Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-820-2012.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/820/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: M. V., N.. XX. XX. XXXX, Š. Y. Č., W. W. Y. V. M. V. - M.+V., B. V. M. Č. C. XX, XXX XX A.Á. A., J.: XX XXX XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 322,42 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 908/12, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,23 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 322,42 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, pobočka Banská Bystrica č. k. 1221061413 zo dňa 20. 01. 2012.
Poverením č. 5601 * 086184 zo dňa 28. 03. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 908/12.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 08. 06. 2015, súdny exekútor postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený v podaní uviedol, že po začatí exekúcie, dňa 05. 05. 2015 z vlastnej zisťovacej činnosti oprávneného bolo zistené, že povinná má ukončený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky od dňa 17. 12. 2009. Uvádza, tiež, že povinný si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť riadne a včas. Záverom oprávnený uvádza, že podáva podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, avšak v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ani pri náležitej starostlivosti, nemohol predvídať, že povinný si nesplnil voči oprávnenému včas a riadne svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť ohľadne skutočností rozhodujúcich pre zánik verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho bol v budúcnosti exekučný titul zrušený. Na základe toho, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nie je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného. Oprávnený k svojmu podaniu predložil aj fotokópiu poverenia a na výzvu súdu predložil fotokópiu Oznámenia o zrušení výkazu nedoplatkov č. 1221061413 zo dňa 20. 01. 2012 z vlastného podnetu.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 17a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.
Súd z predložených listinných dôkazov, mal preukázané, že rozhodnutie - výkaz nedoplatkov č. k. 1221061413 zo dňa 20. 01. 2012, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a ktorý je v danej exekúcii exekučným titulom, bol po začatí exekúcie podľa § 17a Zákona o zdravotnom poistení zrušený, a preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 81,00 Eur, z toho odmena 33,19 Eur + 19,92 Eur (6 x 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 14,39 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 13,50 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, nakoľko si povinný nesplnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť, súd uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal 6 úkonov exekučnej činnosti a teda mu patrí odmena vo výške 19,92 Eur. S prihliadnutím na § 14 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur. Súdny exekútor však nepostupoval správne, keď si duplicitne do celkových trov exekúcie započítal aj 6 x 3,32 Eur za
získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie čísla účtu povinného a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, nakoľko tieto úkony sú už zohľadnené v sume 33,19 Eur.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 14,39 Eur, konkrétne 4,50 Eur poštovné, 1,05 Eur telekomunikačné náhrady, 2,20 Eur kopírovanie a ostatné výdavky a 6,64 Eur archivácia, kolky a overovanie.
Súd tiež na základe neúčelnosti neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - kopírovanie a ostatné režijné náklady vo výške 2,20 Eur a telekomunikačné výdavky vo výške 1,05 Eur. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové a telekomunikačné náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú sumu 6,64 Eur. Súd konštatuje, že nakoľko sa v predloženom exekučnom spise EX 908/2012 nenachádza žiadny doklad preukazujúc vynaloženie výdavku na kolky a overovanie listín, súdny exekútor si sumu vo výške 6,64 Eur uplatňuje za archiváciu. V danom prípade ide o budúce náklady. Súd má za to, že tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
Súd po preštudovaný exekučného spisu dospel k záveru, že vyúčtované hotové výdavky - poštovné vo výške 4,50 Eur boli preukázateľne vynaložené a preto ich súdnemu exekútorovi priznal tak, ako si ich uplatnil v predloženom vyúčtovaní.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,23 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky - poštovné 4,50 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 7,54 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.