3C/432/2013-47 zo dňa 16.01.2015 odvolací súd konštatuje:
Ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom je potrebné vyhodnotiť aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho dôvodov. Ak teda je odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu bez uvedenia dôvodov, pre nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa je vždy daný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Je treba súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že s účinnosťou od 01.10.2012 zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, ako aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, bola do Sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zákona č. 71/1992 Zb. zavedená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa vyrubuje súdny poplatok vo výške 20 Eur.
Žaloba v predmetnej veci bola podaná 27.09.2012, teda pred účinnosťou uvedeného zákona. Nedá sa však súhlasiť s názorom odvolateľa, že ak sa konanie začalo pred 01.10.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., aby nebolo možné vyrubiť súdny poplatok, ak by v tomto konaní bol realizovaný úkon, ktorý je spoplatnený podľa predmetnej novely a tento úkon by bol vykonaný až za účinnosti tohto zákona.
V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nezdôvodnil, či v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je možné poplatok vyrubiť za odvolanie. V napadnutom uznesení chýba akékoľvek odôvodnenie uvedeného uznesenia k otázke, či poplatok je potrebné vyrubiť aj za odvolanie, a za ktoré odvolanie konkrétne bol súdny poplatok vyrubený.
V uznesení súd prvého stupňa uviedol, že súdny poplatok za elektronické podanie je 3,- eur (položka č. 20a/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Z uznesenia však nevyplýva, za aké podania mal byť tento poplatok vyrubený.
Uznesenie nie je riadne odôvodnené, neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to stanovuje § 169 O.s.p.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne prehodnotiť možnosť aplikáciu položky 7a a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v predmetnej veci. Až po náležitom objasnení si uvedeného vychádzajúc z poznámok k tejto položke bude môcť náležite rozhodnúť. Ak dospeje k záveru, že v predmetnej veci je potrebné súdny poplatok za odvolanie vyrubiť podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, bude musieť takéto svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. Podobne bude musieť odôvodniť aj poplatok, ktorý vyrubil vo výške 3,- eur. Písomné vyhotovenie uznesenia musí spĺňať náležitosti § 169 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal, ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu náhrada trov konania nemohla byť priznaná. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.