Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/34/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., U. M. XXX/XX, proti odporcovi F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., U. M. XXX/XX, zast. spoločnosťou Bardač, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Búdková 4, 811 01 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. L. L., nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, R. H., pracovisko Q., o odvolaní navrhovateľky a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, zo dňa 03. 03. 2015, č. k. -55, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku v časti o úprave práv a povinností maloletému dieťaťu, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva a v tomto rozsahu vec vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Maloletú L., pochádzajúcu z manželstva, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- eur mesačne, splatným do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Styk otca s maloletou L. neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod vo výške 66,- eur. Rozhodnutie o rozvode manželstva odôvodnil prvostupňový súd tým, že manželstvo je vážne rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia vzájomného manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva manželia videli v rozdielnych skutočnostiach, navrhovateľka považovala za dôvod rozpadu manželstva požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu, odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka udržiava mimomanželský pomer, ktorý však ona pred súdom poprela. Súd ustálil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo vážne neplní svoj spoločenský účel ani funkcie predpokladané Zákonom o rodine. Súd ustálil ako príčinu rozvratu, nedostatok komunikácie medzi manželmi, nezrovnalosť pováh a neochotu prispôsobiť sa a vzájomne riešiť problémy. Preto manželstvo rozviedol.

Rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva odôvodnil prvostupňový súd tým, že najvhodnejším riešením je zverenie maloletej L. do osobnej starostlivosti matky. Súd prihliadol predovšetkým na to, aby bola zabezpečená stabilita výchovného prostredia. V konaní bolo preukázané, že otec pracuje v niekoľkozmennej prevádzke a sám potvrdil, že počas jeho pracovnej vyťaženosti by sa o maloletú starali jeho rodičia, čo súd nepovažoval za vhodný spôsob úpravy vzájomných práv a povinností rodičov k maloletej. Za nepochybné súd označil, že maloletá má vytvorený pozitívny citový vzťah tak k matke ako aj k otcovi, obaja však zhodne potvrdili, že otec sa s maloletou

stretáva na základe vzájomnej dohody rodičov podľa možností otca. Rodičia sa o stretávaní otca s maloletou dokážu dohodnúť a nevznikajú žiadne konfliktné situácie. Súd preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletou neupravil, keďže sa rodičia dokážu dohodnúť bez autoritatívnej úpravy tohto styku zo strany súdu. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal z čistej priemernej mesačnej mzdy otca 734,51 eur ako aj zo skutočnosti, že sa otec podieľa na úhrade výdavkov spojených s návštevou predškolského zariadenia (25,- eur škôlka) a hradí maloletej úrazovú poistku vo výške 22,- eur mesačne. Z tohto dôvodu považoval mesačnú vyživovaciu povinnosť v sume 100,- eur za postačujúcu vzhľadom na dobrovoľné plnenie zo strany otca.

S poukazom na to, že navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov v súlade s § 2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a výpis z registra trestov súd uviedol, že poplatková povinnosť prechádza na odporcu, u ktorého neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že ide o konanie o rozvod manželstva.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej a vo výroku o náhrade trov konania podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej advokátky odvolanie (zastúpenie trvalo do 07. 05. 2015), s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) O. s. p. Má za to, že súd vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a v dôsledku toho aj nesprávne rozhodol. Poukázala na to, že súd opomenul skutočnosť, že dieťa jej je na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti, čím jej vzniká povinnosť znášať a pokryť všetky výdavky na výživu a ostatné potreby maloletej. Od právoplatnosti súdneho rozhodnutia je otec povinný platiť na maloletú len súdom určené výživné. Nie je predpoklad, že by do budúcna po zaplatení výživného poskytol maloletej aj iné plnenie. Matka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Okrem prídavku na dieťa vo výške 23,52 eur nemá žiadny príjem ani iný majetok väčšej hodnoty. Aj napriek tomu, že od októbra 2014 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti, je pre účely poskytnutia dávky v hmotnej núdzi posudzovaná spolu s ním, a preto s ohľadom na príjem otca nespĺňa kritérium na priznanie tejto dávky. Poukázala na mesačné výdavky na maloletú, vzhľadom na ktoré nepovažuje určené výživné za dostatočné a domáha sa zmeny rozhodnutia v časti určeného výživného tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na maloletú výživným vo výške 200,- eur mesačne. Okrem toho sa domáha aj zmeny rozhodnutia o náhrade trov konania majúc za to, že v danej veci takéto rozhodnutie odôvodňujú okolnosti prípadu resp. pomery navrhovateľky, ktorej bola poskytnutá právna pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci v Žiari nad Hronom, čím boli naplnené dôvody pre postup podľa ust. § 144 veta druhá O. s. p.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol odporca vo výroku o starostlivosti, o výživnom a vo výroku o súdnom poplatku. Považuje ho za nezákonný, pretože konanie má vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.), že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.), že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p.) .

Tvrdené nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne použitie právneho predpisu, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu odôvodňuje v časti výroku o starostlivosti o maloleté dieťa tým, že sa okresný súd neriadil príslušnou zákonnou úpravou, konkrétne § 24 ods. 2 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Poukazuje na to, že už vo vyjadrení k návrhu, ako aj neskôr na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, otec navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti účastníkov s tým, že má záujem sa o maloleté dieťa osobne starať. Navrhol tiež konkrétny režim striedavej starostlivosti. V ich prípade citové väzby, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia bezprostredne stoja nielen na vzťahu medzi navrhovateľkou a maloletou dcérou, ale rovnocenne aj na vzťahu medzi odporcom a maloletou dcérou. Odporca nemá žiadny záujem brániť navrhovateľke v jej kontakte s maloletou L. a návrhom na osobnú starostlivosť sa domáhal zachovania rovnocenného vzťahu k obom rodičom, čo je podľa odporcu jednoznačne v záujme maloletej. Má za to, že v prípade zverenia maloletej dcéry do osobnej starostlivosti navrhovateľky nejde len o rozhodnutie v záujme maloletej. Poukázal na to, že po vyhlásení napadnutého rozsudku mu bol umožnený s maloletou kontakt len trikrát, najväčší rozsah bol na Veľkonočný pondelok v rozsahu ôsmich hodín, čo nepovažuje za dostatočne realizovaný vzťah dcéry s otcom. Poukazuje na prípad, keď mal záujem stretnúť sa s dieťaťom počas víkendu 14. a 15. marca 2015, v tom čase bola navrhovateľka s priateľom odcestovaná a maloletá bola u rodičov navrhovateľky, títo odporcovi kontakt

s dcérou neumožnili. Za nesprávne z hľadiska zachovania rovnocenného vzťahu účastníkov považuje odporca skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil faktor stability prostredia z hľadiska viaczmennej prevádzky zamestnania odporcu. Okresný súd vidí výchovné prostredie u navrhovateľky, ktorá nikde nepracuje a u odporcu ho nevidí z dôvodu, že pracuje na 8 hodinové pracovné zmeny. Takýto výklad považuje za nesprávny a tiež diskriminačný, keď jeho snaha o zárobkovú činnosť mu je v tomto konaní na ťarchu, v dôsledku čoho sa teda nemôže o dcéru osobne starať, hoci to chce a výslovne žiada, pričom jeho dcéra má v jeho byte vytvorené samostatné a priaznivé podmienky na rozdiel od podmienok u navrhovateľky. Takýto výklad súdu považuje za svojvoľný, nelogický a diskriminačný, nezohľadňujúci možnosť zachovania rovnocenného a rovnoprávneho prístupu maloletej dcéry k obom rodičom, aj v rozpore so záujmom maloletej.

Odporca poukazuje na tú skutočnosť, že súhlasí so striedavou starostlivosťou a preto mal súd povinnosť skúmať, či by táto starostlivosť bola v záujme dieťaťa, čo však súd úplne ignoroval a na túto otázku rezignoval. Nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by smeroval k preukázaniu toho, či striedavá osobná starostlivosť bude alebo nebude v záujme maloletej L..

K výroku o výživnom uviedol, že vzhľadom na napadnutý výrok o osobnej starostlivosti má za to, že je dôvod na zmenu výroku aj o súvisiacom výživnom.

Za nesprávny po právnej stránke považuje aj výrok o poplatku vo výške 66,- eur. Podľa jeho názoru v danej veci mal súd rozhodnúť o platení súdneho poplatku tak, že odporca má byť zaviazaný k uvedenej povinnosti len pomerne vo výške 33,- eur alebo vôbec, a to so zreteľom na to, že to bola navrhovateľka, ktorá odišla zo spoločnej domácnosti a vytvorila si zámienku pre podanie návrhu na rozvod manželstva, keď nebolo preukázané, že by rozvrat manželstva zapríčinil odporca. Počas konania vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, išlo teda o zhodný postoj, aký mala k rozvodu manželstva aj navrhovateľka, preto sa odporcovi javí nespravodlivé, aby znášal predmetný súdny poplatok, resp. aby tento znášal v celej výške. Domáha sa teda zmeny tohto výroku, ktorý súdu umožňuje odporcovi v prípade oslobodenia navrhovateľky uložiť povinnosť zaplatiť len pomernú časť poplatku alebo vôbec takúto povinnosť neuložiť.

Podľa odporcu má konanie aj inú vadu, keď vydané rozhodnutie je nedostatočne a svojvoľne zdôvodnené. Okresný súd nijako nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď vyhodnocoval otázku striedavej starostlivosti, nevysvetlil, na základe ktorého zákonného ustanovenia dospel k záveru, že je potrebné dať prednosť osobnej starostlivosti matky pred striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov, keď skutočnosť, že odporca pracuje na 8 hodinové pracovné zmeny, nemôže byť dôvodom pre tak zásadné vylúčenie odporcu zo starostlivosti o maloleté dieťa, navyše, ak o osobnú starostlivosť vyslovene záujem má. Napadnutý rozsudok postráda parametre logickosti, zrozumiteľnosti a dostatku dôvodov.

Odporca navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že maloletá L. bude na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti, pričom odporca navrhol aj režim, ako má táto starostlivosť fungovať s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, že výživné určené nebude a styk rodiča s maloletou počas osobnej starostlivosti druhým rodičom upravený nebude. Rovnako navrhol bez náhrady zrušiť výrok o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok. Navrhovateľke navrhol uložiť povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ podľa záveru odvolacieho súdu nebudú dôvody pre zmenu rozhodnutia, navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu, ktoré podala navrhovateľka, sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie. Má za to, že výrok o výživnom je vecne nesprávny, avšak z iného dôvodu, než sa domnieva navrhovateľka. Odporca vzhľadom na návrh, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti navrhuje, aby výživné určené nebolo. Pokiaľ ide o argumenty navrhovateľky, ktorými zdôvodňuje potrebu navýšiť priznanú sumu výživného, tieto nepovažuje za dôvodné. Listinné dôkazy, ktoré v tomto smere predložila navrhovateľka až v štádiu odvolacieho konania, odporcovi totiž neboli doručené a nevie sa k nim vyjadriť. Javí sa preto, že tieto si navrhovateľka vyrobila až po vyhlásení napadnutého rozsudku tak, aby zdôvodnila svoju pôvodne nezdôvodnenú požiadavku na navýšenie sumy výživného.

Pokiaľ navrhovateľka namieta výrok o trovách konania, s touto výhradou odporca nesúhlasí, nie je pravdou, že by navrhovateľka preukázala, že je nezamestnaná a nemá žiadny príjem ani majetok väčšej hodnoty. Odporca má za to, že v danom prípade nebol dôvod aplikovať ust. § 144 druhá veta O. s. p., nešlo o právne ani skutkovo komplikovanú vec a bola to sama navrhovateľka, ktorá si pripravila návrh na rozvod, s ktorým bola v konaní úspešná bez toho, aby potrebovala právne zastúpenie. Bola to práve navrhovateľka, ktorá odišlo zo spoločnej domácnosti a odporcovi nie je známy dôvod, prečo by za týchto okolností mal znášať trovy konania. Navyše navrhovateľke žiadne trovy nevznikli, nakoľko je zastúpená advokátom ustanoveným Centrom právnej pomoci. Odmena zástupcu stanoveným Centrom právnej pomoci bude hradená podľa osobitných predpisov a pokiaľ ide o zvyšnú časť konania týkajúcu sa starostlivosti o maloleté dieťa, táto časť nie je návrhovým konaním a súd predmetné otázky rieši aj ex offo. Preto náhrada trov za toto konanie účastníkom nepatrí.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v celom rozsahu v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. b) O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, o trovách konaniach a o poplatkovej povinnosti s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Po preskúmaní spisu odvolací súd konštatuje, že odvolanie odporcu je v celom rozsahu odôvodnené. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému návrhu na rozvod navrhol na čas po rozvode zveriť maloletú L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rovnako sa vyjadril aj na pojednávaní pred okresným súdom jeho právny zástupca. Podobne pri pohovore s kolíznym opatrovníkom maloletej otec uviedol, že má záujem o striedavú starostlivosť, pripustil aj možnosť, že by maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a styk s dcérou by sa uskutočňoval podľa ich vzájomnej dohody.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené všetky potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Odvolací súd s poukazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu konštatuje, že zo spisu vyplýva schopnosť oboch rodičov dieťa vychovávať ako aj skutočnosť, že obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa. So striedavou osobnou starostlivosťou v tomto prípade súhlasil otec maloletej. V takomto prípade bolo v zmysle zákona povinnosťou súdu skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

Odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, len veľmi stručne vyjadril svoj názor, podľa ktorého je práve u matky zabezpečená stabilita výchovného prostredia, odôvodniac to tým, že otec pracuje na zmeny, kedy sa o dieťa musia postarať jeho rodičia. Takéto odôvodnenie odvolací súd nepovažuje za správne, naviac pre nedostatok dôvodov ho musí kvalifikovať aj ako nepreskúmateľné rozhodnutie v tomto smere tak, ako to napáda v odvolaní odporca. Nie je vyargumentované, nedáva odpoveď na otázku, prečo súd nevyhovel návrhu na striedavú starostlivosť tak, ako to predpokladá zákonná úprava. Samotná skutočnosť, že otec pracuje vo viaczmennej prevádzke, nemôže byť dôvodom pre to, aby mu nebolo umožnené osobne sa starať o maloleté dieťa. Takéto odôvodnenie je diskriminačné a neprípustné, nakoľko pri jeho akceptácii by mohla nastať situácia, že by ani jeden z rodičov nebol schopný poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť z dôvodu vykonávania zamestnania vo viaczmennej prevádzke. Na závadu v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosť, že v čase neprítomnosti otca môžu tohto zastúpiť jeho rodičia, starí rodičia maloletej, čo je v našich podmienkach považované za úplne bežné a samozrejmé a nie je to na ujmu maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p., zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré by bolo možné charakterizovať aj ako odňatie možnosti konať pred súdom vzhľadom na nedostatok dôvodov a nemožnosť odvolateľa dostatočne reagovať na rozhodnutie. Okrem toho odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v uvedenej časti aj s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., keď prvostupňový súd

nesprávne právne posúdil otázku osobnej starostlivosti rodičov o maloletú bez toho, aby sa vysporiadal s návrhom druhého rodiča na striedavú starostlivosť a v tomto smere nevykonal potrebné dôkazy.

Pokiaľ ide o odvolanie matky v časti určenia výživného, vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o určení osobnej starostlivosti, bude otázka výživného riešená opätovne, keď prvostupňový súd po doplnení dokazovania v časti o rozhodnutí o osobnej starostlivosti buď oboch rodičov, alebo jedného z rodičov bude musieť opätovne rozhodnúť aj o výživnom, nakoľko ide o súvisiaci výrok.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu, odvolací súd tieto výroky zrušuje s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., keď odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere nepovažuje za správne a dostatočné. Pokiaľ ide o ust. § 144 O. s. p., prvostupňový súd sa v tomto smere vysporiadal iba s prvou vetou tohto zákonného ustanovenia. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že navrhovateľka už pred prvostupňovým súdom požadovala náhradu trov konania, bolo preto povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s druhou vetou zákonného ustanovenia a odpovedať na otázku, či v danom prípade je možno priznať náhradu týchto trov a či to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, čo však v rozhodnutí absentuje.

Za nesprávne považuje odvolací súd aj rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, prvostupňový súd nesprávne posúdil ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov odôvodnením, že u odporcu neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku, a preto naňho prechádza poplatková povinnosť. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V zmysle uvedeného nemožno preto považovať za správny záver prvostupňového súdu, že podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v danej veci prechádza poplatková povinnosť na odporcu, a to v celom rozsahu tak, ako rozhodol prvostupňový súd. Aj v tomto smere preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatku dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý výrok o poplatkovej povinnosti a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.