Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sd-43-2015.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/43/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa T. B., bytom G. XXX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok dňa 25. augusta 2015 takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. februára 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a v ec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 27. februára 2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia rozhodla, že navrhovateľovi od 27. januára 2015 naďalej patrí starobný dôchodok v sume 69,00 EUR mesačne
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dovŕšením 62 rokov veku, XX. M. XXXX. Poukázala na čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, podľa ktorých po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej Únie sa naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Ďalej poukázala na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pre týmto dňom. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky navrhovateľ bol zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 31. decembra 1992, alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia, ktoré získal navrhovateľ pred 1. januárom 1993 sa preto považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Z dôvodu toho, že obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 4 520 dní by navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na starobný
dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 10 154 dní, ktoré navrhovateľ získal podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014 navrhovateľ na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a v súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2013. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 4,8587. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,3924. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,5079. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 27. januáru 2015 navrhovateľ spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky na účely určenia sumy starobného dôchodku získal} 14 674 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 40,2028 rokov dôchodkového poistenia. Teoretická suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 218,30 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky hodnotiteľným na výpočet dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5079 x 40,2028 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 218,30 EUR mesačne. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky sa v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 prizná len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa pritom určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 67,30 EUR mesačne je určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 218,20766615 EUR mesačne a koeficientu 0,30802829 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 12,3836 rokov a úhrnu obdobia poistenia na teoretickú sumu starobného dôchodku 40,2028 rokov. Pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa príslušného nariadenia Európskej únie, zvýši sa suma dôchodky odo dňa priznania dôchodku podľa § 82 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z.
o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.
Navrhovateľ podaním zo dňa 13.03.2015 požiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne o priznaní starobného dôchodku od 27.01.2015, teda rozhodnutia zo dňa 03.02.2015 č. XXX XXX XXXX 0. Na pojednávaní vo veci poukázal na to, že podľa osobného mzdového listu, ktorý bol prílohou rozhodnutia zo dňa 28.02.2014, ktorým sa rozhodovalo o jeho predčasnom starobnom dôchodku a ktorý mu bol zamietnutý, v tomto osobnom liste dôchodkového poistenia je súčet za rozhodujúce obdobie osobného mzdového bodu za roky 1984-2014 4,8600, počet dní rozhodujúceho obdobia 4 519, t.j. 12,3809 roka. Z osobného listu dôchodkového poistenia pripojeného k rozhodnutiu zo dňa 03.02.2015 je už uvedený osobný mzdový bod, teda súčet osobných mzdových bodov 4 8573 a počet dní rozhodujúceho obdobia 4 520, t.j. 12,3836 roka.
Krajský súd podľa § 250l a nasl. ust. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, vypočul účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 02.01.2014 požiadal o predčasný starobný dôchodok a jeho žiadosť bola rozhodnutím odporkyne zo dňa 28.02.2014 č. XXX XXX XXXX X zamietnutá.
Žiadosťou zo dňa 12.01.2015 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku.
O žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok rozhodla odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím.
Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Písomné vyjadrenie k opravnému prostriedku je totožné s odôvodnením rozhodnutia. Odporkyňa v tomto písomnom vyjadrení namietala, že navrhovateľ svoj opravný prostriedok neodôvodnil.
Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR nedostatočné odôvodnené rozhodnutie je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné napadnuté rozhodnutie označiť ako spravodlivé. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktoré malo byť uvedená už v odôvodnení rozhodnutia a prihliadať pritom na vyjadrenie odporkyne k opravnému prostriedku.
Je pravdou, že navrhovateľ v opravnom prostriedku nenamietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia s poukazom na osobné mzdové listy z roku 2014 a z roku 2015 a tam uvedené nezrovnalosti.
Táto nezrovnalosť po predložení osobných mzdových listov je zrejmá, preto súd považoval za dôvodné zrušiť rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vyporiadať sa s námietkou odporcu uvedenom na pojednávaní vo veci dňa 25. augusta 2015 a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné aj pre navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ, aj keď v konaní bol úspešný, neuplatnil si nárok na náhradu trov konania a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.