Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39C-299-2014.pdf
PDF · 85.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-39C/299/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXXX M., T., zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, so sídlom AK Pluhová 78, 831 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 3, XXX XX H., 2/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 3, XXX XX H., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, 3/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 3, XXX XX H., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, o určenie otcovstva, o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1, písm. b) zák. č. 99/1963 Zb. OSP, takto
rozhodol:
Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 03.06.2014 sa žalobca domáhal určenia, že je biologickým otcom maloletej Z. Y. nar. XX.XX.XXXX, narodenej z matky W. Y.. Otcovstvo maloletej bolo určené v súlade s § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželovi matky/ žalovanému v 2. rade. Žalobca žiadal ako predbežnú otázku riešiť v súlade s medzinárodnoprávnymi predpismi o ľudských právach, pre zabezpečenie najlepšieho záujmu žalovanej v 3. rade, najmä jej právo poznať svoj pôvod a zistiť svoju identitu a súčasne jej právo na nerušený súkromný a rodinný život tak, že jej bude umožnené zistenie, kto je jej biologickým otcom a bude jej reálne umožnené vybudovať si vzťah s biologickým otcom, aby súd rozhodol o ustanovení opatrovníka maloletej - žalovanej v 3. rade a súčasne, aby uložil opatrovníkovi povinnosť v záujme maloletej zaprieť otcovstvo žalovaného v 2. rade. Súčasne žalobca žiadal konanie o určenie otcovstva maloletej prerušiť až do vyriešenia predbežnej otázky, t.j. do okamihu, kedy bude právoplatne zapreté otcovstvo žalovaného v 2. rade a potom pokračovať v konaní o určenie otcovstva.
Súd návrh na prerušenie konania zamietol Uznesením č.k. 39C 299/2014-48 zo 14.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 12.03.2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu č.k. 14Co/21/2015-75 zo dňa 23.01.2015.
Podaním zo dňa 17.12.2014, doručeným krajskému súdu dňa 22.12.2014, žalobca podal podnet na prerušenie konania z dôvodu možného rozporu zákonnej normy s Ústavou a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa platnej právnej úpravy v § 84, § 85 ods. 1 a § 88 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.Z. o rodine, určenie otcovstva žalobcu k maloletej prichádza do úvahy iba v prípade, ak bude úspešne zapreté právne otcovstvo manžela matky/žalovaného v 2. rade. Podľa žalobcu žiadny z účastníkov konania nespochybňuje, že otcovstvo manžela matky je iba v právnej rovine a že biologickým otcom maloletej je žalobca. Súčasná právna úprava neumožňuje zapretie otcovstva manžela matky biologickému otcovi. Právna úprava tým poskytuje možnosť domáhať sa
svojho práva na súde iba niektorým osobám, ktoré majú rovnaký a relevantný právny záujem na tom, aby bolo otcovstvo zapreté a naopak, niektoré osoby - v tomto prípade biologického otca maloletej z tejto ochrany vylučuje, čo spôsobuje neprípustnú diskrimináciu biologického otca dieťaťa.
Žalobca s poukazom na ustanovenie na ust. článku 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má za to, že existujúca právna úprava § 88 zákona o rodine nie je v súlade s článkom 12 Ústavy Slovenskej republiky. V konkrétnom prípade je tu rozpor medzi právnym a biologickým otcovstvom, čo je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Aktuálna právna úprava domnienok otcovstva, resp. 1. domnienky otcovstva jednoznačne uprednostňuje právo matrikového otca pred právom dieťaťa poznať svoj pôvod a právom ako dieťaťa, tak aj jeho biologického otca na súkromný a rodinný život.
Žalobca poukázal na čl. 3, 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa, (ktorý pre Českú a Slovenskú republiku nadobudol platnosť v roku 1991) a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Žalobca rovnako poukázal aj na rozsiahlu judikatúru ESĽP ako napr. Paulík proti Slovenskej republike a použiteľnosť argumentácie ESĽP tohto prípadu na predmetnú vec, keď žalobca podľa platnej právnej úpravy nemá právo zaprieť otcovstvo žalovaného v 2. rade, kým žalovaní 1/ a 2/ toto právo majú., čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach všetkých zúčastnených osôb a súčasne porušuje právo biologického otca na nerušený súkromný a rodinný život, pretože mu je odopreté právo byť biologickým otcom maloletej, byť súčasťou jej života a podieľať sa na jej výchove a výžive. Podľa ESĽP nie je možné, aby bola štátom udržovaná situácia, kedy je dovolené, aby právna domnienka prevážila nad biologickou a spoločenskou realitou bez toho, aby boli brané na zreteľ skutkové fakty či priania zainteresovaných osôb. V súlade s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu SR má žalovaný 2/ právo zaprieť otcovstvo k maloletej prakticky kedykoľvek (lehota na zapretie otcovstva bola nálezom Ústavného súdu SR zrušená), čo vytvára pre maloletú a jej matku značnú právnu neistotu a v neposlednom rade aj pre žalobcu ako biologického otca. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je pritom stabilný a harmonický život a pokojné prostredie a úplná rodina. (rozhodnutia ESĽP Kroon proti Holandsku, Rózański proti Poľsku). Všetky žalobcom uvedené rozhodnutia sa podľa žalobcu, napriek odlišností skutkových okolností, zhodujú v tom že zosúladenie biologickej, sociálnej a právnej reality v otázke otcovstva je nevyhnutné. Podľa žalobcu súčasná právna úprava zapretia otcovstva dieťaťa narodeného v manželstve je taktiež v rozpore s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ biologické otcovstvo nezodpovedá právnemu stavu zapísanému v rodnom liste dieťaťa a biologický otec podľa právnej úpravy nemá žiadnu možnosť zaprieť otcovstvo matrikovému otcovi, ide o vážny zásah do rodinného a súkromného života biologického otca aj dieťaťa.
Podľa § 109 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) - (1) Súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Z vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ súd konštatoval, že žalovaná 3/ je maloletá (r. 2014), narodila sa za trvania manželstva, a preto sa za jej otca považuje manžel matky, ktorý je zapísaný ako otec dieťaťa v rodnom liste maloletej. Táto domnienka (§ 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZoR) je síce vyvratiteľná, ale možnosť vyvrátiť domnienku má podľa § 88 ZoR, v platnom znení manžel matky bez časového obmedzenia a matka v lehote troch rokov odo dňa narodenia maloletého dieťaťa. Pretože žalovaný 2/ svoje otcovstvo žiadnym spôsobom nepopiera, za otca maloletej sa považuje, a takto ju ako otec vychováva, a ani matka maloletej, otcovstvo svojho manžela nehodlá nijako popierať, nie je možné uplatnenie nasledujúcej domnienky. Za situácie, že maloletá má otca, aj napriek skutočnosti, že by sa preukázalo, že žalobca je biologickým otcom, nezakladalo by to aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore o zapretie otcovstva. Záujem dieťaťa je chránený čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Medzi žalobcom, matkou a maloletou sa nevytvorili žiadne rodinné väzby spadajúce pod právo na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, nakoľko sa žalobca s maloletou nestýka a nedošlo tak medzi nimi k vytvoreniu emočného puta. Je pravdou, že základné právo na rešpektovanie súkromného života chránené rovnakým čl. 8 Dohovoru, zahrňuje poznať svojich príbuzných a ďalšie dôležité aspekty osobnej identity, z ktorých identita rodiča tvorí jednu z jej súčastí. V tomto rozsahu je čl. 8 Dohovoru aplikovateľný v predmetnom spore (Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozsudok z 26.05.1994 vo veci Y. proti Irsku, sťažnosť č. 16969/90, rozhodnutie z 29.06.1999 o neprijateľnosti vo veci T. proti Fínsku, sťažnosť č. 27110/95 a rozsudok veľkého senátu zo dňa 13.02.2003 vo veci B. proti Francií, sťažnosť č. 42326/98). Žalobcov poukaz na rozsudok zo dňa 27.10.1994 vo veci Kroon a ďalšie proti Holandsku (sťažnosť č. 18535/91 nie je s ohľadom na okolnosti prípadu priliehavý, nakoľko na rozdiel od prejednávanej veci, v uvedenom prípade to bola okrem biologického otca rovnako aj matka dieťaťa, ktorá pred národnými súdmi neúspešne zapierala otcovstvo svojho manžela. V uvádzanej veci T. proti Fínsku Európsky súd odmietol ako zjavne neprijateľnú sťažnosť tvrdeného biologického otca, ktorý sa domáhal určenia biologického otcovstva k dieťaťu (počatému pred uzatvorením manželstva a narodenom za trvania manželstva), nakoľko nezistil žiadnu svojvôľu na postupe štátu, ktorý v záujme právnej istoty v rodinných vzťahov stanovuje všeobecný predpoklad, že za otca narodeného za trvania manželstva sa považuje manžel matky dieťaťa.
Odopretie aktívnej vecnej legitimácie biologickému otcovi na podanie žaloby na zapretie otcovstva manžela matky, v prejednávanej veci sleduje legitímny záujem na zabezpečenie právnej istoty rodinných vzťahov a ochrane záujmov detí, a je aj relevantným dôvodom rozdielneho zaobchádzania medzi žalobcom, ktorému platné právo žiadny účinný prostriedok k presadeniu biologického otcovstva neposkytuje, na jednej strane, a žalovaným manželom a matkou, ktorí otcovstvo manžela matky poprieť mohli na strane druhej. Za týchto okolností nie je dôvod, aby len biologické rodičovstvo prevážilo nad sociálnym a právnym stavom. Žalobcovi teda z dôvodu záujmu dieťaťa na stabilizovanom rodinnom prostredí nie je možné priznať hmotnoprávne oprávnenie, ktorého sa dovoláva, t.j. zapretie otcovstva manžela matky a následné určenie otcovstva a od neho sa odvíjajúci výkon rodičovských práv.
Žalobca odvodzuje zásah do ústavného práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 10 ods. 2 Listiny a čl. 8 Dohovoru poukazom na národnú zákonnú úpravu, ktorá žalobcovi v postavení tvrdeného biologického otca neposkytuje žiadny účinný prostriedok na zapretie otcovstva manžela matky, ktorému svedčí prvá domnienka otcovstva podľa zákona o rodine.
Žalobca v návrhu tvrdil, že sa jednalo o „plánované rodičovstvo“, na ktorom sa so žalovanou 1/ dohodol, ktorá ale následne z dôvodu, že má záujem o obnovenie manželstva so žalovaným 2/, bráni určeniu otcovstva biologického otca. Žalobca na druhej strane nepriznáva právo voľby rodičovstva matke a manželovi matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a u ktorého zákon predpokladá otcovstvo k dieťaťu narodenému počas manželstva. Samotné dieťa právo voľby rodiča nemá a preto musí byť záujem dieťaťa hľadiskom, ku ktorému je súd povinný prihliadať (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Pri posúdení záujmu všetkých dotknutých osôb, konkrétne skutkové okolnosti, ako aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť ESĽP nepriznanie účinného právneho prostriedku na zapretie otcovstva žalobcovi nespôsobuje zásah do jeho práva na súkromný život. Žalobca namieta, že právna úprava zakladá diskrimináciu medzi ním a zákonnými rodičmi dieťaťa, ktorým zákon podať návrh na zapretie otcovstva priznáva.
Súd poukazuje na to, že čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 6 ods. 1 Dohovoru sa aplikujú na spory o právo, o ktorom môže byť tvrdené (aj keď s istou dávkou pravdepodobnosti), že je uznávané podľa platného práva. Spor musí byť skutočný a závažný; môže sa týkať nielen samotnej existencie práva, ale tiež jeho rozsahu a spôsobu výkonu, a výsledok konania musí byť pre dané právo bezprostredne rozhodujúce. Ako bolo uvedené, zákon o rodine nepriznáva tvrdenému biologickému otcovi právo podať žalobu na zapretie otcovstva zákonného otca (manžela matky) a na určenie, že on je otcom, a preto nemôže dôjsť ani k porušeniu práva na súd, zaručeného Listinou a Dohovorom a tým ani porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie podľa čl. 3 ods. 1 Listiny.
Žalobca sa nemôže dovolávať ani práva na rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru, nakoľko medzi ním, matkou a maloletou sa nevytvorili žiadne rodinné väzby chránené týmto článkom, resp. čl. 10 ods. 2 Listiny. Judikatúra Európskeho súdu pojem rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru nevykladá len ako vzťah založený na materstve, ale môže v sebe zahŕňať i iné rodinné väzby, keď napr. strany žijú spoločne mimo
manželstva. Deti narodené z takéhoto vzťahu sú časťou tejto rodinnej jednotky od okamžiku a samotným faktom narodenia ( rozhodnutie o neprijateľnosti zo dňa 18.03.2008 vo veci R. proti Nemecku, sťažnosť č. 33375/03). Z toho vyplýva, že biologická príbuznosť medzi rodičom a dieťaťom sama o sebe a bez žiadnych ďalších právnych alebo faktických prvkov preukazujúcich existenciu úzkeho osobného vzťahu nebude môcť založiť ochranu rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Podmienkou existencie vzťahu obsahujúceho rodinný život bude spravidla spolužitie.
Zo zistených skutočností vyplýva, že žalobca a žalovaná 1/, matka dieťaťa, sa intímne stýkali v dobe pred narodením dieťaťa. Po jeho narodení nikdy nevytvorili de facto rodinu spoločným spolužitím mimo manželstva. Po narodení dieťa žije so svojou matkou, zákonným otcom, t.j. manželom matky (aj keď pracujúcim v zahraničí) a súrodencami, dvomi ďalšími deťmi. Žalobca ako sám uviedol je ženatý. Manželstvo trvá. Žalobca okrem iného v návrhu uvádza, že chce mať maloletú zverenú do svojej starostlivosti, na čom sa mali údajne dohodnúť so žalovanou 1/ pred narodením dieťaťa a jeho manželka s tým súhlasí, po tom, čo mu odpustila. Medzi maloletou a žalovaným v 2/ existujú väzby definujúce príbuzenský vzťah. Žalovaný 2/ považuje za samozrejmé starať sa o výživu maloletej, rovnako ako o výživu jej súrodencov a medzi deťmi nerobí žiadne rozdiely. Maloletú považuje v každom ohľade za svoju dcéru, príkladne sa jej venuje a stará sa o ňu a má záujem maloletú naďalej vychovávať podľa svojich najlepších možností. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nebol zistený žiadny dôvod, aby rešpekt k rodinnému životu vyžadoval, aby tvrdená, zatiaľ nepreukázaná biologická realita prevážila nad zákonnou domnienkou a spoločenskou realitou vo vzťahu k maloletému dieťaťu žijúcemu v úplnej rodine. Odopretie aktívnej vecnej legitimácie (tvrdenému) biologickému otcovi sleduje legitímny záujem na zaistení právnej istoty rodinných vzťahov a ochrane maloletých detí a nebol zistený žiaden dôvod, aby čisto biologické rodičovstvo prevážilo nad sociálnym a právnym vzťahom.
Súd s poukazom na citovanú judikatúru ESĽP, ktorou je Slovenská republika viazaná návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde.
Odvolanie voči uzneseniu musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.