Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-50-2015.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/50/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: L. R., nar. XX.XX.XXXX, T. I. XXX/XX, XXX XX L. nad B., štátnej občianke Slovenskej republiky, o vymoženie 1.478,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/1160/2014-20 zo dňa 22.12.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27.11.2014 doručenú súdu dňa 02.12.2014.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2 zákona č. 127/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 2 písm. r); 3 ods. 3; 4 ods. 2 písm. b); 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že skúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky uzavretej samostatne v rozhodcovskej zmluve č. 8300040395 zo dňa 08.08.2011, ktorú uzatvorili oprávnený a povinná.
Predmetná zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako aj Zmluvy o revolvingovom úvere,
V danom prípade nedošlo k zmene charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným. tento bol naďalej spotrebiteľským.
Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ opakovane používal pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednanie. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinnou ako dlžníka je typizovanou, štandardnou zmluvou. Uzatvárala sa vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť.
Možnosť povinnej neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve, ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy boli len zdanlivou možnosťou. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu osobných údajov povinnej, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy.
Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy bod 3., z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi.
Takto definované poučenie povinnej o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť rozhodnúť sa vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť výberu súdu je len zdanlivá. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednávanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčil tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Súd sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, je neplatná, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
V odvolaní namietal, že svojim záverom súd prvého stupňa poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci zahájenej. Oprávnený poukázal na ust. § 19 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného súd nesprávne vyložil ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a namietal, že rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne. Právo povinného spotrebiteľa je z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodcovských autorít. Je logické a v súlade s právom, že z pohľadu procesného práva nie je okamihom podania žaloby oprávneným na jeden z dohodnutých subjektov zachované procesné právo povinného brániť svoje práva na inej rozhodovacej autorite, než na ktorej bolo v súlade so zákonom zahájené konanie o nároku oprávneného. Je otázne, či v prípade, ak by oprávnený podal žalobu na všeobecný súd a povinný spotrebiteľ by sa bránil na rozhodcovskom súde, bol by všeobecný súd povinný postúpiť zahájené konania na rozhodcovská súd len preto, že spotrebiteľ sa rozhodol brániť na rozhodcovskom súde. Povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal.
Oprávnený poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučnú právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná právna úprava považuje také ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy. Povinný mal možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa vyslovil záver, že povinný nebol poučený o svojich právach a povinnostiach a že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené podpisom rozhodcovskej zmluvy. Záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je formulárová a uzavretá jednostranne bez možnosti zmeniť jej obsah, nie je správny. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy a povinný mohol uzavrieť revolvingovú zmluvu bez akýchkoľvek dôsledkov.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 87,45 eura.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:
Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Oprávnený si dôkazné bremeno v tom smere, že by v danom prípade išlo o osobitne vyjednanú zmluvu, nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.
V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.
Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí takýto úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.
K vyššie uvedenému odvolací súd len na doplnenie uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a privodiť tým jeho zrušenie.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešná povinná si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že oprávnenému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.