Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1115/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: B. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M., T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Advokátska kancelária LEGAL ONE Law firm, 811 09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1056,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania -40 zo dňa 30.06.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 1056,86 eur s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal svojho nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že mal byť odporkyni poskytnutý úver, resp. úverový limit vo výške 1200 eur, ktorý sa odporkyňa, ako úverová dlžníčka, zaviazala splácať v dohodnutých splátkach a za dohodnutých podmienok. Súd zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou právne posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a vyhodnotil poskytnutý úver ako spotrebiteľský úver, pričom súd aplikoval právnu úpravu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, ods. 2 a § 4 ods. 3 tejto osobitnej právnej normy. Následne potom súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dňa 03.09.2010 odporkyňa podpísala formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil s poukazom na uvedené ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú obligatórne náležitosti, alebo údaje o týchto podstatných náležitostiach, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, sú zavádzajúce, nepresné a spôsobujú pochybnosti o ich pravdivosti. V zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom je uvedená len predpokladaná výšky RPMN, ktorá nespĺňa podmienku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený len ako predpokladaný tak spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa. Okrem toho súd konštatoval, že chýba údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru vyžadovaný podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože údaje o splatnosti sú v oznámení veriteľa uvedené, ale pre úver a nie pre revolvingový úver. V dôsledku absencie obligatórnych údajov v zmluve o revolvingovom úvere potom súd považoval revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako súdu nebola známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma

722,37 eur ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 1200 eur. Zmluva si v danom údaji odporuje. Okrem toho súd konštatoval, že poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi a to v časti zmluvnej pokuty za omeškanie, pretože v predmetnej veci ide o cenu úveru vo výške 76,20 % p.a., pričom súd túto neprimeranú až úžernícku odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti už bez ďalšieho. Súd poznamenal, že tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Súd zistil, že v čase poskytnutia úveru boli spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške okolo 8 % (ak išlo o domácnosť). Ročná úroková sadzba v predmetnom konaní vo výške 76,20 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom rozpore s dobrými mravmi a táto časť zmluvy v zmysle ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. V závere potom súd v odôvodnení rozsudku zhrnul, že pokiaľ dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje súd poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd potom po zistení, že vyplatená čiastka úveru bola 1027,21 eur a splatená suma bola vo výške 1643,32 eur, návrh v celom rozsahu zamietol, keďže odporkyňa čerpané finančné prostriedky splatila a navyše zo strany odporkyne nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zaplatila navrhovateľovi viac, ako jej bolo vyplatené. Následne súd rozhodol o trovách prvostupňového konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ako v konaní úspešnej účastníčke, nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa domnieva, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k zjavnej nezákonnosti napadnutého rozsudku, pretože súd k svojim záverom dospel na základe aplikácie právnej normy, ktorá v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nebola ani platnou ani účinnou. Zákon č. 258/2001 Z.z. bol účinný len do 9. 6. 2010. Navrhovateľovi nie je známy dôvod, na základe, ktorého by sa daný zákon mal aplikovať aj na neskôr vykonaný právny úkon, v tomto prípade na konkrétnu zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere podlieha pôsobnosť zákona č. 129/2010 Z.z. a z hľadiska jeho aplikácie nie je možný záver, že by úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu sa navrhovateľ nestotožňuje so záverom súdu o neuvedení údaju o RPMN, neuvedenia konečnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy a tiež záverov ohľadom neplatnosti dohody o výške odplaty za úver. Tvrdí, že zmluva obsahuje výšku RPMN a to presným údajom v zmysle zákonom stanoveného postupu pre jej výpočet. Tvrdenie o neistote spotrebiteľa o výške RPMN je nesprávne, keďže daný údaj pri schválenom úvere nebude vyšší ako ten, ktorý sa uvádza v žiadosti ako predpokladaný, pričom navrhovateľ poukázal na výslovné znenie článku 2., ods. 2. 1 zmluvných dojednaní. Okrem toho je nutné konštatovať, že presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 zmluvy o schválenom úvere. Ohľadom údajnej absencie konečnej splatnosti úveru poukazuje navrhovateľ na skutočnosť, že údaje o konečnej splatnosti úveru vyjadruje dátum splatnosti poslednej splátky a je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, tvoriacom súčasť zmluvy. Tieto údaje navyše vyplývajú aj zo zmluvných dojednaní v článku 4., ods. 4. 5. Oznámenia veriteľa po schválení úveru dlžníkovi a predstavuje z právneho hľadiska potvrdenie o akceptácii predloženého návrhu na uzavretie zmluvy. Ohľadom konečnej splatnosti úveru navrhovateľ uvádza, že táto plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je len logickým záverom, že údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Navrhovateľ taktiež namietal záver súdu spočívajúci v tom, že dohoda o odplate by mala byť neplatnou. Súd pritom vôbec neaplikoval zákonné ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka upravujúceho otázku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy. Výška odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere - teda dňa 3. 9. 2010 - upravená osobitnými ustanoveniami, pričom ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere má právnu povahu lex specialis. Ak teda súd konštatoval neprimeranosť výšky odplaty na základe porovnávania s úrokovými sadzbami bánk, potom jeho postup nemal legálny základ. Zákon výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu. Porovnávanie odplaty bánk a nebankového subjektu je nesprávne aj z toho hľadiska, kedy úrok nepredstavuje jedinú odplatu inkasovanú bankou v súvislosti s požičaním peňažných prostriedkov. Odplatou pre banku sú totiž aj poplatky za vedenie účtu, správu úveru a podobne. Uvedené skutočnosti súd 1. stupňa nerešpektoval. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je potom možné považovať priemernú hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaní spotrebiteľských úverov. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 44,57 %, ohľadom čoho ako listinný dôkaz navrhovateľ predložil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2010. Hodnota odplaty

dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala (60,48 %). Záver súdu je preto nesprávny a nezákonný. Na základe uvedeného potom navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj trovy konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší v celom rozsahu a vec vráti súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si navrhovateľ uplatnil a vyčíslil aj trovy konania.

Odporkyňa, ani vedľajší účastník na strane odporkyne, sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 24.11.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1056,86 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vyčísleným za jednotlivé obdobia omeškania a z jednotlivých dlžných súm a náhrady trov konania. Hmotnoprávny základ uplatneného nároku vyplynul z právneho vzťahu založeného na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010, uzatvorenou medzi navrhovateľom, ako veriteľom a odporkyňou, ako úverovou dlžníčku.

Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom spisu, sa stotožňuje s odvolacími argumentmi navrhovateľa, že súd prvého stupňa na daný právny vzťah aplikoval právnu úpravu, ktorá v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, z ktorého nárok uplatnený v danom súdnom konaní vyvstal, už nebola v platnosti ani v účinnosti a naopak, neaplikoval, ani sa v dôvodoch odôvodnenia rozsudku nevysporiadal s prípadnými dôvodmi, pre ktoré nepovažoval za možné aplikovať aktuálnu právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou.

V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré je zaručené Ústavou a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa tým účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa mu tým možnosť riadne konať pred súdom. Za najzávažnejší nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je však nutné považovať nesprávnu právnu aplikáciu právnych noriem, ktoré súd pri svojich úvahách použil, a tým logicky aj neprávne právne posúdenie veci. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť a zákonnosť uplatneného nároku v danej veci konštatuje, že na daný skutkový stav súd prvého stupňa použil nesprávnu právnu úpravu, resp. aplikoval právnu úpravu, ktorá už nebola v čase uzatvorenia posudzovaného právneho vzťahu v platnosti a účinnosti. Zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010 je nutné právne posúdiť a aplikovať naň právnu úpravu hmotného práva platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (zákaz retroaktivity). Aplikácia novšej - respektíve retroaktivita staršej právnej úpravy hmotného práva na zmluvný vzťah uzatvorený v čase pred alebo po nadobudnutím platnosti a účinnosti, resp. len účinnosti neskoršej právnej úpravy je v zásade možná len výnimočne, a to za predpokladu, ak právna úprava vo svojich prechodných ustanoveniach na takéto posúdenie priamo odkazuje.

Súd prvého stupňa právne posúdil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vyplývajúci zo zmluvy, resp. návrhu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2010 podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol zrušený neskorším zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s poukazom a s citáciou ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 tohto v dobe uzatvorenia zmluvného vzťahu už zrušeného zákona. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia, t.j. dňa 02.04.2010, s výnimkou konkretizovaných článkov zákona, ktoré nadobudli účinnosť neskoršími dátumami. Daná osobitná právna norma v prechodných ustanovení § 25 ods. 1 upravuje, že právne vzťahy, ktoré

vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V odseku 2 zákon precizuje konkrétne ustanovenia, ktoré sa použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy je tak zrejmé, že súd nemohol na právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.09.2010, teda uzatvoreného už v čase po nadobudnutí účinnosti novšej právnej úpravy, aplikovať ustanovenia v čase vzniku právneho vzťahu už neúčinnej a neplatnej právnej normy - zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a správne mal súd aplikovať a svoje úvahy zdôvodniť s poukazom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Súd prvého stupňa okrem osobitnej právnej úpravy, ktorá nebola platná a účinná v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, na daný vzťah navyše nesprávne aplikoval aj právnu úpravu lex generalis - Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa neaplikoval, resp. sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým, prečo v danej veci neaplikoval aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka, dotýkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv- konkrétne napr. v rozsahu, ktorý namieta odvolateľ- § 53 ods. 6 a § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovaného právneho vzťahu. Komplexne tak je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa celkom zjavne posúdil konkrétny právny vzťah podľa neplatnej právnej úpravy lex specialis a súčasne neaplikoval aktuálnu neskoršiu právnu úpravu lex generalis a to bez zákonného zmocnenia na takýto postup, čo predstavuje neprípustnú retroaktivitu práva. Podstatné z hľadiska nutnosti zrušenia rozsudku je konštatovanie, že súd prvého stupňa na základe nesprávnej aplikácie zákona aj vyvodil právny záver a rozhodol práve s poukazom na neaktuálnu právnu úpravu a následne aj vo veci meritórne rozhodol.

Z dôvodu nesprávnej aplikácie právnej úpravy potom je nutné konštatovať aj nesprávne právne posúdenie veci, v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V závere svojho rozhodnutia považuje za potrebné odvolací súd pre úplnosť poznamenať, že pokiaľ v štádiu odvolacieho konania ohlásilo vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu okrem občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, aj Združenie spotrebiteľov Slovenska, občianske združenie so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, v zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom od 01. 01. 2015 na vstup tohto subjektu do konania ako v poradí druhého vedľajšieho účastníka na strane odporcu odvolací súd neprihliadal, pretože oznámenie o vstupe do konania bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 08. 01. 2015 a to bez súhlasu odporcu (č.l.65 spisu). Na tvrdené skutočnosti, obsiahnuté v prípise zo dňa 07.01.2015 (č. l. 67 spisu), v zmysle ktorých oznámenie o vstupe doručoval tento subjekt omylom Okresnému súdu Košice 1, ktorý ich mal postúpiť mieste príslušnému súdu, nebolo možné prihliadať, nakoľko tvrdené skutočnosti neboli odvolaciemu súdu hodnoverne nepreukázané. Z priložených fotokópií podacích lístkov možno bez akýchkoľvek pochýb vyvodiť len skutočnosť, že advokát Mgr. Henrich Schindler, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 adresoval dňa 23. 12. 2014 doporučenú zásielku Okresnému súdu Košice I. a Okresnému súdu Banská Bystrica, avšak nie je zrejmé, čo bolo obsahom týchto zásielok adresovaných Okresnému súdu Košice I. a Okresnému súdu Banská Bystrica. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.