Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/50/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci navrhovateľky: V.. J.. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., B.. S.. M. U., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. Ervin Erdélyi, Nové Zámky, P. Blahu 7/A proti odporcovi: V.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária, Mgr. Martin Hurtaj, Nitra, Štefánikova 15, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletej Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky J.. V.. D. Y., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. vo zväzku X ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloletú Z. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej v sume 200,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletou Z. Y., nar. XX.XX.XXXX sa u p r a v u j e tak, že otec je o p r á v n e n ý vziať si maloletú k sebe každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok, stredu a v piatok o 16:00 hodine spred bytu matky a je p o v i n n ý vrátiť maloletú späť matke na to isté miesto v určených dňoch o 19:00 hodine, každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok o 16:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletú na to isté miesto v určených dňoch o 19:00 hodine.

Otec je ďalej o p r á v n e n ý vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v sobotu o 09:00 hodine spred bytu matky a je p o v i n n ý vrátiť maloletú späť matke v ten istý týždeň v nedeľu o 18:00 hodine.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dieťa matke včas vrátiť.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 27.10.2014 domáhala proti odporcovi rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností voči maloletej Z. Y. tak, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletú v sume 300,- eur mesačne a zároveň žiadala, aby bol upravený styk otca s maloletou na každý týždeň v sobotu od 14:00 hodiny do 18:00 hodiny. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od Q. a ich nezhody trvajú už od začiatku manželstva, ktoré vyústili do častých hádok kvôli neprekonateľným rozdielom v názoroch ohľadom rodinného spolužitia. Na pojednávaní ďalej uviedla, že prvýkrát opustila spoločnú domácnosť

vo H. po predchádzajúcej hádke a v P. sa znovu vrátila do spoločnej domácnosti kvôli dieťaťu a pretože si myslela, že sa to zmení. Ďalej uviedla, že potom chodili do manželskej poradne, ale nepomohlo to a v Q., na jej požiadanie odišiel zo spoločnej domácnosti odporca.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal manželstvo účastníkov konania rozviesť, dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, výživné žiadal určiť v sume 200,- eur mesačne a pokiaľ ide o styk, navrhol ho upraviť na stredu a štvrtok od 16:00 hodiny do 18:30 hodiny a každú sobotu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny.

Odporca na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva a tiež žiada návrhu vyhovieť. S rozvodom manželstva súhlasil, ako uviedol, aj z toho dôvodu, že si uvedomil, že nemôže manželku nasilu držať v manželstve a on urobil všetko pre záchranu ich manželstva. Ďalej na pojednávaní uviedol, že ich vzťahy v manželstve boli narušené z toho dôvodu, že sa s navrhovateľkou dohodli, že sa nezoberú s čím navrhovateľka súhlasila, keďže bola tehotná a aby nemala stres. Za tri týždne však svadbu vybavili, pretože mal navrhovateľku rád a aj napriek tlaku zo strany jej rodiny si ju zobral, ale hneď po uzavretí manželstva vznikali medzi nimi nedorozumenia z toho dôvodu, že do ich manželstva zasahovala matka navrhovateľky, či už išlo o jeho výplatu, meno maloletej alebo jej krst. Uviedol tiež, že počas ich manželského spolužitia absolvovali manželské poradne v A., ale navrhovateľka tam potom prestala chodiť. Od B. už nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a nežijú manželským životom po tom, čo on sa musel odsťahovať. Pre prípad rozvodu súhlasil, aby dieťa bolo zverené vzhľadom na svoj vek do osobnej starostlivosti matke a on bol zaviazaný na platenie výživného v sume 200,- eur mesačne a to tak, že on by platil 150,- eur mesačne k rukám matky a 50,- eur by dával pre dcéru na sporenie. Pokiaľ ide o styk s maloletou, navrhol ho upraviť na každý párny týždeň od soboty od 09:00 hodiny do ďalšieho dňa do nedele do 18:00 hodiny, v párnom týždni v utorok a vo štvrtok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny a každý nepárny týždeň v pondelok, stredu a piatok od 16:00 hodiny do 19:00 hodiny pričom uviedol, že býva v dvojizbovom byte, v ktorom maloletá žila do H., kde má svoju postieľku, hrací kútik, veci na oblečenie a toto prostredie jej nie je neznáme. Uviedol tiež, že s dcérou má dobrý vzťah, ona sa naňho teší, keď ho vidí a vie sa o ňu postarať, nakŕmiť ju aj prebaliť, keďže robil to aj v minulosti. Ďalej uviedol, že chce, aby dcéra u neho cez víkendy prespávala, pretože prespáva každý víkend u svojich starých rodičov z navrhovateľkinej strany a je teda zvyknutá spávať aj inde. A taktiež cez deň prespáva s ním u jeho rodičov. Doteraz styk s maloletou bol intenzívny. Bráva si ju k sebe v utorok a vo štvrtok a v stredu ju navštevuje, niekedy aj v piatok a tiež si ju berie cez víkendy v sobotu od 09:00 hodiny do 19:00 hodiny až 20:00 hodiny. Problémy v komunikácii s navrhovateľkou ohľadom dieťaťa nemajú.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ navrhovateľka chce rozvod manželstva, odporca s tým musí len súhlasiť a pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv, navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť výživné v sume 200,- eur mesačne, pričom 150,- eur určiť k rukám matky a 50,- eur na tvorbu úspor, keďže tvorba úspor je účelná vzhľadom na vek dieťaťa. Pokiaľ ide o styk, žiadal upraviť styk odporcu s dieťaťom na každý druhý týždeň od soboty do nedele s prespaním, pretože dieťa už v súčasnosti prespáva u otca, pričom s tým nie je žiadny problém, dokonca matka umožnila dieťa otcovi uspať večer a ráno sa pri ňom zobudiť, čo dopadlo dobre a obaja rodičia sú dobrí rodičia, nejde tu o žiaden patologický prípad.

Kolízna opatrovníčka pre prípad rozvodu manželstva účastníkov konania navrhla dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorej starostlivosť o dieťa zo strany odporcu namietaná nebola a otca dieťaťa navrhla zaviazať na platenie výživného v sume 200,- eur mesačne, ktorú čiastku umožňujú jeho pomery pravidelne platiť a platí ju už dlhšie obdobie. Navrhla ďalej upraviť styk otca s maloletou v takom rozsahu, ako aktuálne prebieha, a to počas pracovného týždňa tri popoludnia a počas víkendu jeden víkend v sobotu na celý deň a ďalší víkend od soboty do nedele aj s prespaním, keďže otec sa vie o dieťa riadne postarať a nie sú ani žiadne problémy pri jeho odovzdávaní a pri preberaní, ktoré už u otca prespáva počas pracovného týždňa v poobedňajších hodinách a bol tu aj pokus o realizáciu nočného spánku v domácnosti matky s jej súhlasom a úspešne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme rodičov, správou Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky, oboznámením spisu Okresného súdu Nové Zámky č.k. , oboznámením uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k. , ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX po trojročnej známosti z lásky a keďže navrhovateľka bola tehotná. Z ich manželstva pochádza maloletá Z. Y., nar. XX.XX.XXXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali v M. na V. XX.

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. súd mal preukázané, že navrhovateľka požiadala o zverenie maloletej Z. Y. do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživného na čas do rozvodu manželstva návrhom podaným dňa 20.01.2015, ktoré konanie bolo uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 19 zo dňa 09.04.2015 zastavené.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 29 zo dňa 28.05.2015 bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletou Z. Y. tak, že otec je oprávnený s maloletou sa stretávať každý utorok a štvrtok od 16:00 hodiny do 18:00 hodiny a každú sobotu od 09:00 hodiny do 18:00 hodiny, keďže matka mu neumožňovala s maloletou styk.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko, trvale a vážne rozvrátené a neplní účel, pre ktorý bolo vytvorené. Manželia spolu nežijú od B. odkedy spolu nehospodária, ani spolu intímne nežijú. Tomuto oddelenému spolužitiu manželov predchádzali nedorozumenia a hádky, ktoré vznikli už v súvislosti s prípravou svadby, jej realizáciou a následnými z toho vyplývajúcimi rozpormi medzi manželmi aj ohľadom jeho výplaty, mena maloletej a jej krstu, ktoré viedli k prerušeniu ich manželského spolužitia najskôr vo H. a potom definitívne v B.. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, keďže aj zo správy Referátu poradensko- psychologických služieb Nové Zámky zo dňa XX.XX.XXXX, súd mal preukázané, že obaja manželia akceptujú rozvod manželstva ako nezvratný jav.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, súd vykonaným dokazovaním a vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, s poukazom na výpovede účastníkov konania, správu Referátu poradensko-psychologických služieb Nové Zámky, dospel k záveru, že bude v prospech maloletého dieťaťa, keď bude zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa vie o dieťa riadne postarať a voči jej starostlivosti o dieťa neboli vznesené žiadne námietky zo strany otca.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

Keďže dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, súd zároveň zaviazal otca na platenie výživného na maloletú Z. Y. v sume 200,- eur mesačne, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej vzhľadom na jej vek, ako aj osobné a majetkové možnosti a schopnosti rodičov. Otec zarába priemerne mesačne 893,23 eur čistého a matka zarába priemerne mesačne 346,03 eur čistého. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností.

Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (bežné potreby na oblečenie, stravu a obuv), ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a dospel k záveru, že výživné v sume 200,- eur je primerané potrebám dieťaťa. Keď otec zaplatí zo svojho priemerného mesačného príjmu, ktorý činí 893,23 eur, sumu 200,- eur ako výživné na maloletú, zostane mu ešte 693,23 eur, čo je o 495,14 eur viac, ako činí jeho životné minimum (893,23 eur - 200,- eur = 693,23 eur - 198,09 eur = 495,14 eur), ktoré podľa Zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov činí 198,09 eur na plnoletú fyzickú osobu. Otcovi zostane teda dostatočná suma na jeho vlastnú výživu, ako aj reprodukciu jeho pracovnej sily.

Keďže súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, nerozhodol ani o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti na osobitný účet zriadený v prospech maloletej. Osobitným dôvodom by bolo napríklad, že otec sa chce dlhodobo zdržovať v zahraničí alebo by mal jednorazový alebo sezónny príjem alebo by získal väčší príjem napríklad dedením, prípadne predajom nehnuteľnosti, čo v danom prípade preukázané nebolo a ani jeden z týchto dôvodov otec neuvádzal ako podmienku pre rozhodnutie o poukazovaní výživného na osobitný účet zriadený pre maloletú. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletým dieťaťom súd upravil v pravidelných časových intervaloch tak, že otec je oprávnený vziať si maloleté dieťa k sebe každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v pondelok, stredu a v piatok o 16:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletú späť matke na to isté miesto v určených dňoch o 19:00 hodine, každý párny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok o 16:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletú na to isté miesto v určených dňoch o 19:00 hodine, každý párny týždeň v sobotu o 09:00 hodine spred bytu matky a je povinný vrátiť maloletú späť matke v ten istý týždeň v nedeľu o 18:00 hodine.

Pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah dieťaťa k rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, teda aj ten rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a ktorý na jeho výchovu môže vplývať jedine formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako.

Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Z citovaných ustanovení Zákona o rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné ustanovenie predpokladá predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa názoru súdu, styk upravený tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku je v prospech maloletej, aby sa medzi ňou a otcom naďalej rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti, pokiaľ otec bude tento styk pravidelne využívať. Neboli zistené žiadne kontraindikácie, ktoré by bránili tomu, aby si otec mohol zobrať maloletú na celý víkend aj s prespaním od soboty od 09:00 hodiny do ďalšieho dňa do nedele do 18:00 hodiny, keďže styk sa realizuje v byte, ktorý maloletá dôverne pozná, lebo tam bývala do H. má tam zabezpečené všetky potrebné veci na spanie, oblečenie aj hranie. Rodičia spolu komunikujú na dobrej úrovni, pričom obaja potvrdili, že maloletá sa na styk s otcom teší a má s ním dobrý vzťah a ani matka nenamietala, že by sa otec o maloletú nevedel postarať alebo že by boli nejaké problémy pri zaspávaní maloletej s otcom a jej zobúdzaní sa pri otcovi.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletou v pracovných dňoch počas týždňa, tento styk už tiež prebieha podľa uznesenia Okresného súdu Nové Zámky o predbežnom opatrení č.k. - 29 zo dňa 28.05.2015, a to aj nad rámec tohto rozhodnutia, teda rodičia aj maloleté dieťa sú už na tento styk zvyknutí.

Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ak sa zmenia pomery.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, že nepriznal účastníkom ich náhradu, keď nezistil dôvody pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.