Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-108-2022.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/108/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného E. J. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. novembra 2022 v Rožňave,
rozhodol:
1) Obžalovaný E. J., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom H. XX, okres Rožňava, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,
2) Obžalovaný E. T., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom H. XXX, okres Rožňava, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,
s ú v i n n í,
že dňa 28.05.2022 okolo 17.30 h v obci H., okres Rožňava, po predchádzajúcej dohode, pod vplyvom alkoholu, vnikli do dvora rodinného domu č. XXX, kde má trvalý pobyt poškodený U. H. takým spôsobom, že si otvorili neuzamknutú bránku oploteného dvora, kde fyzicky napadli U. H. takým spôsobom, že obžalovaný E. J. ho udrel do oblasti krku, následkom čoho spadol na zem, následne obaja obžalovaní ho kopali do oblasti rebier, a keď sa postavil, obžalovaný E. T. ho udrel dreveným polenom po ruke v oblasti lakťa a následne na to s nožom v tom čase s uzatvorenou čepeľou v ruke sa mu obžalovaný E. J. začal vyhrážať, že ho zabije, a keď sa ním oháňal, postavila sa pred neho poškodená U. C. v snahe mu zabrániť v útoku na U. H., ktorú porezal kovovým výčnelkom noža na dlani pravej ruky a v ďalšom útoku obžalovaným zabránili tam prítomné osoby, pričom pri odchode obaja obžalovaní sa poškodenému U. H. vyhrážali zabitím takým spôsobom, že to u neho vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a poškodený U. H. po útoku obžalovaným E. J. utrpel povrchové zranenie - odreninu v oblasti pravej kľúčnej kosti, dĺžky 12 cm a šírky 3-5 mm, a poškodená U. C. utrpela reznú ranu v oblasti spodiny dlane pravej ruky na malíčkovej strane, dĺžky cca 2,5 cm, zranenie ktoré si vyžiadalo jednorazové lekárske ošetrenie,
t e d a
obžalovaný E. J.
- spoločným konaním vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
obžalovaný E. T.
- spoločným konaním vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný E. J.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) citovaného Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) citovaného Trestného zákona,
obžalovaný E. T.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) citovaného Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 citovaného Trestného zákona, a súd ich
o d s u d z u j e :
Obžalovaného E. J.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaného E. T.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému E. J. povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, z titulu bolestného (5 bodov á 22,50 eur) v celkovej výške 113,30 eur (stotrinásť eur a tridsať centov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V prípravnom konaní obžalovaný E. T. využil svoje právo a k jeho trestnej veci odmietol vypovedať. Obžalovaný E. J. sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku nepriznal, potvrdil len konflikt medzi rodinou poškodeného a to, že poškodeného udrel rukou do tváre.
Obžalovaní v úvode hlavného pojednávania zmenili svoj postoj a výslovne prehlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásili, že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladú za vinu, že boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumejú právnej kvalifikácii skutku, ako konkrétnych trestných činov, že boli oboznámení s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečiny, ktoré sú im kladené za vinu a že sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaných v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal ich vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaní priznali k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z obsahu spisového materiálu, obsahujúceho množstvo dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil.
Aj priznanie sa obžalovaných na hlavnom pojednávaní je v súlade s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaní úmyselným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím a inému sa vyhrážali smrťou takým spôsobom, že by mohlo vzbudiť dôvodnú obavu pričom obžalovaný E. J. aj tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Týmto svojim konaní naplnili všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a taktiež prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 (u obžalovaného E. T.) a podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona (u obžalovaného E. J.), pričom tieto prečiny spáchali spoločným konaním, teda v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaných je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušili záujmy spoločnosti na ochrane domovej slobody, života a zdravia občanov.
Obžalovaný E. J. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, t.č. nikde nepracuje, a jeho správanie nebolo prejedávané komisiou verejného poriadku. Výpis z ústrednej evidencie priestupkov však zaznamenáva niekoľko priestupkov, a to aj násilného charakteru. Doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.09.2021, v spojení v rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.07.2022, keď mu bol pre prečin podľa § 364 ods. 1 a § 194 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona uložený úhrnný trest povinnej práce v trvaní 300 hodín.
V mieste trvalého bydliska je všeobecne hodnotený aj obžalovaný E. T.. Menovaný nikde nepracuje, a priestupkov sa nedopúšťa. Doposiaľ bol trikrát súdne trestaný naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.06.2022, kedy mu bol pre prečiny podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 156 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaní sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovali (§ 36 písm. l) a na dve priťažujúce okolnosti
- obžalovaní spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h) a boli už za trestný čin odsúdení (§ 37 písm. m) Trestného zákona.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade pri základnej trestnej sadzbe trestného činu najprísnejšie trestného je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od jedného roka do piatich rokov. Pri použití ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona prichádza do úvahy trestná sadzba 28 mesiacov až 5 rokov.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti, na spôsobený následok a doterajšiu trestnú činnosť obžalovaných (obžalovaný E. J. bol z posledného výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 08.08.2020, a obžalovaný E. T.Á. spáchal posudzovanú trestnú činnosť v čase, keď už bol za predchádzajúci skutok trestne stíhaný) súd dospel k záveru, že nie je možné obžalovaným uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak je možné v danom prípade u oboch obžalovaných
použiť analogicky ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia NSSR sp. zn. Tpj 55/2016 ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu.
Súd má zato, že v danom prípade prichádza do úvahy použitie takéhoto výkladu zákona a preto po prijatí vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny v konečnom dôsledku znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona. Takto bol obžalovaným uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonajú diferencovane - obžalovaný E. J. v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a obžalovaný E. T. v ústave na výkon trestu s minimálnym trestom stráženia.
Poškodená U. C. si riadne a včas uplatnila náhradu spôsobenej škody z titulu bolestného a preto súd zaviazal obžalovaného E. J. povinnosťou uhradiť jej spôsobenú škodu v celkovej výške 113,30 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.