Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-15-2014.pdf
PDF · 98.93 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanej D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v Q. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO 42326923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2 o 786,41 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, a to do rúk alebo na účet jeho právneho zástupcu 118,98 eur trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 17. 12. 2013 podal na súd žalobca Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava žalobu proti žalovanej o zaplatenie 786,41 eur s prísl. Uznesením zo dňa 08. 06. 2015 č. 12C/15/2014-57 súd vyhovel návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že miesto žalobcu Profidebt Slovakia, s. r. o., Bratislava do konania vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko.
Žalobca Profidebt Slovakia, s. r. o. Bratislava sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia 786,41 eur, zmluvnej pokuty 0,065 % denne zo sumy 291,80 eur od 17. 06. 2013 do 19. 06. 2013, zo sumy 271,65 eur od 20. 06. 2013 do zaplatenia a úrokov z omeškania od 20. 07. 2012 do zaplatenia odôvodňujúc to tým, že dňa 12. 12. 2011 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding. a. s., Kežmarok, IČO 35923130 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy "hotovostná pôžička č. 2947685", uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding. a. s., Kežmarok ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver 1.728,47 eur. Postúpenej pohľadávky bolo žalovanej písomne oznámené. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške 764,94 eur. Príslušenstvo pohľadávky je ďalej tvorené úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 452,25 eur od 21. 08. 2008 do zaplatenia vypočítaný podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom k prvému dňu omeškania. So žalovanou dňa 19. 07. 2012 uzavreli dohodu o uznaní dlhu č. 5853636076, v ktorej žalovaná uznala svoj záväzok vo výške 967,01 eur, pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru 452,25 eur a zo zmluvných pokút, poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody. Žalovaná sa zaviazala splatiť
uznaný záväzok v 48 splátkach vo výške 20,15 eur, uhradila však len 4 krát po 20,15 eur a 5 krát po 20,- eur v období 22. 08. 2012 až 20. 06. 2013, na základe čoho predstavuje nesplatená časť záväzku sumu 786,41 eur. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátky záväzku o 3 mesiace a viac, stali sa podľa čl. 4.1 dohody splatnými všetky jej záväzky a jemu tak vznikol nárok aj na zmluvnú pokutu podľa čl. 4.1 dohody, t. j. na zmluvnú pokutu 0,065 % z nesplatenej istiny úveru za každý deň omeškania. Uplatnil si aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. si uplatnil aj úroky z omeškania tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.728,47 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy si uplatnil 8,50 % úrok z omeškania ročne zo sumy 271,65 eur do zaplatenia.
Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila.
Dňa 08. 04. 2014 vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajší účastník na strane žalovanej. Tento vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania, lebo žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby od predčasnej splatnosti dlhu. Dohodu o uznaní dlhu považuje za nekalú obchodnú praktiku a teda uznanie dlhu za neplatné, a preto žiadal žalobu zamietnuť.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor (§ 200ea O. s. p.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.), a to dňa 24. 02. 2015.
O tom, že ide o drobný spor a vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ako aj o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy (§ 120 ods. 4 O. s. p.) boli účastníci a vedľajší účastník poučení.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky Quatro, všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, , dohody o uznaní dlhu aj so zmluvnými ustanoveniami Profidebtu, zmluvy o postúpení pohľadávok z Consumer Finance Holding, a. s. na Profidebt Slovakia aj s prílohou, oznámenia o zosplatnení dlhu, zmluvy o postúpení uzavretej medzi Profidebt Slovakia, s. r. o. a žalobcom aj s prílohou, písomných vyjadrení žalobcu a vedľajšieho účastníka a vec posúdil takto:
Dňa 29. 06. 2006 uzavreli spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaná zmluvu o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXXXXX. Podľa uzavretej zmluvy bola schválená výška pôžičky 35.000,- Sk, výška mesačnej splátky 1.132,- Sk, počet mesačných splátok 46, RPMN 10,44 %. Pri prepočte splátok takto mala byť pôžička splatená v apríli 2010 (splácanie 3 roky a 10 mesiacov). Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na Profidebt Slovakia, s. r. o. a následne na žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG. Voči týmto skutočnostiam (uzavretie zmluvy a postúpenie pohľadávky) žalovaná ani vedľajší účastník nič nenamietali.
Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky . Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), písm. b) a § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy.
Vedľajší účastník na strane žalovanej vo veci vzniesol námietku premlčania, keďže dohodu o uznaní dlhu žalovanou považuje za neplatnú s poukazom na nekalú obchodnú praktiku žalobcu.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák. ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 110 ods. 2 Obč. zák. rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3 M Cdo 12/2014zo dňa 21. 04. 2015 (obdobný názor vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3 M Cdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, teda vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou súd, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom."
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd sa najprv musel vyporiadať so vznesenou námietkou premlčania. V prvom rade je rozhodujúce, či je platne uznaný dlh žalovanou v dohode uzavretej dňa 21. 07. 2012.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."
Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účastníci a vedľajší účastník boli podľa § 120 ods. 4 O. s. p. poučení.
V predloženej dohode o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom sú uvedení veriteľ Profidebt Slovakia, s. r. o. a dlžník D. P. (žalovaná). V časti Postúpená pohľadávka - Záväzok sa uvádza spoločnosť Consumere Finance Holding, a. s., číslo zmluvy 2947685, výška pohľadávky 967,01 eur, istina úveru 452,25 eur a príslušenstvo 514,76 eur. V časti - Splátkový kalendár je uvedený počet mesačných splátok 48, splatnosť 18. dňa v mesiaci, výška mesačne splátky 20,15 eur. V časti - Variabilný symbol sa uvádza XXXXXXXXXX, výška úroku 8,50 %. Nedeliteľnou súčasťou sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú tiež podpísané účastníkmi zmluvy. Odhliadnuc od toho, že skutočne sa javí byť ako nekalá praktika to, že priamo v dohode sa ani neuvádza, že dlžník uznáva svoj záväzok a toto je obsiahnuté len v zmluvných ustanoveniach, ktoré sú vopred pripraveným tlačivom bez akéhokoľvek dopisovania, takže môžu zvádzať dlžníka k tomu, že ide len o nepodstatné veci, pričom rozhodujúca je dohoda (zmluva), súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná predmetný dlh uznala, keďže predmetná dohoda o uznaní dlhu je ohľadom zmluvy č. XXXXXXX, pričom však predložená zmluva má číslo XXXXXXXXXX a nikde v nej sa nenachádza číslo uvedené v dohode o uznaní dlhu. Súd teda nemal za preukázané, že žalovaná platne uznala dlh z predmetnej zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej dňa 29. 06. 2006 voči právnemu predchodcovi žalobcu.
Preto keď žalovaná mala podľa zmluvy pôžičku vrátiť v 46 mesačných splátkach, poslednú splátku mala zaplatiť pravdepodobne v apríli 2010 (v zmluve nie je uvedené, počnúc ktorým mesiacom a do ktorého dňa v mesiaci má platiť - § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy), preto súd vychádzal z toho, že keď bola pôžička (úver) poskytnutá 29. 06. 2006, splácať by mala od júla 2006 po dobu 46 mesiacov, teda do apríla 2010. Keď žaloba bola podaná na súd až 17. 12. 2013, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák., vedľajší účastník aj vzniesol námietku premlčania, a preto súd žalobu a preto súd žalobu ohľadom zaplatenia 786,41 eur aj s požadovanými úrokmi z omeškania na základe ustanovenia § 100 ods. 1 vety druhej Obč. zák. zamietol a premlčané právo takto veriteľovi nepriznal.
Súd zamietol aj žalobu ohľadom zmluvnej pokuty ako nepreukázanú, keďže podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. Žalobca však nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že by so žalovanou bol platne dojednal zmluvnú pokutu, keďže táto v zmluve o poskytnutí pôžičky nie je, je len vo všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou (tieto podmienky ani nie sú nikým podpísané) resp. je v zmluvných ustanoveniach priložených k dohode o uznaní dlhu, ako však už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, že by sa dohoda o uznaní dlhu týkala práve predmetnej pôžičky, a preto sa ani dojednanie o zmluvnej pokute ako súčasť dohody o uznaní nemôže vzťahovať na túto vec.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaná aj vedľajší účastník na strane žalovanej boli v konaní úspešní a preto im podľa uvedeného ustanovenia vzniklo právo na náhradu trov konania.
Žalovaná si náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila (podľa obsahu spisu jej v konaní trovy ani nevznikli, keďže bola nečinná), a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na strane žalovanej si právo na náhradu trov konania uplatnil vo výške 118,98 eur ako trovy právneho zastupovania.
Súd vedľajšiemu účastníkovi priznal podľa § 93 ods. 4 vety prvej a § 142 ods. 1 O. s. p. uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia, a to podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie) po 51,45 eur + prináležiacej paušalizovanej náhrady trov 2 krát po 8,04 eur, spolu 118,98 eur.
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
Preto keď žalovaná mala podľa zmluvy pôžičku vrátiť v 46 mesačných splátkach, poslednú splátku mala zaplatiť pravdepodobne v apríli 2010 (v zmluve nie je uvedené, počnúc ktorým mesiacom a do ktorého dňa v mesiaci má platiť - § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy), preto súd vychádzal z toho, že keď bola pôžička (úver) poskytnutá 29. 06. 2006, splácať by mala od júla 2006 po dobu 46 mesiacov, teda do apríla 2010. Keď žaloba bola podaná na súd až 17. 12. 2013, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zák., vedľajší účastník aj vzniesol námietku premlčania, a preto súd žalobu a preto súd žalobu ohľadom zaplatenia 786,41 eur aj s požadovanými úrokmi z omeškania na základe ustanovenia § 100 ods. 1 vety druhej Obč. zák. zamietol a premlčané právo takto veriteľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.