Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/65/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému mladistvému (ďalej len ml.) W. O. spol. pre zločin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 písm. a/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 24.augusta 2015 odvolania obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ich zákonných zástupcov podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.novembra 2014, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ich zákonných zástupkýň G. O. a M. U. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.novembra 2014, sp. zn. , boli obžalovaní ml. F. Y., W. O. a ml. V. U. uznaní za vinných a to každý z nich zo spáchania zločinu vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa v novembri 2012 do 13.12.2012 približne o 7.30 hod. v G., v podchode popod hlavnú cestu, najmenej 5-krát po predchádzajúcej dohode spoločne zastavili poškodeného M.B., nar. X.X.XXXX, cestou do školy, pričom sa postavili okolo neho a pod hrozbou bitky ho žiadali, aby na druhý deň priniesol peniaze, čo poškodený zo strachu a z obavy z uskutočnenia vyhrážok urobil, pričom peniaze vzal matke Mgr. O. N., na druhý deň po predchádzajúcich vyhrážkach im tieto peniaze dal v presne nezistených sumách, a to celkom približne 150 eur.

Za tento trestný čin bolí odsúdení nasledovne:

obžalovaný ml. F. Y. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého mu podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. okresný súd zároveň obžalovanému prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

obžalovaný ml. W. O. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere dva roky, výkon ktorého mu podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. okresný súd obžalovanému ml. prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

obžalovaný ml. V. U. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. okresný súd obžalovanému ml. prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickej poradenstve.

Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť len vo vzťahu k obžalovanému ml. F. Y., pretože ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej 15-dňovej lehote ho obžalovaní ml. W. O. a ml. V. U. a tiež zákonné zástupkyne obidvoch uvedených mladistvých obžalovaných pre nesprávnosť výrokov o vine a trestoch a obžalovaný ml. V. U. aj proti postupu súdu, ktoré vyhláseniu napadnutého rozsudku predchádzalo napadli odvolaniami s tým, že zákonné zástupkyne obžalovaných mladistvých - ich matky G. O. a M. U. svoje odvolania bližšie neodôvodnili.

Obžalovaný ml. W. O. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal. Okresný súd pri ustálení jeho viny pochybil najmä z dôvodu, že ako usvedčujúce dôkazy vzal do úvahy postup rodičov poškodeného a pedagógov školy, keď rodičia poškodeného navštívili rodičov obžalovaných v mieste ich bydliska, učiteľka chodila po triedach školy s maloletým poškodeným za účelom identifikácie páchateľov, čo malo a aj má priamy rozhodný vplyv na posudzovanie citovaných dôkazov. Jedinými procesne relevantnými dôkazmi v tejto trestnej veci sú pritom len výpovede maloletého poškodeného M.B. a spoluobžalovaného ml. F. Y.. Pri ich hodnotení treba poukázať na to, že poškodený pri návšteve tried za účelom identifikácie opoznal iba obž. ml. F. Y. a z jeho výpovede je pritom zrejmé len to, že skutok sa stal a že sa ho dopustili traja páchatelia - chlapci, pričom jedným z nich bol aj obž. ml. F. Y.. Súd prvého stupňa takýto nedostatok v identifikácií páchateľov „preklenul“ reakciou maloletého poškodeného, spočívajúcou v jeho rozplakaní sa pri fotografii, na ktorej mal uvidieť obžalovaných O. a U., o čom vypovedala matka poškodeného pani N.. Je však otázne, či tento úkon spĺňa podmienky riadnej rekognície. Čo sa týka výpovede spoluobžalovaného ml. F. Y., pri jeho hodnotení z hľadiska stupňa vierohodnosti je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že sa nejedná o výpoveď svedka, ale o výpoveď obžalovaného, ktorý má právo brániť sa prostriedkami, ktoré uzná za vhodné, na rozdiel od svedka, ktorý je povinný vypovedať pravdu. Okresný súd pritom sám zistil rozpory v jeho výpovediach, čo riešil čítaním predchádzajúcich výpovedí, pričom však za odôvodnené považoval iba rozpory ohľadom výšky súm a spôsobe odovzdávania peňazí. Pokiaľ sa týka personálneho prepojenia medzi obžalovanými a sociálneho styku medzi nimi navzájom, z vykonaného dokazovania vyplýva priateľský vzťah iba medzi obžalovaným ml. W. O. a ml. V. U., keď tendencia obžalovaného ml. F. Y. preukazovať ich vzájomný spoločný priateľský vzťah sa nepreukázala. Na podklade uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného ml. W. O. oslobodiť spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že žalovaný skutok spáchal. Obžalovaný ml. V. U. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že konania kladeného mu za vinu sa nedopustil a skutkové okolnosti uvedené v podanej obžalobe sa nezakladajú na pravde. On svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu. Aj poškodený vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že jeho nepoznal a nepozná a jediná osoba, ktorá ho usvedčuje svojou výpoveďou je otec maloletého poškodeného, ktorý počas návštevy u jeho matky neoprávnene označil práve jeho ako páchateľa prejednávaného skutku a jeho priznanie, ktoré bolo základom pre podanie obžaloby, bolo spôsobené práve len strachom z konania spomenutého otca poškodeného. On pritom od začiatku a opakovane spáchanie skutku kladeného mu za vinu poprel a zhodne vypovedal aj spoluobžalovaný ml. W. O.. Podstatné je však najmä to, že maloletý poškodený ho ako páchateľa nikdy neopoznal, neoznačil a ani neopísal. Zo spáchania žalovaného skutku ho preto usvedčuje len výpoveď spoluobžalovaného ml. F. Y., ktorý na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku priznal, avšak táto jeho výpoveď ešte neznamená, že súd si ju mal nekriticky osvojiť, hoci to bol práve tento obžalovaný, ktorého ako jediného poškodený maloletý aj opoznal. Podľa jeho názoru vzťah troch obžalovaných ako „pomyselných páchateľov zločinu“ bol kreovaný práve otcom maloletého poškodeného, pretože žiadny iný priamy dôkaz s výnimkou výpovede obžalovaného ml. F. Y., ktorý sa len snažil rozložiť svoju vinu a zodpovednosť na ďalších ľudí, jeho zo spáchania skutku neusvedčuje, keď aj z výpovedí všetkých obžalovaných ako aj svedkov, učiteľov nevynímajúc, nesporne vyplýva, že on sa priatelí len s obžalovaným ml. W. O., avšak oni dvaja s obžalovaným ml. F. Y. nie sú kamaráti a nie je preto dôvod sa domnievať, že by osoby, ktoré nie sú v žiadnom bližšom vzťahu mohli konať v takej zhode ako je opísaná v žalovanom skutku. Poukázal ďalej na výpoveď maloletého poškodeného, z ktorej vyplýva, že jeho nepozná a pozná len obžalovaného ml. F. Y. a naviac uviedol, že osoby, ktoré mu mali vziať peniaze mu ich nevzali násilím, ale on im ich dal po tom, ako sa mu vyhrážali. Otec poškodeného sa počas návštevy jeho matky správal nevhodne a agresívne a

takýto jeho postup s formou emocionálneho nátlaku bol dôvodom, aby sa ku skutku priznal, hoci nemal vedomosť, koho otcom je dotyčný pán. Jeho priznávajúca výpoveď bola preto ovplyvnená traumou a snahou zbaviť sa nechcenej návštevy, z ktorej mala strach aj jeho matka M. U.. V konaní neboli teda preukázané také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu trestného činu jeho osobou, naopak, skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozsudku boli v priebehu dokazovania vyvrátené a ani v danom prípade nemôže snaha o odsúdenie osoby, ktorá spôsobila ujmu maloletému dieťaťu, prevýšiť skutočnosti zistené a preukázané na hlavnom pojednávaní a vyvolať ujmu osobe, ktorá s trestným činom nemá žiadne spojenie. Na podklade týchto okolností navrhol napadnutý rozsudok ohľadom jeho osoby v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a/ až písm. c/ Tr. por. zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne po doplnení dokazovania a odstránení rozporov nech vo veci rozhodne krajský súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Prokurátorka krajskej prokurátorka navrhla odvolania oboch obžalovaných mladistvých a ich zákonných zástupkýň G. O. a M. U. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných mladistvých a ich zákonných zástupcov podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 24.augusta 2015 na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12.mája 2015, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov, t. j. výrokov o vine a treste u obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných a ich zákonných zástupcov nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia veľmi správne oprel v rozhodujúcej miere predovšetkým o usvedčujúce výpovede spoluobžalovaného ml. F. Y., na ktorých v zásadných okolnostiach bez podstatnejších rozporov zotrval napriek popierajúcim výpovediam spoluobžalovaných ml. W. O. a ml. V. U., keď pritom sám bol priamym účastníkom žalovaných udalostí a ani krajský súd nezistil žiadne právne relevantné okolnosti, ktoré by objektívnosť jeho výpovedí spochybňovali a ani žiadny prípadný motív preto, aby nevypovedal pravdu. Práve naopak, s jeho jednoznačne usvedčujúcimi výpoveďami korešpondujú - s výnimkou popierajúcich výpovedí spoluobžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. - aj všetky ďalšie vo veci vykonané dôkazy, z nich najmä výpovede svedkov F. N. a Mgr. O. N., rodičov poškodeného maloletého a tiež učiteľov a vedenia Základnej školy v Kanianke, na ktoré bližšie poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku a tieto dôkazy korešpondujú aj s výpoveďou samotného poškodeného, ktorej objektívnosť nebola spochybnená ani závermi znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, klinickej psychológie detí A.. Andreja Benkoviča (potvrdil, že z psychologického hľadiska je možné jeho výpoveď považovať za vierohodnú), ale naopak v súlade s ňou sú aj vykonané listinné dôkazy, citované v napadnutom rozsudku. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú aj obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd v tejto súvislosti a vzhľadom k jej zásadnému významu ako najpodstatnejšieho a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujúceho dôkazu považuje za potrebné opakovane poukázať na tú skutočnosť, že o objektívnosti a vierohodnosti výpovedí obžalovaného ml. F. Y. tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania nie sú žiadne pochybnosti a túto vierohodnosť nespochybňujú ani výpovede obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U.. Okresný súd totiž dôvodne a vecne správne výpoveď obžalovaného ml. F. Y., na ktorú podrobne aj v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi poukázal, považoval za vierohodnú a s týmto jeho hodnotením sa v celom rozsahu stotožnil aj krajský súd. Okresný súd svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U., pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä s už uvedenou výpoveďou nielen spoluobžalovaného ml. F. Y., ale aj v rozpore so svedeckými výpoveďami, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku poukázal

a tiež s tam citovanými listinnými dôkazmi. Odvolacie námietky obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. a ich zákonných zástupkýň G. O. a M. U. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto odvolací krajský súd za dôvodné a neakceptoval ich. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaných ml. W. O. a ml. V. U. zhodne s obžalobným návrhom ako zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaných mladistvých a ich zákonných zástupkýň nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o trestoch uloženým obžalovaným mladistvým a ani vo výroku, ktorým každému z nich v súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. prikázal v skúšobnej dobe zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Tresty odňatia slobody vo výmere 2 roky u každého obžalovaného ml. s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery oboch obžalovaných ml. tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o uložených podmienečných trestoch odňatia slobody a ani v príkaze, uloženom každému z obžalovaných ml., neakceptoval ani v tomto smere ich odvolacie námietky.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a trestoch i uloženej povinnosti v zmysle § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. tak, ako sa domáhali v podaných odvolaniach, odvolacie námietky odvolateľov neakceptoval, a preto podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných ml. W. O., ml. V. U. a ich zákonných zástupkýň ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.