Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-511-2006.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/511/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30807484, proti povinnému P. C., G.. XX.X.XXXX, T.: XXXXXXXX, K. U. XX/XXX, A. Z., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, Exekútorský úrad so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 1363/2006, o vymoženie istiny 1.038,17 Eur (31.276,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
P. C., G.. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 116,03 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.2.2005 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810*013105 pre súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, na vymoženie uloženej povinnosti istiny v sume 31.276,- Sk a trov exekúcie.
Dňa 3.8.2015 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete na základe oznámenia oprávneného navrhol, aby súd uznesením zastavil exekučné konanie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie exekučných titulov: rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-3840020504-GC04/2004-1 zo dňa 30.4.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2004 a vykonateľnosť dňa 28.9.2004, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-3840020604- GC04/2004-1 zo dňa 30.4.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2004 a vykonateľnosť dňa 28.9.2004 a platobný výmer č. 700-88-4107/2002-3 zo dňa 24.5.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.6.2002. Tieto rozhodnutia sa uplynutím času stali nevykonateľnými. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 25 zákona č. 274/1994 Z.z. účinného do 31.12.2003 pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Tunajší súd preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd sa stotožnil s podnetom súdneho exekútora, v ktorom sa uvádza, že dôvodom zastavenia exekúcie je plynutie času, konkrétne, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v ktorej sa mohlo právo uplatniť. Vyššie uvedené exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 13.9.2004 a 18.6.2002 a boli vydané za obdobie účinnosti zákona č. 274/1994 Z.z. účinného do 31.12.2003. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia tieto exekučné tituly bolo možné vykonať do 13.9.2014 a 18.6.2012, preto uplynutím tejto lehoty sa všetky vymáhané exekučné tituly stal nevykonateľnými.
Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Práve preto súd na náhradu trov konania zaviazal povinného v zmysle vyššie citovaného § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko Exekučný poriadok nemá konkrétne ustanovenie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania zavinením povinného.
Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie si aj uplatnil a vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 144,72 € v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 a navrhol o nich rozhodnúť.
Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorský spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, a zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 116,03 €
Odmena exekútora určená podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 predstavuje sumu 23,24 € za 7 úkonov á 3,32 € (1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 2x zisťovanie majetku povinného, 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 v sume 13,28 € za dve hodiny úkon exekučnej činnosti, nakoľko exekútorom vyúčtované úkony nepredstavujú úkony, ktoré smerovali k skutočnému výkonu exekúcie a samotnému vymoženiu dlžnej pohľadávky, ale ide o vlastné administratívne úkony exekútora, ktoré je súdny exekútor povinný vykonať zo zákona a nemôže si ich účtovať do trov exekúcie, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s vymáhaním dlžnej pohľadávky (napríklad vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie alebo vrátenie poverenia). Taktiež sa jedná aj o úkony, za ktoré už patrí exekútorovi odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyššie citovanej vyhlášky (napríklad odmena za spísanie žiadosti o udelenie poverenia je už zahrnutá v odmene za získanie poverenia).
Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 8,05 €, ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov. Súd nepriznal exekútorovi náhradu za „poštovné do budúcna“, nakoľko súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov iba za preukázateľne už vynaložené výdavky a nie aj za také, ktoré ešte len vzniknú v budúcnosti. Taktiež výška budúcich poštových poplatkov je otázna, nakoľko súdny exekútor môže zasielať hromadné zásielky alebo môže niektoré písomnosti doručiť aj osobne alebo spolu s inými, preto nie je možné presne vopred určiť a overiť ich výšku. Taktiež súd nepriznal exekútorovi ani náhradu za kancelársky materiál vo výške 4,06 €, pretože odmena za administratívne práce, ktorých súčasťou sú tieto výdavky, je v zmysle § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá už v samotnej odmene súdneho exekútora a jednal reálne zaplatenie takýchto nákladov nebolo žiadnym relevantným spôsobom v exekútorskom spise preukázané. Súd priznal exekútorovi náhradu cestovného vo výške 55,33 € (pozostávajúceho z náhrady za použitie osobného motorového vozidla vo výške 34,04 € a náhrady za spotrebované pohonné hmoty vo výške 21,29 €) za pracovnú cestu vykonanú dňa 1.2.2007 na trase Rožňava - Spišská Nová Ves a späť. Súd vykonanie tejto pracovnej cesty považoval za účelné a spolu s cestovným priznal exekútorovi v zmysle § 23 citovanej vyhlášky aj náhradu za stratu času počas tejto cesty vo výške 9,24 € za 14 polhodín á 0,66 €.
Keďže súdny exekútor je podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty jej platiteľom, uplatnil si z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 95,86 € aj 20%-nú daň z pridanej hodnoty, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 19,17 €, o ktorú sa zvyšuje priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov. Konečná hodnota trov exekúcie, na ktorú súd v zmysle vyššie citovaného § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal povinného, teda predstavuje sumu 116,03 €.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd Košice do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.