Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-175-2003.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/175/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: B. Braun Medical s.r.o., sídlo: Hlučínska č. 3, Bratislava, IČO: 31 350 780, proti žalovanému: MEDIKA, štátny podnik v likvidácii, sídlo: Bojnická č. 10, Bratislava, IČO: 00 437 697, v konaní o zaplatenie 2.990,77 eur istiny s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 2.990,77 eur od 21.9.1996 do 22.6.1999 a zo sumy 2.821,48 eur od 22.6.1999 do zaplatenia.
II. Konanie v prevyšujúcej časti zastavuje.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na nahradenie trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2001 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.990,77 eur s príslušenstvom titulom uhradenia kúpnej ceny za predaj tovaru. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 2.990,77 eur od 21.9.1996 do 22.6.1999 a zo sumy 2.821,48 eur od 22.6.1999 do zaplatenia. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania.
Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu zamietnuť, čo odôvodnil vznesením námietky premlčania.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcej tovar (inzulín) v celkovej hodnote 2.990,77 eur. Tovar bol žalovanému dodaný dňa 5.9.1996. Do dňa podania žaloby žalovaný z ceny dodaného tovaru uhradil iba sumu vo výške 169,29 eur a to bankovým prevodom na peňažný účet žalobcu dňa 22.6.1999. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dodaného tovaru svojou faktúrou č. 06201505, v ktorej uviedol deň splatnosti na deň 20.9.1996. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z dodacieho listu, z citovanej faktúry a z výpisu z účtu žalobcu.
Bežné úrokové sadzby, za ktoré poskytovali peňažné ústavy úvery v období splatnosti uzavretia kúpnej zmluvy sa pohybovali v rozpätí od 16% do 18% ročne. Tieto skutočnosti sú súdu zrejmé z inej rozhodovacej činnosti súdu.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v čase platnom do 31.1.2004): „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.“
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“
Podľa § 763a Obchodného zákonníka (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2004): „ Práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.“
Počas priebehu tohto súdneho konania bol na majetok žalovaného v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. značka 2 K 140/2004 zo dňa 18.3.2005 vyhlásený konkurz.
Žalobca si svoju pohľadávku uplatnenú v tomto konaní v rozsahu zodpovedajúcom uplatnenej istine (faktúra č. 06201505 bez úroku z omeškania) uplatnil prihláškou pohľadávky aj v rámci vyššie uvedeného konkurzného konania. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. značka 7 Cbi 82/05 zo dňa 9.1.2006 bolo v rámci tzv. „incidenčného“ konania určené, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní je oprávnená a zistená a pre účely rozvrhu bola zaradená medzi pohľadávky 1. triedy. Tieto skutočnosti súd zistil z výpisu z obchodného registra ohľadom osoby žalovaného, z prihlášky konkurznej pohľadávky žalobcu a tiež z vyššie citovaného Rozsudku Krajského súdu v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave svojim Uznesením sp. značka 2 K 140/2004 zo dňa 18.7.2014 rozhodol o zrušení konkurzu. K tomuto konkurzný súd pristúpil po speňažení majetku a splnení rozvrhového uznesenia.
Podľa § 21 ods. 3 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa výsledok prieskumného pojednávania zapíše do zoznamu prihlášok predloženého správcom a takto upravený zoznam tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní; veriteľom na ich žiadosť súd vydá výpis.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať.
Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (tzv. prekážka res iudicata).
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a skutkovým stavom veci súd konanie ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie istiny zastavil, pretože toto konanie trpí neodstrániteľnou vadou, konkrétne prekážkou rozhodnutej veci. Prekážkou rozhodnutej veci je v danom prípade skutočnosť, že pohľadávka žalobcu v tejto časti bola zistená v rámci konkurzného konania na Krajskom súde v Košiciach.
Súd ďalej poznamenáva, že žalobca v súčasnej dobe s poukazom na vyššie citované znenie § 45 ods. 2 Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní môže ohľadom zistenej pohľadávky podať návrh na exekúciu podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Predmetom tohto súdneho konania teda po jeho čiastočnom zastavení zostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny záväzkový vzťah podľa §§ 409, 447 a 450 Obchodného zákonníka, t.j. kúpna zmluva, podľa ktorej má žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 2.990,77 eur, pričom táto povinnosť mu vznikla bezprostredne po dodaní tovaru, t.j. po 5.9.2006. Žalovaný z tejto ceny doposiaľ žalobcovi uhradil iba čiastku vo výške 169,29 eur a to dňa 22.6.1999.
Súd tiež zistil, že žalobcovi z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny vznikol nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 502 Obchodného zákonníka.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že v čase vzniku zmluvy medzi účastníkmi konania sa obvyklé úroky požadované za úvery pohybovali v rozpätí od 16% do 18%, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške, pričom toto omeškanie so zaplatením sumy 2.990,77 eur trvalo od splatnosti faktúry (21.9.1996) do 22.6.1999 a po čiastočnej úhrade 169,29 eur, t.j. odo dňa 22.6.1999 trvá omeškanie žalovaného s uhradením zostatku pohľadávky v sume 2.821,48 eur.
Podľa § 387 Obchodného zákonníka: „(1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.“
Podľa § 388 Obchodného zákonníka: „Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.“
Podľa § 397 Obchodného zákonníka: „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.“
Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.“
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“
Žalovaný na svoju obranu vzniesol námietku premlčania. Táto obrana bola neúčinná, pretože v tomto prípade nedošlo k uplynutiu zákonnej 4 ročnej premlčacej doby (§ 397). K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný svojim čiastočným plnením (úhradou dňa 22.6.1999) uznal svoj
záväzok. Toto malo (podľa vyššie citovaných ustanovení v § 407 Obchodného zákonníka) za následok začatie plynutia novej premlčacej doby. Žaloba bola podaná dňa 21.12.2001, t.j. ešte pred uplynutím 4 ročnej doby od 22.6.1999.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.“
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. súd vyslovil, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na ich nahradenie. Toto rozhodnutie vyplýva zo skutočnosti, že úspech oboch účastníkov konania bol iba čiastočný.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.