Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/166/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, adresa na doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti odporcovi: Miroslav Delinčák, nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. č. XXX, XXX XX W., prechodný pobyt J. XXXX/XX, D.-N., D. C., o zaplatenie istiny 446,09 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 196,09 Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne od 26.4.2013 do zaplatenia a hradiť trovy konania v sume 30,37 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet navrhovateľa Orange Slovensko, a.s.

Súd návrh navrhovateľa, aby odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 250,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 26.4.2013 do zaplatenia, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 28.7.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 446,09 Eur s úrokom z omeškania od 26.4.2013 vo výške 8,75 % ročne do zaplatenia a náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca s navrhovateľom uzatvorili zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky. Ďalšiu zmluvu zatvorili navrhovateľ s odporcom ako dodatok k zmluve o pripojení 6.2.2012 a na základe uvedených zmlúv navrhovateľ umožnil odporcovi jednak využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom a zároveň poskytol odporcovi v akciovej cene telekomunikačné zariadenie mobilný telefón Nokia C5, ktorého hodnota bola 129,- Eur a 121,- Eur. Tým, že odporca nedodržal zmluvné podmienky v súlade so zmluvou, v ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta, sa navrhovateľ domáha náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi na základe zmluvy o poskytnutí zvýhodnenej ceny za mobilný telefón počas viazanosti s tým, že odporca nedodržal podmienky zmluvy a takým spôsobom vznikali aj ďalšie náklady vo forme vzniknutej škody za prevádzkovanie siete, investície a údržbu prevádzky, ktorú škodu si navrhovateľ uplatňuje vo forme rozdielu medzi predajnou cenou mobilných telefónov, keď jeden telefón poskytol za akciovú cenu 1,- Eur, pričom predajná cena bola 130,- Eur, čím vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 129,- Eur a v prípade druhého akciového telefónu poskytnutého v akciovej cene 9,- Eur, pričom predajná cena bola 130,- Eur, škoda predstavuje 121,- Eur. Okrem tejto škody odporca riadne a včas nezaplatil faktúry za poskytnuté služby vo výške 196,09 Eur, ktoré boli vyfakturované v období mesiaca december 2012 až február 2013. Navrhovateľ pokusom o pokonávku z 11.4.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval odporcu na úhradu týchto fakturovaných súm v lehote, ktorá bola určená v pokuse o pokonávku. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy odkazujúc na všeobecné zmluvné podmienky v článku 11, bod

11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.4.2013. Zároveň žiadal, aby súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 121,49 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 26,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 94,99 Eur.

Súd kvalifikoval konanie ako drobný spor v zmysle § 115a ods. 1 a 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. a na základe listinných dôkazov podľa § 156 ods. 3 O.s.p. nariadil verejné vyhlásenie rozsudku.

Súd z listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal preukázané, že zmluvou č. A2965004, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom 22.3.2007 sa zaviazal navrhovateľ v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách poskytovať elektronické telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal tieto služby podľa zmluvných podmienok využívať. Predmetom zmluvy bolo aj poskytnutie SIM karty č. 8942101 500721095125 so službami podľa podrobného rozpisu hovorov SMS, CLIR, Orange World Mini, Presné minúty, CLIP Zvýhodneného čísla. Bol mu poskytnutý za akciovú cenu mobilný telefón Nokia 6070. V dodatku k zmluve o pripojení uzatvorenom medzi navrhovateľom a odporcom dňa 6.2.2012 bol poskytnutý odporcovi navrhovateľom mobilný telefón Nokia C5 a služby, ktoré boli špecifikované v dodatku k uvedenej zmluve. V bode 2.5 bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad porušenia niektorej z povinností účastníka vo výške 129,- Eur a viazanosť uvedenou zmluvou podľa bodu 2.3 v článku 2. 24 mesiacov s tým, že ďalším dokumentom bola príloha č. 1 dodatku k zmluve, podľa ktorej boli špecifikované jednotlivé služby poskytované navrhovateľom odporcovi. Ďalšou zmluvou o pripojení zo dňa 22.12.2005 bola poskytnutá odporcovi ďalšia SIM karta č. 8942101 520606146017 a mobilný telefón Nokia 6020 v akciovej cene s tým, že v uvedenej zmluve okrem iných údajov je uvedená predajná cena mobilného telefónu a špecifikované jednotlivé služby, ktoré v rámci zmluvy budú poskytované odporcovi so zmluvnou viazanosťou 24 mesiacov a zmluvná pokuta 121,- Eur pre nedodržanie podmienok zmluvy. Ďalšou prílohou boli špecifikované jednotlivé služby a spoločné ustanovenia.

Pokusom o pokonávku zo dňa 11.4.2013 navrhovateľ odporcu vyzýval na zaplatenie faktúr za zúčtovacie obdobie mesiaca december 2012 v sume 77,49 Eur, január 2013 v sume 65,08 Eur a február 2013 v sume 53,52 Eur, t.j. spolu 196,09 Eur a zároveň uvádzal, že predmetom vymáhania bude celková suma 481,78 Eur vo forme neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu (náhradu škody) a poplatku za mimosúdne vymáhanie. Zároveň predložil navrhovateľ aj faktúry č. 5188205411 vyhotovenú 16.12.2012 na sumu 1,33 Eur, ďalšiu faktúru č. 5188254075 zo dňa 16.12.2012 na sumu 20,02 Eur, faktúru č. 5188196055 zo 16.12.2012 na sumu 56,14 Eur, faktúru č. 5191765908 zo dňa 16.1.2013 na sumu 1,33 Eur, faktúru č. 5191814916 zo dňa 16.1.2013 na sumu 20,81 Eur, faktúru č. 5191757431 zo dňa 16.1.2013 na sumu 45,93 Eur, faktúru č. 5195433596 zo dňa 16.2.2013 na sumu 15,- Eur a faktúru č. 5195433721 zo dňa 16.2.2013 na sumu 15,- Eur, ako aj faktúru č. 5195376519 zo dňa 16.2.2013 na sumu 26,51 Eur.

Pokiaľ navrhovateľ v zmluve uvádzal základné údaje týkajúce sa predmetu zmluvy, zmluvných partnerov a ďalšie dôležité dojednania predmetu zmluvy, dodatok k zmluve o pripojení predstavuje vlastne všeobecné zmluvné podmienky, ktoré obsahovali okrem iných ujednaní zmluvnú pokutu, v obidvoch prípadoch - zmluvy z roku 2007, ako aj zmluvy z roku 2012.

Súdy pri prejednávaní spotrebiteľských zmlúv postupujú podľa zásadného procesného postupu pri interpretácii ustanovení upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, ktorým je ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Povinnosťou súdu je posúdiť podmienky spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o prípadných nekalých podmienkach aj bez iniciatívy spotrebiteľa, tak ako to ustanovuje aj európske právo, najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 240/98 z 27.6.2000 a ďalšie, na ktorých závery nadväzuje významný rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 473/00 z 21.11.2002 (Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout), v ktorom na otázku, či ochrana, ktorá je priznaná smernicou spotrebiteľom zabraňuje ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré v konaní začatom predajcom alebo dodávateľom proti spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej medzi nimi neumožňuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí určitej lehoty vyhlásiť zmluvnú podmienku za nekalú, a to či už z vlastného podnetu alebo na základe námietky podanej spotrebiteľom, odpovedal nasledovne: „Smernica Rady č. 93/13/EHS z 15.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vylučuje vnútroštátne ustanovenie, ktoré zakazuje, aby vnútroštátny súd po uplynutí určitej lehoty v

konaní začatom predajcom alebo dodávateľom proti spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej medzi nimi vyslovil, či už z vlastného podnetu alebo na základe námietky vznesenej spotrebiteľom, že zmluvná podmienka je nekalá.“

V súvislosti s povinnosťou súdu v spotrebiteľských veciach ex offo, obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu musí zohľadniť rozhodné skutočnosti a vysloviť neplatnosť nekalej podmienky alebo neplatnosť zmluvy, je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť rešpektovania uvedenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktorá síce nepopiera rešpektovanie procesnej zásady, že procesná iniciatíva prináleží účastníkom konania, nebráni však tomu, aby vnútroštátny súd výnimočne, hoci mu to právna úprava expressis verbis neukladá, vo verejnom záujme aplikoval ustanovenia právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa tak, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa do takej miery, aby boli kompenzované nevýhody vyplývajúce z okolností uzavretia zmluvy.

Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré typovo môžu byť rôznymi zmluvami platí, že ich treba individuálne posúdiť, či zákon pre tú-ktorú zmluvu nevyžaduje písomnú formu, alebo či sa na písomnej forme zmluvné strany nedohodli, prípadne iné ďalšie podmienky.

Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je spravidla rozhodujúce subjektívne posúdenie daného úkonu uskutočnené tým, kto v danej veci robí rozhodujúci záver.

Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou judikatúrou, ale najmä vnútroštátnou právnou úpravou. V aplikačnej praxi to znamená, že v zásade je daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa.

Právna úprava ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je dôsledkom predpokladu nerovného postavenia spotrebiteľa pri vyjednávaní o obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie definuje za akých okolností sa dojednané zmluvné podmienky nepovažujú za individuálne dojednané. Za také zákon považuje podmienky, s ktorými spotrebiteľ nemal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, alebo podmienky, s ktorými sa síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. S citovaným ustanovením korešponduje odsek 1 písm. i) smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Komentované ustanovenie naznačuje, že pre posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o neprijateľnú podmienku s dôsledkami zvýšenej ochrany spotrebiteľa sú často rozhodné aj skutočnosti, ku ktorým došlo v rámci tzv. predzmluvných vzťahov. Ustanovenie odseku 2 preto kladie dôraz na posúdenie toho, či spotrebiteľ mal pred uzavretím zmluvy možnosť oboznámiť sa s podmienkami zmluvy, a či mohol ovplyvniť obsah uzavretej zmluvy. V zákonnej formulácii je fikciou, podľa ktorej sa v zákone uvedených podmienok nepovažuje dojednanie obsahu zmluvy za individuálne.

S takýmto ustanovením zákona korešponduje aj stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, ktoré hovorí, že ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť a to však neznamená, že tak skutočne urobia. Aj keď je spotrebiteľom priznaná vyššia právna ochrana pre ich fakticky slabšie postavenie, nedochádza tým k úplnému potlačeniu starorímskej zásady „práva patria bdelým“.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listinu, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis ako k spotrebiteľskej zmluve.

V tomto smere okrem judikatúry slovenských súdov možno poukázať aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. , v ktorom sa okrem iného uvádza, že základný ústavný princíp rovnosti možno chápať v dvoch rovinách ako rovnosť formálnu a rovnosť faktickú. Nemožno pochybovať o tom, že úlohou zákonodarcu pri tvorbe právnych noriem - zmlúv všetkým adresátom právnych noriem formálnu rovnosť garantuje, avšak s ohľadom na skutočnosť, že v reálnom živote existuje rad dôvodov faktickej nerovnosti, a preto zákonodarca musí zvažovať aj prípady normatívneho zakotvenia nerovnosti, ktorá napríklad odstráni faktickú nerovnosť, alebo iný handicap. V súdenom prípade rovnako súd pri zisťovaní podmienok, za akých došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom zo zmluvy z 22.3.2007, ako aj z ďalšej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom 22.12.2005 je zjavné,

že v uvedených zmluvách o pripojení boli dohodnuté iba úplne najzákladnejšie podmienky označenie účastníkov zmluvy a všeobecného predmetu zmluvy a ďalšie podmienky už boli špecifikované a uvedené v dodatku k zmluve, ktorý možno charakterizovať ako všeobecné zmluvné podmienky, pretože ide o veľké množstvo veľmi drobným písmom uvádzaných práv a povinností, ktoré účastník zmluvy ako spotrebiteľ rozhodne nemal možnosť riadne preštudovať, prečítať a vytvoriť si svoj vlastný názor, ktorým by mohol potom argumentovať v prípade, že dôjde k určitým pochybnostiam, alebo nenaplneniu uvedených zmluvných podmienok.

V konkrétnom prípade sa týka táto pochybnosť najmä zmluvnej pokuty, ktorú si v žalobnom návrhu navrhovateľ označil ako náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že nedodržal odporca zmluvné podmienky zmluvy o pripojení, a to aj za predpokladu, že vlastne zmluva bola uzatváraná v prvom prípade 22.3.2007 so zmluvnou viazanosťou, ktorá je uvedená v dodatku k zmluve na 24 mesiacov, čo bolo do roku 2009 a v druhom prípade zmluvná podmienka bola na základe zmluvy z 22.12.2005 s viazanosťou 24 mesiacov, ktoré obdobie uplynulo 22.12.2009. V obidvoch prípadoch boli poskytnuté odporcovi zľavnené mobilné telefóny a zmluvná pokuta za nedodržanie zmluvných podmienok, najmä čo do riadneho plnenia si povinností pri úhrade faktúr za poskytované služby vo všeobecných zmluvných podmienkach v prvom prípade zmluvná pokuta vo výške 121,- Eur a v druhom prípade zmluvná pokuta vo výške 130,- Eur.

Odporca nedodržal zmluvné podmienky tým, že neuhradil faktúry za december 2012, január a február 2013. Teda pokiaľ ide o zmluvu z 22.3.2007 viazanosť trvala do 22.3.2009 a v druhom prípade dávno uplynula pri uzatváraní druhej zmluvy z roku 2007. Teda v čase zmluvnej viazanosti neboli problémy s uhrádzaním jednotlivých faktúr, pretože odporca porušil svoju povinnosť až v roku 2012 a 2013, teda dávno po uplynutí zmluvnej viazanosti. V konkrétnej veci navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie podmienok najmä tým, že neuhradil faktúry, ale na druhej strane si uplatňuje náhradu škody za poskytovanie zvýhodnených cien služieb počas viazanosti za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces a poukazuje na akciové ceny telefónov a skutočné predajné ceny, ktoré v podstate neuvádza, že korešpondujú so zmluvnou pokutou, ale podľa výšky rozdielu v podstate dosahujú výšku zmluvných pokút, ktoré boli uvedené v dodatkoch k zmluvám.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V súdenom prípade sa domáha navrhovateľ náhrady škody, ktorá mu údajne mala byť spôsobená za porušenie povinností na strane odporcu ako spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania je zjavné, že odporca uzavrel s navrhovateľom po sebe dve zmluvy o pripojení s dobou viazanosti u každej na 24 mesiacov a v skutočnosti ide o tzv. viazané zmluvy, a to jednak kúpnou zmluvou (kúpa mobilu) a jednak zmluvou o pripojení. Odporca sa zaviazal používať služby 24 mesiacov. Takémuto produktu sa zvykne hovoriť aj ako „paušál“. Odporca podľa týchto zmlúv mal kúpiť 2 mobilné telefóny, každý za 1,- Eur, pričom štandardná cena jedného telefónu v čase kúpy bola 130,- Eur. Zmluvná pokuta pri každej zmluve bola dohodnutá vo výške okolo 130,- Eur.

Súd pri posudzovaní dodržania, či nedodržania podmienok zmluvy o pripojení dospel k záveru, že odporca v podstate nedodržal zmluvné podmienky iba krátko pred uplynutím viazanosti 24 mesiacov v prípade druhej zmluvy. U prvej zmluvy boli podmienky dodržané a následne bola uzatvorená ďalšia zmluva. Teda argumentácia navrhovateľa, že v obidvoch prípadoch nedodržal navrhovateľ zmluvné podmienky, je nepreukázaná. Navrhovateľ si uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda neprimeranosť tejto sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, pretože spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci viazanosti.

Súd pri rozhodovaní vo vec v tomto prípade dospel k záveru, že zmluvná pokuta, ktorú si v tomto konaní navrhovateľ uplatňuje nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľa a odporcu v neprospech odporcu ako slabšej zmluvnej strany, ale aj negatívne ovplyvňuje dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu, pretože bez ohľadu na to, či plní podmienky zmluvy, prevažnú časť zmluvnej viazanosti, alebo nie, je ohrozovaný zmluvnou pokutou v plnej výške dojednanou za okolností, ktoré možno tiež považovať za nie štandardné v rozsahu

ochrany spotrebiteľa, pretože sú dojednané vo všeobecných zmluvných podmienkach bez osobitného prejednania a oboznámenia sa spotrebiteľa s obsahom tejto časti všeobecných zmluvných podmienok. Súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že odporca je povinný uhradiť splatné faktúry za poskytované služby, ktoré tvoria časť uplatnenej pohľadávky navrhovateľa, a to v celkovej výške fakturovanej sumy za služby 196,09 Eur. V ďalšej časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu v celkovej výške 250,- Eur súd považoval za nárok, ktorý je v rozpore s ochranou spotrebiteľa pri neprimeraných zmluvných podmienkach, a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol a priznal navrhovateľovi iba sumu 196,09 Eur.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj príslušenstvo pohľadávky, pretože je nesporné, že odporca bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi od 26.4.2013, teda od dátumu, kedy bol vyzvaný navrhovateľom na plnenie a bola mu určená dodatočne vo výzve na plnenie lehota do 25.4.2013. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O.s.p. a vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. v aktuálnom znení, a preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Vo zvyšku žalobu súd zamietol a rozhodujúc o trovách konania súd prihliadol na mieru úspechu a neúspechu navrhovateľa, keď v podstate dospel k záveru, že neúspech navrhovateľa bol v 3/4-tinách, a preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z účtovanej celkovej výške 121,49 Eur iba vo výške 30,37 Eur, v ktorých trovách konania je zahrnutý súdny poplatok z návrhu a trovy právneho zastúpenia, ktoré boli špecifikované v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.