Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-69-2020.pdf
PDF · 122.58 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/69/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: J. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. J. XXXX/XX, O., zastúpená: Emeritus s.r.o., Bobot 176, 913 25 Bobot proti žalovaným: 1. U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XXX, XXX XX L. X., zastúpený: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, 2. N.. K. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/ XXX, XXX XX U., 3. Daňový úrad Trnava, IČO: 42 499 500, Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, o vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.
II. Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade podať na Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor návrh na výmaz tiarch a poznámok z LV č. XXXX pre k.ú. O. z a s t a v u j e.
IV. Súd v y l u č u j e spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo veľkosti X na byte č. XX na 6. poschodí bytového domu s. č. XXXX vo vchode K. XX a podiel XXX/XXXXX na parc. reg. C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s.č. XXXX, zapísanom Okresným úradom O., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. z exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou, exekútorský úrad Považská Bystrica, vedenej pod spisovou značkou Ex 53/2017 v prospech žalovaného v 1. rade.
V. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.12.2020, doručenou súdu dňa 16.12.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol tak, že vylúči spoluvlastnícky podiel žalobkyne 1 na byte č. XX na X.poschodí bytového domu s.č. XXXX vo vchode K. XX a podiel XXX/XXXXX na S. parcele č. XXXX/XX- zast.pl. a nadv. o výmere XXX m2 a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s.č. XXXX tak, ako je táto nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom odborom katastra v O. na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. z exekúcie predajom nehnuteľnosti a zriadením exekučného záložného práva vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou, Exekútorsky úrad Považská Bystrica pod spisovou značkou Ex 53/2017 v prospech žalovaného v 1.rade, súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, Exekútorsky úrad Bratislava pod spisovou značkou EX 12/2009 v prospech žalovaného v 2. rade a Daňovým úradom Trnava pod spisovou značkou 649/340/366-7752/08/Gro/2854 v prospech žalovaného v 3.rade. Žalobca sa žalobou ďalej domáhal uloženia povinnosti žalovaným v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku podať Okresnému úradu, odboru katastra v Trnave návrh na výmaz tiarch a poznámok z LV č. XXXX pre k.ú. O. a domáhal sa aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že manželstvo povinného a žalobkyne bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 36C/97/2007 o rozvode manželstva zo dňa 28.3.2007, ktorý sa stal právoplatným a účinným dňa 10.4.2008. Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom odborom katastra pre k.ú O. vyplýva, že žalobkyňa je v podiele X podielovým spoluvlastníkom bytu č. XX na X.poschodí bytového domu s.č. XXXX vo vchode K. XX včítane spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX na S. parcele č. XXXX/XX-zast.pl. a nádv. o výmere XXX m2 a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Z časti C dotknutého LV č.XXXX vyplýva, že na spoluvlastnícky podiel 1 patriaci do výlučného vlastníctva žalobkyne sú žalovanými v 1. až 3 rade vedené exekúcie a že daný podiel je zaťažený ťarchami tak, ako je uvedené na dotknutom LV. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu sa však vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne s účinnosťou od 11.4.2011 uplatňuje zákonná nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k danej nehnuteľnosti a preto je vedenie exekúcii na podiel žalobkyne nezákonné. Žalovaný v 1.rade vedie v postavení oprávneného proti povinnému T. O., nar.XX.X.XXXX zomrelému dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., K. X exekučne konanie Ex12/2000 prostredníctvom Exekútorského úradu v Púchove, súdneho exekútora Y. J.. Exekučne konanie jeho nástupcom Exekútorským úradom v Považskej Bystrici súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou je vedené pod č. EX 53/2017. Napriek vyššie uvedenému je exekúcia vedená aj na dotknutý podiel žalobkyne. Žalovaný v 2. rade vedie v postavení oprávneného proti povinnému T. O., nar.XX.X.XXXX zomrelému dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom O., K. 5 exekučne konanie Ex12/2009 prostredníctvom Exekútorského úradu v Bratislave, súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera. Napriek vyššie uvedenému je exekúcia vedená aj na dotknutý podiel žalobkyne. Žalovaný v 3. rade vedie voči povinnému T. O., nar.XX.X.XXXX, zomrelému dňa 27.10.2016, naposledy bytom O., K. 5, exekučne konanie na základe svojho rozhodnutia č.649/340/366-7752/08/Gro/2854 zo dňa 13.3.2008. Napriek vyššie uvedenému skutkovému a právnemu stavu je exekúcia vedená aj na dotknutý podiel žalobkyne. Podaním zo dňa 12.7.2019 vyzvala žalobkyňa súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú, aby neodkladne prijala potrebné opatrenia, v dôsledku ktorých budú v súlade zo zákonom a dotknutým judikátom vyššie uvedené ťarchy a poznámky odstránené z dotknutého listu vlastníctva. Podľa ust. § 124, ods.1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Bez opory v skutkovom a právnom stave a bez akéhokoľvek zdôvodnenia súdna exekútorka nepostupovala v súlade s ust. § 44 zák.č.233/1995 Z.z. Mailovým podaním zo dňa 8.4.2019 vyzvala žalobkyňa súdneho exekútora T.. T. L., aby neodkladne prijal potrebné opatrenia, v dôsledku ktorých budú v súlade zo zákonom a dotknutým judikátom vyššie uvedené ťarchy a poznámky odstránené z dotknutého listu vlastníctva. Bez opory v skutkovom a právnom stave súdny exekútor nepostupoval v súlade s ust. § 44 zák.č.233/1995 Z.z. a na výzvu vôbec nereagoval. Podaním zo dňa 12.7.2019 vyzvala žalobkyňa Daňový úrad v Trnave a podaním zo dňa 5.9.2019 vyzvala Finančné riaditeľstvo SR B.Bystrica o prijatie opatrení smerujúce k výmazu danej ťarchy z dotknutého LV. Daňový úrad podaním zo dňa 14.8.2019 a fin. riaditeľstvo podaním zo dňa 28.11.2019 odmietli výmaz vykonať a exekúciu na spoluvlast. podiel žalobkyne zastaviť. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod č. 77/2016. Nakoľko z dotknutého listu vlastníctva, z rozsudku o rozvode a z platnej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa má vlastnícke právo k svojmu podielu na danej nehnuteľnosti, na ktorý podiel sa v rozpore s právnou úpravou vedie exekúcia, navrhuje žalobkyňa, aby súd vyniesol navrhovaný rozsudok.
3. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Odpoveď Daňového úradu z 14.8.2019, Oznámenie Finančného riaditeľstva SR o výsledku prešetrenia podnetu z 28.11.2019, Žiadosť o výmaz poznámok z 12.7.2019, Odpoveď Y.. T. W. na výmaz záložného práva z 22.7.2019, Mailovú výzvu T.. L. z 8.4.2019, žiadosť o výmaz z 12.7.2019.
4. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 21C/69/2020-19 zo dňa 01.06.2021 konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou voči žalovanému v 3. rade.
5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. O návrhu žalobkyne už bolo rozhodnuté v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 23Er/1264/2004. Žalobkyňa odkazuje na rozhodnutie, ktoré poukazuje na ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje na zákonnú domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva medzi
manželmi, ktorých BSM nebolo v zákonnej lehote vyporiadané. Podľa žalovaného rozhodnutia vyšších súdov nie sú absolútne právne záväzné, ide iba o istý výklad právneho predpisu, pričom pri použití iného súdneho rozhodnutia čo aj vyššieho súdu treba striktne posudzovať skutkový a právny stav, ktorý nemusí byť, totožný s predmetom súdneho konania. Pokiaľ by sa nekriticky pristúpilo k výkladu žalobkyne, došlo by k úplnému popretiu právnej istoty a vytvoril by sa rámec na vylúčenie účinnosti právnych predpisov najmä v oblasti exekučného práva a tým by sa oslabila alebo vylúčila vymožiteľnosť nároku oprávnenej osoby. Žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú, aj naďalej je možné postihovať spoluvlastnícky podiel žalobkyne v exekučnom konaní vedenom v prospech žalovaného v 1. rade, keďže pri vyporiadaní BSM manželov sa vyporiadavajú aj záväzky oboch manželov. Záväzok, pre ktorý sa vedie exekučné konanie bol spoločným záväzkom oboch manželov a teda pri zániku BSM prešiel tento záväzok na oboch bývalých manželov. Žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že záväzok voči povinnému je výlučne len záväzok povinného.
6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadril.
7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 03.11.2022 zobrala žalobu voči žalovanému v 2. rade späť a žiadala konanie voči nemu zastaviť.
8. Žalobkyňa do zápisnice na súde dňa 03.11.2022 zobrala žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade podať na Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor návrh na výmaz tiarch a poznámok z LV č. XXXX pre k.ú. O., späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť.
9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu voči žalovanému v 2. rade späť, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie voči žalovanému v 2. rade vo výroku I. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného v 2. rade so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.
13. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade podať na Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor návrh na výmaz tiarch a poznámok z LV č. XXXX pre k.ú. O., súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v tejto časti vo výroku III. so súhlasom žalovaného v 1. rade zastavil.
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou zo dňa 07.12.2020, doručenou súdu dňa 16.12.2020, vyjadrením žalovaného v 1. rade k žalobe, s obsahom listinných dôkazov, a to Odpoveďou Daňového úradu z 14.8.2019, Oznámením Finančného riaditeľstva SR o výsledku prešetrenia podnetu z 28.11.2019, Žiadosťou o výmaz poznámok z 12.7.2019, Odpoveďou JUDr. T. W. na výmaz záložného práva z 22.7.2019, Mailovou výzvou T.. L. z 8.4.2019, žiadosťou o výmaz z 12.7.2019, Výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. O., ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
15. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých tvrdení uvedených v žalobe vyjmúc tých tvrdení a dôkazov, ktoré sa dotýkajú žalovaného v 2. a v 3. rade, keďže vo vzťahu k žalovanému v 3. rade bolo konanie zastavené a vo vzťahu žalovanému v 2. rade urobili späťvzatie a navrhli konanie zastaviť. Vychádza zo skutkového stavu aký je daný rozsudkom o rozvode medzi žalobkyňou a jej manželom a z uznesenia NS SR č. 1Cdo 257/2012 a je evidentné, že v danom prípade došlo k vyporiadaniu BSM podľa § 149 odsek 4 OZ a teda exekúcia môže byť vedená len na majetok povinného aj keď pohľadávka oprávneného vznikla za trvania manželstva. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade, že rozhodnutia vyšších súdov nie sú absolútne právne záväzné, ale údajne ide iba o istý výklad právneho predpisu právny zástupca uviedol, že je to otázka právna a je zbytočné ju riešiť, keďže platí princíp iura novit curia. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ďalej tvrdí, že je to spoločný záväzok oboch manželov a že žalobkyňa nepreukázala, že záväzok voči povinnému je výlučne záväzkom povinného,
žalobkyňa namieta, že nejde o spoločný záväzok manželov. Zo žiadneho dôkazu ba ani len z doterajších tvrdení nevyplýva, že by tomu tak bolo, žalobkyňa popiera v tomto smere tvrdenie žalovaného v 1. rade a uvádza, že dôkazné bremeno, že akýkoľvek záväzok, resp. spoločný záväzok manželov, zaťažuje žalovaného v 1. rade. Dôkazom toho by mohlo byť iba konkrétne exekučné konanie vedené na základe konkrétneho exekučného titulu, čo v danom prípade absentuje. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že žalobkyňa berie späť časť petitu pod bodom 18 žaloby, teda že žalovaní sú povinní v lehote troch dní podať návrh na výmaz tiarch a upravuje aj petit v bode 17 s tým, že z neho vypúšťa text týkajúci sa žalovaného v 2. a v 3. rade. Právny zástupca navrhol oboznámiť list vlastníctva a dôkazy uvedené v spise a uplatnil si náhradu trov konania v prípade úspechu.
16. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v plnej miere odkazuje na ich písomné vyjadrenie k žalobe a zotrváva na všetkých uvedených skutočnostiach a navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Čo sa týka späťvzatia návrhu v časti petitu bodu 18 žaloby s týmto súhlasí. Návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Uplatňuje si náhradu trov konania v prípade úspechu a v prípade ak by bolo žalobe čiastočne vyhovené navrhuje, aby žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada trov konania.
17. V konaní bolo nesporné, že manželstvo žalobkyne a povinného T. O., nar. XX.X.XXXX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 36C/97/2007-59 zo dňa 28.03.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2008.
18. Po rozvode ich manželstva nedošlo v lehote do troch rokov k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ani dohodou ani nebol podaný návrh na súd, v dôsledku čoho nastalo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona v zmysle § 149 <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2ds> ods. 4 Občianskeho zákonníka, na základe čoho je žalobkyňa od 11.4.2011 podielovou spoluvlastníčkou bytu č. XX na 6. posch, byt. domu č. XXXX vo vchode K. XX, podielu XXX/XXXXX na parc. reg. C parc. č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v k.ú. O., obec O., okres O. evidovanom na liste vlastníctva č. XXX v podiele 1.
19. Povinný T. O., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.
20. Žalovaný v 1. rade ako oprávnený vedie proti povinnému exekučné konanie, ktoré je vedené súdnou exekútorkou JUDr. T. W. pod EX XX/XXXX, ktorá je nástupcom súdneho exekútora Y. J., ktorý viedol exekučné konanie pod EX XX/XXXX.
21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O., obec O., okres O., vedeného Okresným úradom O., katastrálnym odborom vyplýva, že od 16.11.2018 je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to na byte č. XX na 6. poschodí bytového domu s. č. XXXX vo vchode K. XX, na podiele XXX/XXXXX na parc. reg. C parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s.č. XXXX, vo veľkosti 1. V časti C: ťarchy je na spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetnom byte evidovaný exekučný príkaz EX XX/ XXXX na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade ako oprávneného, súdnym exekútorom Y. J..
22. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že záväzok, pre ktorý vedie súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová exekučné konanie pod EX 53/2017, je spoločným záväzkom manželov a po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov tento záväzok prešiel na oboch bývalých manželov. Uvedené skutkové tvrdenie žalobkyňa poprela a uviedla, že záväzok voči povinnému je výlučne záväzkom povinného, nejde o spoločný záväzok manželov, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade toto účinne popreté skutkové tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, neuniesol teda dôkazné bremeno, preto ho súd považoval za nepreukázané. Súd vychádzal zo skutočnosti, že záväzok, pre ktorý vedie súdna exekútorka JUDr. T. W. exekučné konanie pod EX 53/2017, je výlučne záväzkom povinného.
23. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
25. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
26. Podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
27. Podľa § 149 ods. 4 OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
28. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „ExP“), právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 37 ods. 2 zák. č. 233/1995 ExP ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
30. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
31. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že o návrhu žalobkyne už bolo rozhodnuté v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 23Er/1264/2004.
32. Prekážku res iudicatae tvorí právoplatné rozhodnutie v prípade, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Totožnosť veci je teda daná jednak totožnosťou strán sporu a jednak totožnosťou predmetu konania.
33. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 23Er/1264/2004 súd zistil, že uvedené exekučné konanie je vedené súdnym exekútorom JUDr. Marcelou P. so sídlom B. XXX/X, L. X., pod EX XXX/XXXX, na návrh oprávneného Q. W. proti povinnému N.. X. W.. Uznesením č.k. 23Er/1264/2004-42 zo dňa 08.08.2018 súd návrh R. W. na zastavenie exekučného konania v časti postihujúcej jej majetok a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti X na garáži s.č. XXXX a parc. č. XXX/XX zapísané an LV č. XXXX pre k.ú. B. J. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti X na byte č. XX zapísaný na LV č. XXXX pre kú. B. J., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na parc. č. XXX/XX zapísaný na LV č. XXXX, zamietol.
34. Z uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súdu Trenčín pod sp. zn. 23Er/1264/2004 je exekúcia vedená u iného súdneho exekútora, na návrh iného oprávneného proti inému povinnému, postihnutý je iný majetok a súd rozhodoval o návrhu inej manželky povinného ako v tu prejednávanej veci. V danej veci teda nejde o totožnosť strán sporu ani predmetu konania, preto námietka žalovaného o prekážke rozhodnutej veci je nedôvodná.
35. Excindačná žaloba je žalobou určovacou, preto je potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Keďže naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe vyplýva z právneho predpisu, a síce Exekučného poriadku, žalobkyňa v prejednávanej veci nebola povinná naliehavý právny záujem preukazovať. Pri excindačnej žalobe spočíva naliehavý právny záujem žalobkyne v tom, že jej hrozí, že vec bude speňažená. Rozsudok o vylúčení veci z exekúcie je určením existencie práva žalobkyne k veci, pričom toto určenie nie je identifikovateľné z výroku rozsudku, ale z jeho odôvodnenia.
36. Vyššie citované ustanovenie § 55 ods. 1 ExP vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Spor o vylúčení veci z exekúcie začne vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v § 55 ods. 1 ExP, to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. Na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Tieto procesné legitimácie prechádzajú aj na právnych nástupcov tretích osôb a oprávneného. Povinný nie je stranou sporu o vylúčenie veci z exekúcie a do úvahy neprichádza ani jeho účasť ako intervenienta. Povinný totiž nemá žiaden právny záujem na výsledku sporu o vylúčenie veci z exekúcie.
37. Podľa čl. 2 ods. 2, 3 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (2). Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu (3).
38. Otázkou, či môže byť exekúcia vedená aj na majetok bývalého manžela povinného (pre pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva povinného), ak pred skončením exekúcie došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2ds> ods. 4 Občianskeho zákonníka, sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v Uznesení z 29. marca 2016 sp. zn. 1 Cdo 257/2012 v ktorom dospel k záveru, že „Aj keď pri exekúcii ide o donucovanie povinného k splneniu jeho povinnosti a má zásadne postihnúť len povinného, nie je vylúčené, že niekedy môže faktický výkon rozhodnutia postihnúť aj tretie osoby, a to vtedy, keď sú exekúciou postihované veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pojmovo takáto exekúcia môže prichádzať do úvahy jedine v tom prípade, ak sú naplnené hmotnoprávne podmienky stanovené v § 147 Občianskeho zákonníka <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2do>, teda že pohľadávka voči jednému z manželov vznikla za trvania manželstva a výkon rozhodnutia (exekúcia) sa vedie na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené je však možné len do doby, kým nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Znamená to teda, že od okamihu vyporiadania BSM (nie od jeho zániku), kedy začne platiť zákonná nevyvrátiteľná domnienka podľa § 149 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2ds> ods. 4 Občianskeho zákonníka o jeho vyporiadaní, nemožno už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do BSM, resp. masy zaniknutého BSM; exekúciou už môžu byť postihnuté len veci patriace do výlučného vlastníctva manžela (bývalého manžela) zaviazaného z vykonateľného rozhodnutia. Hodno pripomenúť, že k rovnakým záverom dospela aj právna teória (porovnaj napr. Komentár Exekučný poriadok <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mrtgm>, JUDr. Jaroslav Krajčo, Eurounion spol. s r.o., vydanie r. 2009, str. 98). Dovolací súd napokon zdôrazňuje, že prijaté závery nijako neodporujú ani procesnej úprave obsiahnutej v § 37 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhe2v6mrtgmxhaylsmftxeylgfuzto> ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto ustanovenie rieši iba účastníctvo manžela (bývalého manžela) povinného v exekučnom konaní v prípade, že sú exekúciou postihnuté veci v BSM a to tak, že mu priznáva postavenie účastníka konania pokiaľ ide o tieto veci, ale (logicky) len ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM, inak by predsa jeho účastníctvo nemalo žiadne opodstatnenie. Z uvedeného ustanovenia preto nemožno vyvodzovať záver o oprávnenosti vedenia exekúcie na spoluvlastnícky podiel bývalého manžela povinného s odôvodnením, že v okamihu začatia exekučného konania ešte BSM vyporiadané nebolo (ako sa v prejednávanej veci domnieval odvolací súd).“
39. Uvedené rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 77/22016, preto sa považuje za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, od ktorej (vzhľadom na totožný skutkový stav) tunajší súd nemal dôvod sa odkloniť a ani žalovaný v 1. rade takýto dôvod pre odklonenie netvrdil.
40. S poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP tak neobstojí tvrdenie žalovaného v 1. rade, že rozhodnutia vyšších súdov nie sú absolútne právne záväzné. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2016 sp. zn. 1
Cdo 257/2012 je rozhodnutím jednej z najvyšších súdnych autorít, v súlade s ktorým rozhodnutím bol tunajší súd povinný v tu prejednávanej veci rozhodnúť.
41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pohľadávka voči povinnému vznikla za trvania manželstva a exekúcia sa viedla na majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po rozvode manželstva žalobkyne a povinného nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom ani dohodou, v dôsledku čoho nastalo vyporiadanie zo zákona v zmysle § 149 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnge2ds> ods. 4 OZ, podľa ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Žalobkyňa sa preto stala výlučnou vlastníčkou podielu 1/2 predmetného bytu dňa 11.04.2011. Od uvedeného okamihu nemožno už viesť exekúciu na majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorého vlastníčkou sa po vyporiadaní stala žalobkyňa. Exekúcia vedená súdnou exekútorkou JUDr. T. W. na podiel žalobkyne je takto vedená na vec vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá nie je povinnou v tomto exekučnom a teda žalobkyni svedčí právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, preto súd žalobe vo výroku IV. rozsudku vyhovel.
42. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
43. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. O náhrade trov konania žalovaného v 2. rade rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4, 17 CSP tak, že žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania vznikol, keď procesne zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá žalobu zobrala späť z dôvodu na jej strane, avšak zo spisového materiálu mal súd preukázané, že žalovanému v 2. rade v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd vo výroku II. tak, že žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
49. O náhrade trov konania žalobkyne a žalovaného v 1. rade rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade podať na Okresný úrad O., katastrálny odbor návrh na výmaz tiarch a poznámok z LV č. XXXX pre k.ú. O. a zároveň bola vo zvyšnej časti žaloby úspešná, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobkyne 50 % a hrubý úspech žalovaného v 1. rade 50 %, čo znamená, že obe strany boli v konaní rovnako úspešné, preto súd rozhodol tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.