Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/98/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2015 prejednal sťažnosť podanú obvinenými I. Q. a F. B. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -101 z 30.6.2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvinených I. Q. a F. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. -101 z 30.6.2015 podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietol návrh dohody o vine a treste uzavretej dňa 22.1.2015 medzi Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš a obvinenými I. Q. a F. B., stíhanými za spolupáchateľstvo k zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchali tak, že:

dňa 4.1.2014 asi o 10.45 hod. prišli k T. A., s ktorým sa poznali z minulosti, menovanému popriali všetko najlepšie do nového roku a pokračovali spolu s ním v ceste do Katolíckeho domu na ulici Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, popred farský úrad, ďalej chodníkom vedúcim medzi čajovňou Harmónia a východnou časťou bývalého Posádkového domu armády, kde ho I. Q. odzadu silno obidvoma rukami stlačil, aby poškodenému zabránil v pohybe, na čo ho F. B. prehľadal a z pravého vrecka vetrovky mu odcudzil občiansky preukaz a kartičku VZP na meno T. A., doklad o výbere hotovosti z VÚB banky a peňažnú sumu 50,- Eur a následne poškodeného I. Q. hodil do tam rastúcich tují a z tohto miesta obvinení ušli, čím T. A. spôsobili škodu vo výške 66,50 Eur. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na schválenie dohody o vine a treste, uzavretej 22.1.2015 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a obvinenými I. Q. a F. B.. Z obsahu návrhu na schválenie dohody o vine a treste vyplýva, že konanie obvinených bolo kvalifikované ako spolupáchateľstvo k zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. a strany uzavreli dohodu o treste tak, že každému z obvinených bude uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Súčasťou dohody o vine a treste je aj dohoda o povinnosti obidvoch obvinených nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému T. A. škodu vo výške 60,- Eur. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s právnymi závermi, ktoré obsahuje návrh na schválenie dohody o vine a treste, pretože podľa názoru súdu prvého stupňa konaním obvinených boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., pričom za tento trestný čin umožňuje uložiť trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov. Pri použití ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o vine a treste je možné znížiť trest odňatia slobody najviac na 4 roky a 8 mesiacov, ktorý zodpovedá jednej tretine zníženia trestu. Dohodnutý trest odňatia slobody je tak uložený pod prípustnú zákonnú sadzbu trestu odňatia slobody, a preto súd prvého stupňa odmietol návrh dohody o vine a treste z dôvodu jej zrejmej neprimeranosti vo výroku o treste.

Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 27.7.2015, obvinení I. Q. a F. B. prostredníctvom obhajcu podali sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 30.6.2015. Ďalším písomným podaním, ktoré bolo doručené nadriadenému súdu 25.8.2015, obvinení prostredníctvom obhajcu odôvodnili sťažnosť, pričom uviedli nasledovné podstatné dôvody svojej sťažnosti: „S uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo dňa 30.6.2015 sa nestotožňujeme, nakoľko prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav v predmetnej právnej veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Prvostupňový súd mal za preukázané, že došlo k naplneniu kvalifikačného znaku v zmysle § 188 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, a to na chránenej osobe, ktorou je v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona osoba vyššieho veku, ktorou sa v zmysle § 127 ods. 3 Trestného zákona na účely Trestného zákona rozumie osoba staršia ako 60 rokov. Nestotožňujeme sa s konštatovaním prvostupňového súdu, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom chránenej osoby a vek poškodenej osoby mohol byť aspoň čiastočne nápomocný pri spáchaní trestného činu. Obvinení nemali absolútne žiadnu vedomosť o tej skutočnosti, že ide o osobu vyššieho veku, a teda ani nemohli spáchať trestný čin v súvislosti s vekom chránenej osoby. Napriek odôvodneniu prvostupňového súdu z formulácie skutkovej vety uvedenej v návrhu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš na schválenie dohody o vine a treste, sp.zn. 1 Pv/6/14/5505 zo dňa 22.1.2015, ale ani z vykonaných dôkazov nevyplýva, aby spáchanie skutku uvedeného bolo z hľadiska obvinených subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného T. A., nar. XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z ust. § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči osobe vyššieho veku považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len vtedy, ak páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Keďže takáto súvislosť v predmetnej veci vykonanými dôkazmi zistená nebola, tak právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu ku skutku nie sú správne. V prípade, že by obvinení poškodeného aj poznali z minulosti, nie je možné konštatovať, že si boli vedomí veku poškodeného, a že by tento trestný čin spáchali v súvislosti s jeho vekom. V priebehu celého prípravného konania v predmetnej trestnej veci nebolo žiadnym spôsobom preukázané zo strany orgánov činných v trestnom konaní, že by obv. I. Q. a F. B. mali vedomosť o veku poškodeného. Máme za to, že na naplnenie kvalifikačného znaku je nevyhnutne potrebné, aby mali spolupáchatelia úmysel olúpiť práve osobu vyššieho veku, to znamená, aby mali úmysel spáchať trestný čin v súvislosti s vekom tejto osoby. V predmetnej trestnej veci takýto úmysel však úplne absentoval, a teda nie je možné použiť tento kvalifikačný znak a nemôžu byť stíhaní za trestný čin lúpeže v kvalifikovanej skutkovej podstate. Je nepochybné, že tu obvinení svojím konaním po objektívnej a subjektívnej stránke naplnili všetky pojmové znaky zločinu lúpeže podľa §188 ods. 1 Trestného zákona, pričom čin spáchali podľa § 20 Trestného zákona v spolupáchateľstve. S poukazom na uvedené však nie je možné v danom prípade spáchanie činu voči osobe vyššieho veku považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. zo dňa 30.6.2015 v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a uložil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, aby vo veci znovu konal a rozhodol."

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 331 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por., v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por. a v súlade s § 189 ods. 3 Tr. por. bola obhajcom obvinených odôvodnená.

Krajský súd dospel k záveru po preskúmaní napadnutého uznesenia, dôvodov sťažnosti a konania, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, že sťažnosť obvinených nie je dôvodná.

Nadriadený súd je toho názoru, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonom stanovené kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je presvedčivé, zrozumiteľné a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť v súčasnom štádiu trestného konania. Nadriadený súd si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie sťažnostných námietok obvineného a jeho obhajcu. Na tomto mieste nadriadený súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že súd prvého stupňa nehodnotí vykonané dôkazy podľa predstáv obvinených, ale i prokurátora, ako boli vyhodnotené v návrhu na schválenie dohody o vine a treste, bez ďalšieho nie je dôvodom pre záver, že napadnuté uznesenie je nezákonné a nespravodlivé.

Krajský súd pripomína, že súd pri svojom rozhodovaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú preferujú svojimi argumentmi strany konania, a to i v prípade, ak je súdu predložený návrh na schválenie dohody o vine a treste uzavretý medzi prokurátorom a obvineným. Argumenty, ktoré obsahujú dôvody sťažnosti obvinených, sú použiteľné v prípade, ak nedôjde k novej dohode o vine a treste v konaní pred súdom po podaní obžaloby.

Úvahy súdu, ktorými je odôvodnené napadnuté uznesenie, majú v súčasnom štádiu trestného konania oporu v dôkazoch, ktoré obsahuje vyšetrovací spis, a to vo výpovedi svedka - poškodeného T. A., keď obidvaja obvinení I. Q. i F. B. v prípravnom konaní využili svoje právo a odmietli vypovedať.

Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa využil svoju právomoc v súlade s § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom v uznesení v súlade s ustanovením § 331 ods. 3 Tr. por. uviedol, o ktoré konkrétne zistenia sa jeho rozhodnutie opiera. Argumenty súdu prvého stupňa vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje vyšetrovací spis a v súčasnom štádiu trestného konania ich nemožno považovať za arbitrárne. Skutočnosť, že s výrokom rozhodnutia a jeho dôvodmi sa nestotožňujú obvinení, neznamená, že napadnuté uznesenie je nezákonné.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom a orgánmi činnými v prípravnom konaní, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť obvinených I. Q. a F. B. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.