Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-17-2011.pdf
PDF · 64.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Er/17/2011
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: MORUS, s.r.o., Teheleň 460, 032 15 Partizánska Ľupča, IČO: 36392197, proti povinnému: JSP STAV, s.r.o., Sládkovičova 4261, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 547 251, v konaní pre vymoženie sumy 1 585,08 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Liptovský Mikuláš, Moyzesova 669/15 vo výške 66,29 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa dňa 13.01.2011 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. XCb/X/XXXX-30 zo dňa 25.08.2010 vo výške 1 585,08 eur s prísl.
Vykonaním vyššie uvedenej exekúcie poveril tunajší súd dňa 21.01.2011 pod číslom 5508*013608 súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Exekútorský úrad so sídlom Liptovský Mikuláš, Moyzesova 669/15.
Dňa 12.06.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie - spoločnosť stratila právnu subjektivitu výmazom z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/95/2012-30 zo dňa 5.3.2013, bola obchodná spoločnosť JSP STAV, s.r.o., Sládkovičova 4261, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 547 251 (povinný), zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka bola vymazaná z obchodného registra dňa 11.4.2013.
-2-
Keďže povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora a zanikol bez právneho nástupcu, súd je toho názoru, že v uvedenom prípade sa exekúcia zastavuje podľa § 57 ods. 1. písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky MS SR 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Nakoľko súd prebiehajúcu exekúciu zastavil, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a to tak, že uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 66,29 eur.
Účelne vynaložené trovy súdneho exekútora pozostávajú z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur určenej podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., z náhrady hotových výdavkov vo výške 22,05 eur podľa § 22 vyhl. (poštovné - 22,05 eur) a z 20 % DPH vo výške 11,05 eur.
Poučenie:
Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Proti 2. výroku nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom možno s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie proti 2. výroku tohto uznesenia podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia odvolanie na tunajší súd.