Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-2-2022.pdf
PDF · 119.92 KB
No categories available
10Csp/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČ: 043 55 211, právne zastúpený advokátkou: Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: R.W. S., W. XX. W. XXXX, F. XXX XX V. Č.. XXX, o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 450 eur zastavuje.
III. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou došlou na Okresný súd Banská Bystrica podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 350 eur s príslušenstvom a uplatnil si náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450 eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: R. S., C. XXXXXXXXXX , F. XXX, XXXXX V.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj všeobecními podmínkami poskytnutí úvěru (dále jen "VPPÚ") a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa XX. novembra XXXX uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 450 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 128 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 25.decembra 2018. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl.19. VVPÚ je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Žalovaný bol vyzývaný na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky (27.12.2018, 28.12.2018, 24.8.2021, 9.9.2021) v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 eur za zaslané upomienky. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého „Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu,
aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e- mailové adresy. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie nároku dňa 4. októbra 2021, tento návrh je teda prípustný v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 písm. d) zákona 307/2016 Z.z. zákona o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Dňa 2.septembra 2021 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len "Smernica"). Podľa recitálu č. 9 Smernice úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. To teda znamená, že Smernica predstavuje koncept úplného zakomponovania do národných poriadkov členských štátov, a nie akýsi minimálny štandard ochrany. V tomto zmysle teda právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.
2. Výzvou zo dňa 25. novembra 2021 upomínací súd vyzval žalobcu, aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny 350 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od 12. novembra 2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 400 eur od 17. septembra 2021 do 11. októbra 2021, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 450 eur od 02. januára 2019 do 16. septembra 2021, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur.
3. Právny zástupca žalobcu upomínaciemu súdu oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu, tak ako je to uvedené vo výzve, ktorú obdržali dňa 26. novembra 2021.
4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 03. decembra 2021 vydal platobný rozkaz v zmysle výzvy zo dňa 25. novembra 2021 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý súdu oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu, tak ako to uviedol súd vo výzve, pod sp. zn. XUp/XXXX/ XXXX. Platobný rozkaz so žalobou a prílohami bol žalovanému doručený dňa 08. decembra 2021. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 11. januára 2022 upovedomil žalobcu a žalovaného o postúpení veci Okresnému súdu Galanta. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 11. januára 2022.
5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že nesúhlasí s výškou istiny 350 eur, nakoľko zaplatil 4 splátky vo výške 50 eur, celková suma, ktorú zaplatil je 200 eur. Je ochotný doplatiť sumu, ktorú dostal od žalobcu. Žalovaný spolu s odporom predložil súdu potvrdenie o zrealizovaní transakcie vo VÚB, a. s., zo dňa 17. septembra 2021 a zo dňa 12. októbra 2021, potvrdenie z Raiffeisen BANK o prevode zo dňa 06. novembra 2021 a zo dňa 06. decembra 2021.
6. Právny zástupca žalobcu doručil súdu vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že žalovaný uhradil nasledujúce splátky: 17.septembra 2021 vo výške 50 eur, 12.októbra 2021 vo výške 50 eur, 08. novembra 2021 vo výške 50 eur a 07.decembra 2021 vo výške 50 eur. Platby zo dňa 17. septembra 2021 a 12. októbra 2021 boli zohľadnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Ostatné platby boli žalovaným uhradené po podaní návrhu. Na základe uvedeného berú žalobu v časti 100 eur späť a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 250 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 450 eur od 02.januára 2019 do 17.septembra 2021, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 400 eur od 18.septembra 2021 do 12. októbra 2021, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od 13.októbra 2021 do 08.novembra 2021, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300 eur od 09.novembra 2021 do 07. decembra 2021, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250 eur od 08. decembra 2021 do zaplatenia, trovy súdneho konania vo výške 174,43 eur.
7. Dňa 25. februára 2022 doručil žalovaný súdu tri výpisy o zaplatení záväzku žalobcovi ( Raiffeisen BANK) zo dňa 05. februára 2022 vo výške 50 eur, zo dňa 02. februára 2022 vo výške 50 eur a zo dňa 08. januára 2022 vo výške 50 eur.
8. Dňa 14. marca 2022 doručil žalovaný súdu výpis o zaplatení záväzku žalobcovi ( Raiffeisen BANK) zo dňa 04. marca 2022 vo výške 50 eur.
9. Dňa 25. marca 2022 doručil žalovaný súdu výpis o zaplatení záväzku žalobcovi ( Raiffeisen BANK) zo dňa 24. marca 2022 vo výške 50 eur.
10. Dňa 25. marca 2022 doručil právny zástupca žalobcu súdu podanie, v ktorom uviedol, že prijali od žalovaného po podaní žaloby úhrady: dňa 07. decembra 2021 vo výške 50 eur, dňa 10. januára 2022 vo výške 50 eur, dňa 03. februára 2022 vo výške 50 eur, dňa 07. februára 2022 vo výške 50 eur a dňa 07. marca 2022 vo výške 50 eur.
11. Dňa 01. apríla 2022 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že dňa 25. marca 2022 majú pripísanú úhradu od žalovaného vo výške 50 eur.
12. Dňa 16. júna 2022 doručil právny zástupca žalobcu súdu podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný uhradil do dnešného dňa splátky, ktoré boli započítané na úhradu istiny 17. septembra 2021 vo výške 50 eur, 12. októbra 2021 vo výške 50 eur, 08. novembra 2021 vo výške 50 eur, 07. decembra 2021 vo výške 50 eur, 10. januára 2022 vo výške 50 eur, 03. februára 2022 vo výške 50 eur, 07. februára 2022 vo výške 50 eur, 07. marca 2022 vo výške 50 eur, 25. marca 2022 vo výške 50 eur. Platby zo dňa 17.septembra 2021 a 12.októbra 2021 boli zohľadnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 03.novembra 2021. Ostatné platby boli žalovaným uhradené po podaní návrhu. Na základe uvedeného berie žalobca žalobu v časti istiny vo výške 450 eur späť a žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu: zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 450 eur od 02.januára 2019 do 17.septembra 2021 čo činí 61,03 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 400 eur od 18.septembra 2021 do 12.októbra 2021 čo činí 1,37 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 350 eur od 13.októbra 2021 do 08.novembra 2021 čo činí 1,29 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300 eur od 09.novembra 2021 do 07. decembra 2021 čo činí 1,19 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 250 eur od 08.decembra 2021 do 10.januára 2022 čo činí 1,16 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 200 eur od 11.januára 2022 do 03. februára 2022 čo činí 0,66 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150 eur od 04.februára 2022 do 07. februára 2022 čo činí 0,08 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100 eur od 08.februára 2022 do 07. marca 2022 čo činí 0,38 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 50 eur od 08. marca 2022 do 25.marca 2022 čo činí 0,12 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 12 eur a trovy súdneho konania vo výške 203,06 eur.
13. Dňa 13. júla 2022 doručil právny zástupca žalobcu podanie, v ktorom ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní nariadenom na 25.júla 2022 a žiadal rozhodnúť vo veci na základe predložených dokladov v ich neprítomnosti. Zároveň v podaní súdu oznámil, že dňa 20. júna 2022 prijali od žalovaného platbu vo výške 50 eur, ktorá bola započítaná na známy úrok z omeškania vo výške 61,03 eur a ktorý po započítaní predstavuje sumu vo výške 17,15 eur.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou - návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a s listinným dôkazmi predloženými žalobcom - smlouva o úvěre č.XXXXXX zo dňa 26. novembra 2018, výzvy na okamžité uhradenie dlžoby pred začatím súdneho konania zo dňa 04. októbra 2021, zo dňa 02. septembra 2021, Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru,
upomienky - neuhradený dlh po splatnosti, ako aj s ostatným na danú vec vzťahujúcim sa spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:
15. Zo Smlouvy o úvěru č.XXXXXX uzatvorenej podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov dňa 26. novembra 2018 vyplýva, že žalovaný požiadal o úver vo výške 450 eur s dojednanou odmenou (poplatkom za poskytnutie úveru) 128 eur, ktorú sa žalovaný spolu s úverom, t.j. v celkovej výške 578 eur, zaviazal vrátiť do 24. decembra 2018, vrátane. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 0 %, doba trvania spotrebiteľského úveru 28 dní, RPSN (RPMN) 2513,26 %. Úver mal byť podľa zmluvy splatený jednorazovo.
16. Výzvou na okamžité uhradenie dlžoby k úveru č. XXXXXX zo dňa 26. novembra 2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 947,90 eur (ku dňu 02. septembra 2021) na účet.
17. Výzvou na okamžité uhradenie dlžoby k úveru č. XXXXXX zo dňa 26. novembra 2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 897,90 eur (ku dňu 04. októbra 2021) na účet.
18. Potvrdením o zaslaných upomienkach k pôžičke č. XXXXXX žalobca preukázal, že vyzval žalovaného dňa 27. decembra 2018, 28. decembra 2018, 24. augusta 2021 a dňa 09. septembra 2021 na úhradu dlhu na predmetnej zmluve o pôžičke tak, aby ju uhradil na niektorý z účtov citovaný v tejto predžalobnej upomienke a aby úhradu realizoval okamžite a bez zbytočné odkladu.
19. Podľa článku 6 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 1 ods. 3 písm. l ) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
24. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.30.
25. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. z. v znení ku dňu 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. novembra 2018, uzavretej na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žalobca ako zahraničná právnická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov na základe licencie Českej národnej banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalobcom ako veriteľom, žalovanému ako dlžníkovi. Výška úveru bola dohodnutá na sumu 450 eur a splatnosť bola dohodnutá do 24. decembra 2018. Platná právna úprava (zákon č. 266/2005 Z .z. a § 40 ods. 4 Občiansky zákonník) umožňuje uzavretie zmluvy na diaľku prostredníctvom elektronických prostriedkov bez potreby jej súčasného doručenia spotrebiteľovi v písomnej forme. Súd má preto za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretím zmluvy na diaľku - registráciou žalovaným na webovej stránke žalobcu.
31. V prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom z dôvodu, že žalobca má sídlo v Českej republike a bydlisko žalovaného je v Slovenskej republike. Súd sa musel vysporiadať s otázkou právomoci a príslušnosti súdov v Slovenskej republike na konanie a s otázkou aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku žalobcu. Právomoc súdov Slovenskej republiky je daná podľa čl. 15, 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych veciach. Žalobca a jeho právny predchodca sú bankové subjekty zapísané v Obchodnom registri Českej republiky. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá má postavenie spotrebiteľa a má trvalý obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - Rímsky dohovor sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne vyjadrená alebo musí vyplývať z ustanovení zmluvy.
32. Strany uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXX podľa zákona č. 89/2021 Sb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov / ďalej len Občiansky zákonník / a zákona č. 257/2016 Sb., o spotrebiteľskom úvere, v znení neskorších predpisov v spojení s bodom 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalovaný poprel, že by pri uzavretí zmluvy mal vedomosť o dohode ohľadne použitia českého právneho poriadku pre tento prípad. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že zmluva bola uzavretá elektronicky, to znamená, že nič nenasvedčuje tomu, že by žalovaný ako spotrebiteľ bol zo strany žalobcu riadne poučený a so žalobcom dohodnutý o použití českého právneho poriadku pre tento prípad.
33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny vzťah sa medzi stranami spravuje článkom 6 písm. b/ Nariadenia ES a Rady ES č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podľa ktorého sa na žalovaného ako spotrebiteľa vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky, lebo služba bola poskytnutá prostredníctvom elektronickej komunikácie na území Slovenskej republiky, kde má žalovaný trvalý pobyt. Na základe uvedených skutočností platí, že tento právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu súd posúdil právny vzťah zákona č. 266/2005 Z. z. o elektronických komunikáciách v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 450 eur s úrokovou sadzbou 0 %, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 128 eur, pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť je suma 578 eur, s dňom splatnosti 24. decembra 2018 a RPMN 2513,26 %.
34. Žalovaný zaplatil žalobcovi 17. septembra 2021 50 eur, 12. októbra 2021 50 eur, 06. novembra 50 eur, 06. decembra 2021 50 eur, 05. februára 2022 50 eur, 02. februára 2022 50 eur, 08. januára 2022 50 eur, 04. marca 2022 50 eur, 24. marca 2022 50 eur, 20. júna 2022 50 eur, 18. júla 2022 50 eur, spolu 450 eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný si svoju povinnosť z úverovej zmluvy riadne neplnil a jeho dlh sa stal splatným 25. decembra 2018. Žiadal, aby súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 350 eur, pričom nešpecifikoval z čoho pozostáva istina. Pokiaľ žalovaný sa zaviazal žalobcovi z titulu úverovej zmluvy zaplatiť 578 eur a žalobca sa domáhal zaplatenia 350 eur, logicky to znamená, že žalovaný do podania žaloby zaplatil 228 eur. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že platby zaplatené žalovaným žalobcovi zo 17. septembra 2021 a 12. októbra 2021 vo výške 100 eur boli započítané pri podaní žaloby. Žalovaný zaplatil z titulu úverovej zmluvy 678 eur / 228 + 450 /.
35. Právny zástupca žalobcu čiastočne žalobu zobral späť. Prvýkrát / č. l. 42 / vo výške 100 eur, potom / č. l. 93 / vo výške 450 eur a / č. l. 114 / zobral žalobu vo výške 450 eur späť aj s príslušnými úrokmi s tým, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť zostatok úroku z omeškania vo výške 8,24 eur a zmluvnú pokutu vo výške 12 eur.
36. Predmetom konania bolo zaplatenie istiny vo výške 350 eur s príslušenstvom a uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 eur v zmysle žalobného nároku žalobcu. V priebehu konania žalobca uvádzal a žiadal zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 450 eur, pričom neuvádzal, že sa jedná o zmenu žalobného nároku, o ktorej by súd musel rozhodnúť a ani nešpecifikoval istinu vo výške 450 eur.
37. Žalobca v časti istiny 450 eur / žaloval istinu vo výške 350 eur / a úrokov z omeškania okrem sumy 8,24 eur zobral späť. Súd v súlade s § 144 a § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.
38. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú za účinnosti a platnosti zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Žalovaný rozporoval výšku istiny, pretože podľa jeho názoru mal mu byť poskytnutý úver vo výške 450 eur, ktorú sumu mal žalobcovi vrátiť. Zo zmluvy vyplýva, že celková čiastku, ktorú má žalovaný zaplatiť je 578 eur, ktorá suma je hradená súčtom istiny úveru a celkových nákladov úveru, teda súčtu úroku vyčíslenému ku dňu splatnosti a odmeny. V prejednávanej veci bola dohodnutá RPMN vo výške 2513,26 % . Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. § 9 ods.2 písm. k/ zmluva musí obsahovať RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. V danom prípade RPMN v zmluve nebolo správne uvedené, nakoľko podľa súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za 4. štvrťrok 2018 je RPMN 14 %. Na základe tejto skutočností súd považoval spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný má žalobcovi zaplatiť 450 eur, ktorá suma mu bola vyplatená po uzavretí úverovej zmluvy a ktorú sumu žalobca žalovanému poskytol.
39. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,24 eur z dôvodu, že žalobca jasne a určite neuviedol za aké obdobie a z akej sumy si uplatňuje tento nárok, z ktorého dôvodu súd nemohol preskúmať, či žalobný návrh v tejto časti je uplatnený správne alebo nie. Je pravdou, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý vyčíslil podaním zo 16. júna 2022 / č. l. 93 / na sumu 67,28 eur avšak neskôr tvrdil, že zaplatenú sumu vo výške 50 eur započítal žalobca do úrokov z omeškania. V takom prípade pokiaľ žalobca si uplatňoval z titulu úrokov z omeškania sumu 67, 28 eur po odpočítaní 50 eur, žalovaný mal zaplatiť žalobcovi z titulu úrokov z omeškania 7,28. Dôležité je, že žalobca nešpecifikoval uplatnenú výšku úroku z omeškania, to znamená neuviedol z akej sumy vypočítal a za aké obdobie si uplatnil sumu 8,24 eur. Okrem toho súd má za to, že žalovaný zaplatil z titulu úverovej zmluvy žalobcovi v rámci konania po podaní žaloby 450 eur a pred podaním žaloby 228 eur, t. j. 678 eur. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť výšku úveru v takej sume, aká mu bola poskytnutá zo strany žalobcu, t. j. 450 eur.
40. Súd žalobu v časti nákladov za upomienky vo výške 12 eur / 4 upomienky/3 / podľa článku IV. zmluvy zamietol ako nedôvodnú, lebo úhrada za upomienku nie je cenou poskytnutou za služby, nebola individuálne dohodnutá, a teda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To znamená, že je neplatná. Žalobca ani nepreukázal, že mu nejaké náklady so zaslanými upomienkami vznikli. Okrem toho súd poukazuje na článok IV. zmluvy tretí odsek posledná veta,,
podľa ktorého veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 0,77 eur za každú odoslanú upomienku. V danom prípade žalobca preukázal zaslanie 4 upomienok, takže si mohol uplatniť 3,08 eur a nie 12 eur. V tomto smere súd poukazuje na článok 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993poľa ktorej zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Poplatok za upomienku vychádza len jednostranne zo zmluvy žalobcu, ktorá nebola individuálne zmluvne dojednaná a ktorú si veriteľ ako silnejšia strana dojednala v zmluve bez toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ túto zmluvnú podmienku mohol ovplyvniť. Súčasne je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. a/ a k/ Občianskeho zákonníka, ktorá nebola so žalovaným individuálne dojednaná, pretože žalovanému bola zaslaná formulárová zmluva, ktorú žalobca používa na uzavretie právneho úkonu bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami vzniknutý na základe uzavretej zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
41. S poukazom na hore uvedené, súd prvým výrokom žalobu zamietol, druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie 450 eur zastavil. V danom prípade došlo pri vyhlasovaní rozsudku k zrejmej nesprávnosti v uvedení sumy 450 eur, ktorý nedostatok súd opraví vydaním opravného uznesenia.
42. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. V danom prípade súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu čiastkového úspechu v žalobe podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Odvolanie proti rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.