Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-74-2015.pdf
PDF · 110.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/74/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky F. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. V. Č.. XXX, a otca P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A. Č.. XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného k maloletému, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/11/2014-29 z 09.05.2014 v časti o určení výšky výživného k maloletému T. tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. F., Z.. XX.XX.XXXX zo sumy 30,-€ mesačne na sumu 40,-€ mesačne s účinnosťou od 01.07.2015, ktorú sumu je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého T. F., Z.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.07.2015 do 30.08.2015 v sume 20-€ je matka povinná zaplatiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
Súd v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.06.2015 sa otec maloletého domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti matky k maloletému T. zo sumy 30,-€ mesačne na sumu 100,-€ mesačne s účinnosťou od 01.07.2015. Návrh odôvodnil tak, že otec maloletého je od januára 2015 práceneschopný a po operačnom zákroku, jeho príjem sa tak znížil. Od 1.9.2015 maloletý T. začne navštevovať materskú školu, bude potrebné dokúpiť nové oblečenie a hygienické potreby. Matka maloletého nadobudla rodinný dom v katastrálnom území O. V. spolu s viacerými pozemkami. Ich odpredaním môže získať prostriedky, ktoré môže vynaložiť na výživné maloletého.
Matka maloletého s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrh otca zamietol, pretože nedošlo k podstatnej zmene odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti.
Súd vykonal pojednávanie dňa 24.08.2015 za prítomnosti kolízneho opatrovníka a rodičov maloletého, vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery rodičov
ich príjmy a výdavky, oboznámil obsah spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/11/2014 a 1P/22/2015, správu o šetrení pomerov v rodine maloletého a zistil tento skutkový stav.
Vyživovacia povinnosť matky k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/11/2014-29 z 09.05.2014, právoplatným dňa 20.05.2014 tak, že bola určená vo výške 30,-€ mesačne, ktorú sumu je povinná matka maloletého platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Maloletý bol zverený do starostlivosti otcovi. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že otec maloletého v dobe rozhodnutia súdu bol zamestnaný v spoločnosti HYZA, s.r.o. Topoľčany, jeho čistý príjem (03/013-02/2014) bol cca 600,-€ mesačne avšak viackrát počas roka bol práceneschopný, kedy mu boli vyplácané nemocenské dávky. Býval u svojich rodičov v 5-izbovom rodinnom dome, kde na náklady domácnosti neprispieval. Splácal pôžičku 370,-€ mesačne. Matka maloletého bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20-€, prídavok na 4 deti v sume 94,08-€ mesačne a dávku v hmotnej núdzi, tiež dávku v hmotnej núdzi. Okrem maloletého T. T. A. - detí otca P. F., má matka vyživovaciu povinnosť i k maloletým deťom P. C., Z.. XX.XX.XXXX a V. C., Z.. XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z jej rozvedeného manželstva. Spolu s nimi a jej matkou bývala v 2-izbovom byte, kde uhrádzali výdavky spojené s bývaním v sume 200,-€. Maloletý T. navštevoval materskú školu, maloletý P. C. navštevoval 4. ročník ZŠ, maloletá V. 2. ročník ZŠ.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 6P/56/2013-56 z 19.09.2013 bola maloletá A. F., dieťa rodičov F. C. a P. F. zverená do starostlivosti matky a určená vyživovacia povinnosť otca vo výške 75,- € mesačne.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX (č.l.3) , okres Prievidza, obec O. V., k.ú. O. V., na základe darovacej zmluvy sa stala matka maloletého vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele reg. C č. XXX/X a parciel reg. C č. XXX/X, XXX/X, s tým, že k nehnuteľnosti sa viaže vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania v prospech T. B., Z.. XX.XX.XXXX a T. B., Z.. XX.XX.XXXX.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 4-29), okres Prievidza, obec O. V., k.ú. O. V., na základe darovacej zmluvy sa stala matka maloletého podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/342 parcely reg. C parc č. XXXX o výmere 530m2 - trvalé trávne porasty.
Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni (č.l.32-35) je otec maloletého zamestnancom spol. HYZA a.s. Topoľčany a jeho vymeriavací základ predstavoval pre mesiace 07/2014 sumu 780,38-€, 08/2014 sumu 432,-€, 09/2014 sumu 195,93-€, 11/2014 sumu 788,35-€, 12/2014 sumu 5,88-€, 02/2015 sumu 696,07-€, 03/2015 sumu 610,90-€. Nemocenské mu bolo vyplatené v sume 412,20-€. Matka maloletého bola zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Anton Toma TOMA, Veľké Uherce s vymeriavacím základom za mesiac 09/2014 v sume 12,14-€ a o d 07.05.2015 s vymeriavacím základom za mesiac 05/2015 v sume 21,84-€, za mesiac 06/2015 v sume 65,52-€.
Podľa potvrdenia o príjme otca (č.l. 42-43) bola priemerná čistá mzda, ktorú poberal v spoločnosti HYZA a.s. za obdobie 07/2014-06/2015 vo výške 301,12-€. Za uvedené obdobie však bol práceneschopný od 8.9.2014 do 31.10.2014, od 01.12.2014 do 31.01.2015 a v období od 26.03.2015 do podania správy dňa 29.07.2015. OČR čerpal od 11.08.2014 do 20.08.2014. Je zamestnaný na pozícii spracovateľ mäsa a kostí, je zamestnaný na dobu neurčitú. Pokiaľ odpracoval celý mesiac bol jeho čistý príjem cca 600,-€.
Podľa potvrdenia o príjme matky (č.l. 46-49) matka pracuje u zamestnávateľa Anton Toma -Toma, Veľké Uherce o d 7.5.2015 na pracovnej pozícii ako pomocná pracovníčka na dohodu o pracovnej činnosti. V mesiaci máj 2015 odpracovala 10 hodín a v mesiaci jún 30 hodín, jej priemerný zárobok bol 30,67- € netto.
Podľa správy ÚPSVaR Partizánske z 03.08.2015 na č.l. 44 -45 otec maloletého poberá prídavok na dieťa v sume 23,52-€. Matka súd dávky vyplácané z ÚPSVaR Prievidza.
Zo správy o šetrení pomerov v rodine na č.l. 52 zo 12.08.2015 vyplýva, že matka maloletého je nezamestnaná, na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20-€ a prídavok na 3 deti 70,56-€, počet vyživovacích povinností matky sa nezmenil. Matka poberá náhradné výživné v sume 66,38-€ na mal. P. a V. C.. Spolu s maloletými deťmi a rodičmi býva v 2-izbovom rodinnom dome, kde uhrádzajú náklady spojené s bývaním a to: voda a el energia cca 40,-€ mesačne, palivové drevo 500,-€ ročne, komunálny odpad 80,-€ ročne. Spláca pôžičku 20,-€ mesačne. Mal P. C. navštevuje 6. ročník ZŠ a mal. V. 4. ročník ZŠ. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti HYZA a.s. Topoľčany. Býva u rodičov v 5-izbovom rodinnom dome, kde prispieva na úhradu spojenú s bývaním sumou 150,-€ mesačne. Mal. T. má odklad z plnenia školskej dochádzky, od septembra 2015 musí ale navštevovať riadne materskú školu. Za stravu v materskej škole bude platiť cca 25,-€ mesačne. Vzhľadom k zdravotnému stavu otca tento za lieky uhrádza sumu 60,-€ mesačne.
Z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy Exekútorského úradu JUDr. Jozefa Matejova, Partizánske z 30.06.2015 EX21/15 na č.l. 53 a exekučného príkazu č.l. 54-55 vyplýva, že na podklade exekučného titulu a to rozsudku 6P/56/2013-56 z 19.09.2013 sa vykonáva exekúcia za účelom vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na mal. A. F..
Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/22/2015 súd zistil že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/22/2015-34 z 06.05.2015 právoplatným dňa 23.06.2015 bol nad výchovou maloletého T. určený dohľad. Účelom dohľadu je najmä dohľad nad výchovou otcom a zabezpečenie dochádzky maloletého do predškolského zariadenia, ktoré nenavštevovalo riadne bez vážnych dôvodov.
Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k jeho zdravotným problémom ochorenie hrubého čreva a konečníka a hospitalizácii bol dlhodobo práceneschopný, nemôže pracovať v chlade, z tohto dôvodu bol preradený na inú prácu v baliarni, kde jeho príjem klesol na úroveň minimálnej mzdy, kde by mal zarábať 360 € netto. Vyživovaciu povinnosť k maloletej A. si plní, matka však výživné vymáha aj formou exekúcie. Jeho príjem po úhrade výživného a exekučných zrážok ako aj splátky pôžičky zo spolužitia s matkou, ktorú spláca v sume 264,-€ mesačne, neumožňuje úhradu všetkých nákladov na výživu maloletého T., preto žiada výživné zvýšiť. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je vlastníkom dvoch motorových vozidiel: Škody Felícia nadobudnutej minulý rok za sumu 450 € a VW Golf nadobudnutého v roku 2014 za 320 €. Golf využíva jeho otec, platí na naň aj zákonné poistenie, Felíciu využíva a hradí náklady spojené s využívaním vozidla otec maloletého. Je nefajčiar, príležitostne požíva alkoholické nápoje. Matka si plní vyživovaciu povinnosť nepravidelne, má však uhradené výživné a to aj za mesiac august 2015. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého nie sú žiadne mimoriadne výdavky. Maloletý T. bude chodiť do škôlky vo Veľkých Kršteňanoch.
Matka detí na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a troma maloletými deťmi. Jej matka je čiastočný invalidný dôchodca, otec je starobný dôchodca. Jej otec matke maloletého prispieva na chod domácnosti sumou 300 € mesačne, čo sú peniaze na stravu pre spoločnú domácnosť ako aj drevo, z nich platí aj plienky pre maloletú A., obidvom rodičom sú vykonávané zrážky z dôchodku. Z rodičovského príspevku matka platí pôžičky v spoločnosti Provident, ktoré vzala za spolužitia s otcom dieťaťa na opravu jeho auta, rovnako tak zabezpečuje výživu na tri maloleté deti. Výživné si plní v sume 30 € mesačne. Matka uvádza, že alkohol nepožíva, fajčí aj 40 cigariet denne. Poberá rodičovský príspevok, náhradné výživné a rodinné prídavky. Nehnuteľnosť - rodinný dom na adrese O. V. Č.. XXX nadobudla darovaním od svojho otca s tým, že má právo dožitia aj s jej matkou v nehnuteľnosti. Matke maloletého sú vykonávané exekučné zrážky na pohľadávku spoločnosti Orange, rovnako tak pre spoločnosť Provident Financial v sumách, ktoré nevie uviesť. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej A. nemá mimoriadne výdavky, je plienkovaná, mesačne vynakladá na plienky 10-12 €, kojená už nie je. Matka maloletého je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - pozemkov v podiele, ktorý nevie uviesť, patriacich do urbárskeho spoločenstva, ktoré jej daroval toho roku vo februári otec. Raz za rok má príjem z uvedených pozemkov patriacich do urbáru v sume asi 250 €, ktorá suma jej bola prvý raz vyplatená v marci 2015. Spoluvlastnícke podiely jej otec daroval v mesiaci február 2015. Za tieto peniaze kúpila tablet a telefón pre maloleté deti Jozefa a Viktóriu a kosačku do záhrady.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému. Na strane maloletého dieťaťa sa náklady na jeho výživu nezvýšili, pretože od poslednej úpravy výživného neuplynula dlhšia doba ani nedošlo k zvýšeniu výdavkov na výživu maloletého. Už aj v čase poslednej úpravy výživného maloletý mal navštevovať predškolské zariadenie, to že pravidelne bude škôlku navštevovať až v tomto školskom roku je len dôsledkom nutnosti, ktorá vyplýva z uloženého dohľadu nad maloletým, pričom otec mal povinnosť zabezpečiť pravidelnú návštevu predškolského zariadenia už skôr. Pomery na strane otca maloletého sa zhoršili v tom smere, že bolo preukázané, že otec nie len malú časť kalendárneho roka bol práceneschopný, a v toho dôsledku nemal príjem v sume cca 600,-€ netto ako doposiaľ, hoci otec nepreukázal preradenie na menej platené pracovisko - z potvrdenia zamestnávateľa to nevyplýva - je zaradený do spracovania mäsa a kostí, teda nie len na pomocné práce či balenie ako uvádza. Je však zrejmé, že pokles jeho príjmu bol spôsobený aj objektívnymi okolnosťami. Otec maloletého ale nepreukázal, že takýto nižší príjem bude dosahovať do budúcna pravidelne, rovnako, že by jeho
zdravotné problémy viedli k čo i čiastočnej invalidite. Súd neprihliadol k zvýšeniu výdavkov nemajúcich vzťah k vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, výdavkom na splácanie rôznych úverov či dokonca spojených s neplnením si vyživovacej povinnosti k maloletej A.Í., ktoré mu vznikli v dôsledku exekúcie. Tieto výdavky nemožno vykladať v neprospech druhého rodiča plniaceho vyživovaciu povinnosť, v tomto prípade matky. Vykonaným dokazovaním bolo však preukázané, že sa zlepšili majetkové pomery na strane matky maloletého. Tej sa počet vyživovacích povinností nezmenil, stále je poberateľkou rodičovského príspevku má aj príjem z dohody o pracovnej činnosti, hoci ten je príjmom, ktorý matka vie dosiahnuť aj popri osobnej starostlivosti o deti, a tiež nie v takej sume, aby významne ovplyvnil jej majetkové pomery. Matka ale od poslednej úpravy výšky výživného nadobudla rodinný dom a stala sa podielovou spoluvlastníčkou pozemkov, z ktorých jej plynie pravidelný príjem v sume cca 250,-€ ročne. Vlastníctvo nehnuteľnosti pokiaľ je miestom bydliska rodiča nie je dôvodom na jej okamžité speňaženie za účelom plnenia si vyššej vyživovacej povinnosti. Rodinný dom, ktorý matka obýva, je jej bydliskom, bydliskom maloletých detí a rodičov matky dieťaťa, pričom títo majú v nej právo doživotného bývania a užívania. Náklady, ktoré týmto prevodom majetku matke vznikli, však rovnako sú nákladmi, ktoré vznikli jej ekonomickým rozhodnutím, ktoré musí znášať. Je nesporné, že matka nadobudla spoluvlastnícky podiel k viacerým pozemkom, z ktorých vlastníctva je plynie pravidelný príjem. O tento príjem sa príjem matky zvýšil. Matka zároveň uviedla, že otec matky maloletého jej prispieva na chod domácnosti sumou 300,-€ mesačne, je tak zrejmé, že nie malou sumou hradí náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti patriacej matke maloletého. Matka v dobe poslednej úpravy výživného bývala len s matkou a maloletými deťmi v 2-izbovom byte kde uhrádzali náklady spojené s užívaním bytu v sume 200,-€, matka tak má zrejme v súčasnosti vzhľadom k príspevku jej otca nižšie výdavky spojené s užívaním domu. Matka tiež uviedla, že je fajčiarkou a vyfajčí cca 40 cigariet denne. Jej ekonomickým rozhodnutím po prevzatí sumy 250,-€ bol nákup spotrebnej elektroniky pre deti a kosačky.
Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa osobne nestará. Za situácie, keď je výživné matky k maloletému dieťaťu určené na sumu 30,-€ mesačne (cca 1,-€ na deň!), pritom táto nadobudne oproti predchádzajúcej úprave výživného akýkoľvek pravidelný príjem, ba sa preukáže, že vie pravidelne vynakladať nie zanedbateľné prostriedky na užívanie návykových látok, ktorým je aj nikotín v cigaretách, je odôvodnené zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu. Súd však vychádzal z reálneho príjmu matky preto výživné zvýšil primeranie zvýšeniu jej príjmu zo sumy 30,-€ mesačne na sumu 40,-€ mesačne s určením lehoty a miesta splatnosti, ako vo výroku rozsudku. Pokiaľ matka bude vynakladať prostriedky efektívne a hospodárne, dodržanie doby splatnosti výživného je s prihliadnutím na výšku výživného v jej možnostiach.
Pretože otec nepreukázal dôvodnosť navrhovanej výšky výživného, najmä vzhľadom k príjmom a majetkovej situácii matky, súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Súd rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže otec navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť od 01.07.2015, pričom je zrejmé, že už v tomto čase bol dôvod na zmenu jeho výšky, keďže matka získala ďalší pravidelný príjem na jar roku 2015. Výška zročného výživného, keďže otec uviedol, že matka si vyživovaciu povinnosť plní, predstavuje rozdiel sumy novourčeného a pôvodného výživného za dva mesiace júl a august 2015 - keďže výživné sa platí mesačne vopred, v sume spolu 20,-€ (2x10-€). Súd tak rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia o výživnom, pretože má za to, že nastala zmena pomerov spočívajúca v zlepšení majetkových pomerov matky maloletého a miernemu zhoršeniu majetkových pomerov otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).