Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-90-2015.pdf
PDF · 72.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/90/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. augusta 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jozefa Ryanta, o odvolaní obžalovaného F. F. proti rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T /18/2015 zo dňa 27.04.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a o treste zákazu činnosti.
Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného F. F., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 289, § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere 500,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. F. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvnom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 10.07.2014 o 17,45 h v Bystrej, viedol pod vplyvom alkoholu (1,31 mg/l alkoholu v dychu) osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307, ev. č. L. XXX T..
Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 2 a pol roka.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie. V písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že okresný súd ho uznal vinným len na základe výpovedí zasahujúcich policajtov. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že tieto výpovede sa nezakladajú na pravde. Títo svedkovia vo výpovediach z prípravného konania uvádzali, že ho zastavili na komunikácii I/72, kde ho aj kontrolovali. Pravdou je, že kontrolovaný bol až na lúke nachádzajúcej sa mimo obce. Až na hlavnom pojednávaní svedkovia uvádzali, že nebol kontrolovaný na komunikácii, ale na lúke. Odvolateľ tiež spochybňuje tvrdenia svedkov policajtov ohľadne identifikácie páchateľa, ktorá sa nemôže zakladať na pravde. Obaja policajti videli v prenasledovanom aute vodiča len odzadu. Postavy obžalovaného a jeho otca sa podobajú. Osoba potom mala vstúpiť do unimobunky obývanej obžalovaným a jeho otcom. Odvolateľ poukázal tiež na to, že krajský dopravný inšpektorát zrušil rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Ako ďalej uvádza, je nemysliteľné, aby bol uznaný vinným len na podklade identifikácie osoby, ktorej policajti tvár nevideli. On i jeho otec pritom jednoznačne od začiatku tvrdili, že osobné auto neviedol on, ale otec. Poukazuje v tejto súvislosti na zásadu pochybnostiach v prospech obžalovaného.
V konečnom dôsledku poukazuje na to, že uložený trest je neprimeraný vzhľadom na okolnosti prípadu a na jeho predchádzajúci život. Podľa neho aj trest zákazu činnosti by mu mal byť uložený na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len sčasti.
Odvolací súd vychádzajúc zo spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Krajský súd sa nestotožnil len s uloženým trestom, ktorý pokladal za neprimerane prísny. Je faktom, že obžalovaný a jeho otec od počiatku tvrdili, že motorové vozidlo v smere na obec Bystrá viedol otec obžalovaného a keď videl hliadku polície, otočil sa a vracal sa späť, lebo si uvedomil, že si nezobral so sebou doklady.
Obhajobe obžalovaného, ktorej zodpovedá aj výpoveď jeho otca však neuveril ani odvolací súd. Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená najmä výpoveďami svedkov policajtov M. U. a F. L., o ktorých ani odvolací súd nemal pochybnosti. Vo výpovediach týchto svedkov neboli rozpory tak, ako na to poukazuje odvolateľ a výpovediam týchto svedkov, a to i v prípravnom konaní, zodpovedá aj spísaný protokol porušení pravidiel správania sa na ceste. Obaja policajti už v prípravnom konaní zhodne uvádzali, že počas hliadkovej služby v nepriehľadnej zákrute videli otočiť sa vozidlo cez plnú čiaru, tohto neskôr kontrolovali a zistili, že vodičom bol obžalovaný, ktorý bol podrobený aj dychovej skúške, ktorou bolo zistené, že je pod vplyvom alkoholu.
Zo správy o výsledku objasňovania porušenia pravidiel na ceste spísanej 10.07.2014 vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo do obce Bystrá smerom od Podbrezovej po ceste I/72 a keď spozoroval hliadku polície, tak sa otočil na mieste, kde to bolo zakázané a začal riadiť vozidlo smerom na Podbrezovú, kde za Bystrou odbočil na miestnu komunikáciu, pričom bol kontrolovaný a dychovou skúškou bolo zistené, že v jeho dychu sa nachádza 1,31 mg/l alkoholu. Svedkovia na hlavnom pojednávaní podrobne popísali, ako obžalovaný, keď ich zbadal, otočil sa v nebezpečnej zákrute, vracal sa naspäť, okamžite nastúpili do motorového vozidla a sledovali vozidlo, ktoré viedla osoba vyššej postavy, predbehnúť ho však nemohli kvôli úzkej ceste. Vozidlo za obcou Bystrá odbočilo na poľnú cestu. S vozidlom boli v stálom vizuálnom kontakte, pričom videli, ako z tohto vozidla vystúpila len jedna osoba, v ktorej bezpečne spoznali obžalovaného, na ktorom bolo vidieť, že je pod vplyvom alkoholu a preto ho podrobili dychovej skúške.
Z uvedeného je zrejmé, že nemožno akceptovať odvolacie pripomienky, že výpovede policajtov sú rozdielne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a teda nie sú nedôveryhodné. Napokon ani v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia nie je uvedené, že obžalovaný bol kontrolovaný na cesta I/72 smerom na Bystrú. Pokiaľ je argumentované obhajobou, že rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu bolo zrušené nadriadeným orgánom, v tomto prípade išlo len o formálne pochybenie.
Správne si počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný, neboli vznesené voči nemu ani nejaké negatívne pripomienky a preto uložený trest v podobe trestu odňatia slobody sa javil ako neprimerane prísny. Krajský súd zrušil uložený trest odňatia slobody i trest zákazu činnosti a uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac. Obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadenia motorového vozidla na 2 roky, ktorý sa javí adekvátny miere alkoholového opojenia, okolnostiam prípadu, i k tomu, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil len menej závažného priestupku v cestnej doprave.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.