Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/291/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom K. X, XXX XX D., proti odporcovi: Ing. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. A. J. XXX/XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 92,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -58 zo dňa 26.03.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje poistné za bežné poistné obdobie, ktoré sa stalo splatným splatnosťou poslednej splátky tohto poistného, teda dňa 18.02.2010, pričom premlčacia doba začala plynúť dňa 19.02.2010 a uplynula 19.02.2013. Vzhľadom na to, že návrh navrhovateľa na začatie konania bol podaný na okresný súd až dňa 20.09.2013, teda po uplynutí premlčacej doby, okresný súd ustálil, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný a okresný súd preto navrhovateľovi žalobný návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle tak, že hoci mal odporca plný úspech vo veci, tento si trovy konania nevyčíslil, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa nestotožnil s aplikovaním ust. , zavedeného novelou č. , ktorá nadobudla účinnosť dňa 13.06.2014, nakoľko k právnemu vzťahu, ktorý bol založený poistnou zmluvou, uzavretou dňa 17.05.2009, došlo pre účinnosťou novely , t.j. pred dátumom 13.06.2014. V tomto prípade podľa odvolateľa dochádza k porušeniu zásady zákazu retroaktívneho uplatňovania právnych noriem. Dôvodil tiež, že prechodné ustanovenie k tomuto zákonu síce existuje, avšak nevzťahuje sa na citovanej novely zákona, a preto žiadnym spôsobom nerieši použitie ustanovenia na právne vzťahy založené pred účinnosťou novely. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca nemal v úmysle uplatniť postup podľa ustanovenia aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014. V opačnom prípade by ustanovenie zakomponoval do prechodného ustanovenia vyššie citovaného

zákona. Okresný súd preto v danom prípade mal aplikovať druhá veta , podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, k čomu nedošlo, preto mal súd nárok navrhovateľa priznať.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca tak, že poistnú zmluvu v zákonnej lehote po jej uzavretí písomne vypovedal. V návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu aj odvolateľ vychádzal z , nakoľko sa jednalo o vec z roku 2010. Preto nepovažoval v odvolaní za nutné domáhať sa premlčania podľa . Zároveň sa dovoláva v rámci odvolania premlčania práva veriteľa podľa .

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) postupom v zmysle ust. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. ,

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade navrhovateľa, sa len na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Treba zdôrazniť, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom poistnou zmluvou zo dňa 17.05.2009 bolo nutné posúdiť z hľadiska spotrebiteľského práva, ako to správne posúdil prvostupňový súd. Spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z uvedeného možno vyvodiť, že spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v a v Smernici 93/13/EHS, bez ohľadu na to, či je upravená , alebo iným osobitným zákonom. V tomto prípade bola poistná zmluva uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase

uzavretia zmluvy poskytovala povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a fyzickou osobou.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, pričom správne aplikoval ustanovenie o ochrane spotrebiteľa, keďže predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Námietka odvolateľa ohľadne nesprávnej aplikácie citovaného ustanovenia vyššie citovaného zákona je nedôvodná, nakoľko predmetné ustanovenie má charakter procesný a z toho dôvodu ho prvostupňový súd správne aplikoval aj na právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, teda pred účinnosťou novely zákona.

Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak by účinne nebola vznesená námietka premlčania, bolo by povinnosťou okresného súdu aplikovať ust. účinného od 01.05.2014 na súdenú vec. Toto ustanovenie zakotvuje povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.

Pre posúdenie, či ust. , účinné od 01.05.2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je podľa odvolacieho súdu rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J. Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24). Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Pokiaľ odvolateľ poukazoval na prechodné ustanovenie () k predmetnej novele , podľa ktorého ustanoveniami až 3 tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014, odvolací súd konštatuje, že toto ustanovenie nemá charakter procesnoprávny, ale hmotnoprávny, a preto je táto námietka odvolateľa nedôvodná.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodoval v zmysle v spojení s , pričom v konaní procesne úspešnou stranou bol odporca, a preto by mu prináležala náhrada trov odvolacieho konania. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania však odvolací súd nepriznal, nakoľko tento si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur z titulu právneho poradenstva, avšak odporca nebol právne zastúpený, preto nebolo možné náhradu trov odvolacieho konania priznať. Zo súdneho spisu ani nevyplýva iný dôvod, pre ktorý by bolo možné vyhovieť návrhu na priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.