Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/96/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -36 zo dňa 29.5.2014 jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -49 zo dňa 13.1.2014 súd žalobu žalobcu zamietol a veci vedené pôvodne na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. , , vylúčil na samostatné konanie. Žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou pod sp.zn. žalobca žiadal, aby súd žalovanú na zaplatenie majetkovej škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 331,92 eur. V žalobe uviedol, že exekučný súd pri povinnej H. K., nar. XX.X.XXXX nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného o zmene exekútora. Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu o zmene exekútora pristúpil po veľmi dlhej dobe. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak, napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne, i materiálne podmienky stanovené exekučným poriadkom. Žalobca poukázal na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný vo vyjadrení na návrh žalobcu žiadal v celom rozsahu tento zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť podania, ako aj na to, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sa žalobca môže domáhať náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Žalovaný mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keďže žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť

predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ďalej žalovaný uviedol, že k naplneniu podstaty zodpovednosti za škodu musia byť splnené zákonné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. V konaní žalovaný nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v existencii prieťahov. Žalovaný tiež uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu. Pokiaľ ide o materiálnu škodu neboli naplnené zákonné predpoklady jej existencie a výšky škody. Žalobca v návrhu neuvidol, či vecné náklady titulom majetkovej škody predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Rovnako nepreukázal ani základné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa, pričom v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť, využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Ďalej súd v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že z exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. zistil, že žalobca doručil exekučnému súdu žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.2.2007. Zároveň predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. -3 zo dňa 23.10.2006. Exekučný súd dňa 21.2.2007 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Následne žiadosťou doručenou exekučnému súdu dňa 15.10.2009 žalobca žiadal, aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo dňa 20.11.2009 požiadal pôvodného súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, aby predložil exekučný spis a uviedol, či uplatňuje trovy exekúcie. Tento vyúčtoval trovy exekúcie v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené 1.4.2010. Následne uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou sp.zn. zo dňa 6.4.2010 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi trovy exekúcie v sume 34,74 eur. Uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou č.k. -27 zo dňa 1.3.2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca ako oprávnený odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -53 zo dňa 27.6.2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a zamietol návrh žalobcu ako oprávneného na prerušenie konania.

Súd prvého stupňa vec právne hodnotil podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 uvedeného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 citovaného zákona, ďalej ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 44 ods. 9 uvedeného zákona, pričom v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca sa podanou žalobu domáhal náhrady škody z dôvodu, že zo strany exekučného súdu došlo k prieťahom v konaní tým, že tento nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V tejto súvislosti súd konštatoval, že v exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku, pričom v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci existenciu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca nepreukázal. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tiež príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom podľa žalobcu v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a uplatnenou škodou. Z tohto dôvodu súd v celom rozsahu návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu tieto nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a tiež, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K jednotlivým dôvodom uviedol to, že súd nesprávne aplikoval novú právnu úpravu § 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej že súd nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty a zdôraznil, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Ďalej poukázal na to, že ohľadne škody predložil dôkaz, a to Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, s ktorým sa súd prvého stupňa nedostatočne vyporiadal, resp. nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Uviedol, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalobca tak navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v dôsledku podaného odvolania žalobcom a dospel k záveru, že toto nie je dôvodné. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odvolacie námietky v spojení s dôvodmi ako súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie nie sú právne relevantné, pretože z tých dôvodov, na ktoré žalobca poukazuje nebola žaloba zamietnutá. Na základe vykonaného dokazovania totiž súd prvého stupňa dospel k záveru, že v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukázal k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo. Žalobca v návrhu uviedol, že v konaní proti povinnej H. K., vedenom pod sp.zn. došlo k tomu, že súd v zákonnej lehote nerozhodol o zmene súdneho exekútora. Tak, ako súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku konštatoval, dňa 15.10.2009 požiadal oprávnený (žalobca v tomto konaní), aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora. Exekučný súd výzvou zo dňa 20.11.2009 vyzval pôvodného súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Tento vyúčtoval trovy exekúcie v podaní doručenom súdu 1.4.2010 a následne súd rozhodnutím zo dňa 6.4.2010 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie nového súdneho exekútora. V tomto postupe súdu nemožno vidieť nesprávny úradný postup, a to ani pri nezachovaní lehoty, ktorú zákon stanovuje, keďže týmto postupom nemohlo dôjsť k žiadnej škode na strane žalobcu. Odvolací súd k tomu dodáva na zdôraznenie správnosti tohto názoru aj to, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je síce pravdou, že návrh žalobcu bol podaný 27.9.2012, avšak aj na takéto konanie je možná aplikácia tohto ustanovenia, pretože v danom prípade ide o nepravú retroaktivitu, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahoch, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, pretože akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy. Tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Nová právna úprava neruší existenciu nesprávneho úradného postupu alebo nesprávneho rozhodnutia, teda uznáva práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu, zavádza však nový režim a mechanizmus uplatnenia práv vyplývajúcich z toho, ak došlo k nesprávnemu úradnému postupu, či nesprávnemu rozhodnutiu. Z tohto dôvodu neboli naplnené podmienky ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, preto aj z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny. Pokiaľ v žalobe žalobca namietal zaujatosť sudcov miestne a vecne príslušného Okresného súdu Vranov nad Topľou, títo boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a o nej rozhodol Okresný súd Prešov, teda sudca, ktorý v tejto veci nebol vylúčený z prejednávania a jej rozhodovania. Otázka nedostatočného oboznámenia sa so Znaleckým posudkom č. 1/2014 je z hľadiska dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá ako odvolacia námietka nevýznamná.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy mu nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.