Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-19-2012.pdf
PDF · 100.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/19/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Z. I. Z., proti odporcovi: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. W. XXXX/X, XXX XX Z.I. I. Z., v konaní zastúpenému JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom Radlinského 678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o náhradu škody takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu náhradu trov konania vo výške 1 376,20 eur (z toho 1 226,20 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a 150,- eur ako náhradu iných trov odporcu), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou trovy štátu vo výške 316,14 eur, a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Týmto sa súčasne zrušuje výrok VII. uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 5.12.2014 č. k. 6C/19/2012-121 o povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ si pôvodným návrhom z 22.3.2012, doručeným súdu dňa 28.3.2012, uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenú odporcom, ktorý mu svojím konaním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/1/2010-149 zo dňa 25.2.2010. Navrhovateľ uviedol, že výšku škody žiada určiť na základe lekárskej správy, ktorá je súčasťou uvedeného trestného spisu.
Po tom, čo súd uznesením z 11.4.2012 č. k. 6C/19/2012-3 vyzval navrhovateľa na doplnenie a opravu podania, navrhovateľ uviedol, že žiada odporcu zaplatiť náhradu škody v plnej výške na základe lekárskej správy, a to nasledovne:
- preplatenie výšky bodov, ktorá mu bola priznaná lekárskou správou (300 bodov),
- zaplatenie každého dňa, kedy bol obmedzený na bežnom spôsobe života podľa lekárskej správy vo výške 7 eur,
- zaplatenie bolestného vo výške 7 000 eur.
Odporca v písomnom vyjadrení z 25.6.2012 uviedol, že zranenia nespôsobil navrhovateľovi úmyselne, stalo sa tak z nedbanlivosti v zápale bitky a vzájomného zápasu, pričom k ich spôsobeniu prispel významnou mierou práve navrhovateľ. Odporca už platil zdravotnej poisťovni náklady za liečenie navrhovateľa. Ďalej odporca uviedol, že došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O týchto skutočnostiach mal navrhovateľ vedomosť pred viac ako dvoma rokmi, ale tiež v rámci trestného konania, najneskôr pri doručení trestného rozkazu č. k. 1T/1/2010-149 zo dňa 25.2.2010. Tento trestný
rozkaz, ktorým bol navrhovateľ s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2010, avšak navrhovateľ podal návrh na náhradu škody po uplynutí dvoch rokov, teda dňa 28.3.2012. Okrem toho nároky navrhovateľa nie sú ani z jeho podaní jednoznačne zrejmé, napríklad ako došiel k bolestnému vo výške 7 000 eur, keď táto sa určuje zákonom upraveným spôsobom podľa počtu bodov zistených v lekárskom posudku.
Navrhovateľ k námietke premlčania uviedol, že s rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/1/2010-149 bol oboznámený až 15.3.2012, takže nie vlastnou vinou sa ako poškodený sa nezúčastnil žiadnych úkonov a s ich výsledkami nebol ako poškodený oboznámený.
Súd rozsudkom z 19.12.2012 č. k. 6C/19/2012-52 návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie bolestného vo výške 7 000,- eur zamietol a vo zvyšnej časti návrh odmietol. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18.6.2014 č. k. 17Co/102/2013-72 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že pokiaľ mal súd prvého stupňa pochybnosti o tom, od akej lekárskej správy odvodzuje navrhovateľ svoje nároky, mal navrhovateľa k tomuto vypočuť, a nie jeho návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť, resp. pre nedoplnenie podania odmietnuť. Krajský súd preto prikázal okresnému súdu vypočuť navrhovateľa k tomu, akých konkrétnych nárokov sa domáha a či titulom poškodenia na zdraví bol v prípade navrhovateľa vydaný lekársky posudok na ohodnotenie bolestného po ustálení jeho zdravotného stavu v zmysle ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., v nadväznosti na čo je potrebné znova vyhodnotiť odporcom vznesenú námietku premlčania, ďalej zistiť, či navrhovateľovi titulom bolestného už nebola vyplatená nejaká náhrada a až po týchto zisteniach o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodnúť.
Keďže navrhovateľ uviedol, že sa nechce zúčastňovať sa na pojednávaniach, súd v súlade s príkazom krajského súdu vykonal výsluch navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu Trenčín. Počas výsluchu dňa 22.10.2014 navrhovateľ uviedol, že jeho zdravotný stav je ustálený, prebehli dve operácie, jedna v civile v Bánovciach nad Bebravou a druhá vo väzenskej nemocnici v septembri 2012. Ďalej uviedol, že žiada vyhotoviť nový lekársky posudok podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. po ustálení zdravotného stavu. Žiada k výpočtu pripočítať aj bodové ohodnotenie bolestného po vykonaní operácie aj za účelom odstránenia operačne zavedeného cudzieho materiálu a bude potrebné zohľadniť aj odškodnenie za bolesť podľa položky 223 - otras mozgu ľahkého stupňa. Pokiaľ ide o náhradu za obmedzenie na bežnom spôsobe života, výšku 7 eur za každý deň vypočítal laicky, asi koľko zarobí robotník. Počet dní môže súd zistiť z lekárskej správy obvodného lekára a chirurgov, toto vyplynie z nového znaleckého posudku, ktorý žiada vyhotoviť. Výšku bolestného 7 000 eur stanovil z neznalosti zákona, keď nevedel, že výška bolestného sa stanovuje na základe bodového ohodnotenia. Ďalej k veci uviedol, že po ustálení zdravotného stavu nebol vyhotovený žiadny lekársky posudok a nebola mu vyplatená žiadna náhrada.
Vzhľadom k tomu, že krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu aj v časti, ktorou bola časť podania navrhovateľa odmietnutá, okresný súd posúdil písomné podania navrhovateľa po doplňujúcom vysvetlení navrhovateľa ako nárok na náhradu za bolesť (bolestné) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške, ktorú má ustáliť súd znaleckým dokazovaním.
Súd uznesením z 5.12.2014 č. k. 6C/19/2012-121 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. Zo záverov znaleckého posudku tohto znalca č. 39/2015 vyplýva bodové hodnotenie bolestného navrhovateľa vo veci zranenia zo dňa 14.2.2008 vo výške 347,5 bodov a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 175 bodov. Ďalej podľa znaleckého posudku navrhovateľ bol objednaný k odstráneniu osteosyntetického materiálu pri kontrole dňa 30.1.2009. To znamená, že zlomenina bola kompletne zhojená a rozcvičená. Práve tento dátum (30.1.2009), keď bola zlomenina pri RTG vyšetrení kompletne prehojená a rehabilitácia ukončená, určil znalec ako dobu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa. Na otázku, či zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľ nedodržiaval liečebný režim resp. odmietal ďalšiu liečbu a ak áno, či to mohlo spôsobiť komplikáciu liečby, znalec odpovedal, že navrhovateľ odmietol vnútrožilové podávanie antibiotík, čo sa dá hodnotiť ako nedodržanie liečebného režimu a s vysokou pravdepodobnosťou to spôsobilo komplikácie v liečbe v zmysle zápalu dolnej časti predkolenia s opuchom, pre ktoré musel byť dňa 26.2.2008 rehospitalizovaný.
Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedeným výsluchom navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámením znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. č. 39/2015, vyjadrenia navrhovateľa k uvedenému znaleckému posudku, výsluchom odporcu, a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä prepúšťacej správy, záznamu o vyšetrení z 19.3.2012, správ z Nemocnice pre obvinených a odsúdených (oddelenia neurológie, interného oddelenia, chirurgického oddelenia - väzenská časť Fakultnej nemocnice Trenčín), ako aj oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/1/2010, najmä zápisníc o výsluchu svedka - poškodeného z 15.2.2008 a z 13.10.2008, dodatku k zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného z 25.3.2009, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného z 24.8.2009, zápisnice o konfrontácii medzi svedkom - poškodeným a svedkom zo 4.7.2008, znaleckého posudku MUDr. D. Gyüttmenta č. 39/2008, trestného rozkazu č. k. 1T/1/2010-149 a obálka svedčiaca o doručovaní trestného rozkazu poškodenému Jozefovi Porubskému (navrhovateľovi) na adresu uvedenú poškodeným v prípravnom konaní (zásielka vrátená dňa 24.3.2010 ako neprevzatá v odbernej lehote).
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Okresný súd Bánovce nad Bebravou trestným rozkazom z 25.2.2010 č. k. 1T/1/2010-149 uznal V. Š. (odporcu) vinným, že dňa 14.2.2008 fyzicky napadol V. B. (navrhovateľa) a spôsobil mu z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súčasne súd týmto trestným rozkazom odkázal poškodeného (navrhovateľa) s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V súlade so znaleckým posudkom MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. č. 39/2015, považoval súd dátum 30.1.2009 za deň, keď bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený tak, že bolo možné po prvýkrát ohodnotiť jeho bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Podľa § 46 ods. 2 Trestného poriadku poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
Podľa § 65 ods. 1 Trestného poriadku (veta prvá a druhá) ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou. Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol na tento účel.
Podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať. Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku do vlastných rúk sa doručuje osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 355 ods. 2 Trestného poriadku proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Po ustálení predmetu konania a dátumu, kedy bol zdravotný stav poškodeného ustálený natoľko, že bolo možné bodovo ohodnotiť jeho bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, sa súd v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/102/2013-72 s odkazom na konštantnú judikatúru, subjektívna dvojročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody plynie od okamihu, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, čo v danom prípade bolo 30.1.2009. Okrem toho treba brať do úvahy, či a kedy sa stalo poškodenému známym, kto mu škodu spôsobil. Súd dospel k záveru (odlišne od právneho posúdenia vykonaného v prvom rozsudku č. k. 6C/19/2012-52, o čom súd účastníkov na pojednávaní dňa 24.8.2015 riadne informoval v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), že navrhovateľovi bolo známe, kto mu spôsobil ublíženie na zdraví nie až doručením trestného rozkazu, ale už v čase trestného stíhania, keďže z vyšetrovacieho spisu pripojeného k spisu 1T/1/2010 vyplýva, že najneskôr pri doplňujúcom výsluchu dňa 24.8.2009 navrhovateľ ako poškodený vedel, že osoba, ktorá mu ublíženie na zdraví spôsobila, bol Jozef Ševčík (aj keď dovtedy ho mohol považovať za neznámeho páchateľa, čo strana odporcu vo vyjadrení na pojednávaní 26.11.2014 spochybnila, avšak súd nepovažoval za potrebné to preskúmavať).
Napokon bolo potrebné prehodnotiť aj dátum doručenia trestného rozkazu poškodenému (navrhovateľovi). Aj keď je v trestnom spise 1T/1/2010 vyznačená právoplatnosť trestného rozkazu čo do výrokov o vine a treste dňom 23.3.2010 a čo do výroku, ktorým bol poškodený (navrhovateľ) odkázaný na občianske súdne konanie, až dňom 29.3.2012, súd v tomto konaní nie je viazaný vyznačením právoplatnosti v trestnom spise (súd je viazaný len výrokom o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal - § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z pripojeného trestného spisu 1T/1/2010 vyplýva, že trestný rozkaz č. k. 1T/1/2010-149 bol odoslaný už dňa 3.3.2010 (č. l. 155 trestného spisu) na adresu, ktorú uviedol poškodený pri výsluchu dňa 15.2.2008 (č. l. 9 trestného spisu). Keďže proti trestnému rozkazu, ktorým bol poškodený odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilné konanie (teda ktorým nebola priznaná náhrada škody), nemôže poškodený podať odpor (§ 355 ods. 2 Trestného poriadku - výkladom a contrario), nebolo potrebné doručovať trestný rozkaz poškodenému do vlastných rúk (do vlastných rúk sa doručuje, len osobám oprávneným podať opravný prostriedok - § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a teda bolo správne doručovanie na adresu, ktorú uviedol poškodený pri výsluchu dňa 15.2.2008. Bez ohľadu na to, že na tejto adrese poškodený zásielku neprevzal (hoci predtým na tejto adrese prevzal upovedomenie o verejnom zasadnutí, uznesenie súdu č. k. 1T/72/2009-141, aj upovedomenie o podaní obžaloby), trestný rozkaz bolo potrebné považovať
za doručený poškodenému dňom uloženia zásielky na pošte, teda dňom 5.3.2010 (fikcia doručenia podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku). Na uplatnenie fikcie doručenia nemá vplyv ďalšie, neskoršie doručovanie trestného rozkazu poškodenému (dňa 20.3.2012) na inú adresu, ktorú poškodený oznámil súdu až listom zo dňa 12.3.2012.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že trestný rozkaz č. k. 1T/1/2010-149, ktorým bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie, bol poškodenému (navrhovateľovi) doručený (hoci uplatnením fikcie doručenia) dňa 5.3.2010. Len do tohto dňa možno aplikovať ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, že navrhovateľ uplatnil svoje právo na náhradu škody na súde alebo u iného príslušného orgánu (v trestnom konaní), a preto premlčacia doba spočívala. Odo dňa nasledujúceho po doručení trestného rozkazu, teda od 6.3.2010 začala premlčacia doba plynúť. Od uvedeného dňa poškodený nekonal, teda v začatom konaní (v adhéznom konaní v rámci trestného konania) riadne nepokračoval (§ 112 Občianskeho zákonníka). Treba ešte uviesť, že poškodený bol pri výsluchu dňa 15.2.2008 riadne poučený podľa § 46 ods. 2 Trestného poriadku, že ak adresu, ktorú uviedol pri tomto výsluchu, zmení, musí túto skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu, a aj o následkoch s tým spojených (fikcia doručenia podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku). Ak neoznámil orgánom činným v trestnom konaní resp. súdu inú adresu na doručovanie, sám si privodil uvedený právny následok, teda uplatnenie fikcie doručenia trestného rozkazu a následne nepokračovania v konaní riadnym spôsobom.
Keďže návrh v civilnom konaní bol podaný až dňa 28.3.2012, teda po uplynutí viac ako dvoch rokov od doručenia trestného rozkazu poškodenému (navrhovateľovi) (hoci uplatnením fikcie doručenia), nie je ani potrebné skúmať, či a aká časť dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípadne uplynula od dátumu 30.1.2009, keď bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený, do dátumu doručenia trestného rozkazu poškodenému (navrhovateľovi) 5.3.2010 (teda či navrhovateľ v uvedenom období v konaní riadne pokračoval).
Súd teda dospel k záveru, že námietka premlčania, vznesená odporcom, je dôvodná. Dvojročná subjektívna doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula najneskôr dňom 5.3.2012, kým návrh bol na súde podaný až dňa 28.3.2012. Z tohto dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), keď priznal náhradu trov odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v trovách právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 4.10.2012; zastupovanie na pojednávaní 19.12.2012; vyjadrenie k odvolaniu 15.2.2013; zastupovanie na pojednávaní 26.11.2014; zastupovanie na pojednávaní 24.8.2015). Za každý úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi odmena 237,34 eur, vypočítaná zo základu navrhovateľom uplatneného bolestného 7 000 eur podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) a písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, teda 5 x 237,34 eur = 1 186,70 eur. Okrem toho ku každému úkonu právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to vo výške po 7,63 eur za každý z dvoch úkonov vykonaných v roku 2012, vo výške 7,81 eur za úkon v roku 2013, vo výške 8,04 eur za úkon v roku 2014 a vo výške 8,39 eur za úkon v roku 2015, spolu režijný paušál 2 x 7,63 eur + 7,81 eur + 8,04 eur + 8,39 eur = 39,50 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú 1 226,20 eur. Okrem toho je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi aj náhradu preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,- eur, ktorý bol odporca zaviazaný uhradiť uznesením zo dňa 5.12.2014 č. k. 6C/19/2012-121 (a uhradil ho dňa 14.1.2015).
Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, navrhovateľ bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak o náhradu trov v odvolacom konaní (a ani v konaní pred súdom prvého stupňa) nežiadal a zo spisu vyplýva, že navrhovateľovi v súvislosti s odvolacím konaním ani žiadne trovy nevznikli (keďže od súdneho poplatku bol zo zákona oslobodený a právne zastúpenie nemal). Súd preto navrhovateľovi nepriznal žiadne trovy odvolacieho konania.
Súd ďalej v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa, ktorý bol vo veci samej neúspešný, na náhradu trov, ktoré vznikli štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Súd na základe uznesenia z 5.6.2015 č. k. 6C/19/2012-152 vyplatil znalcovi MUDr. Jaroslavovi Ridoškovi, PhD. znalečné
za podanie znaleckého posudku č. 39/2015 vrátane náhrady hotových výdavkov celkom vo výške 466,14 eur, z toho 150,- eur bolo vyplatených z preddavku zloženého odporcom (o ktorého náhrade súd rozhodol v rámci náhrady trov konania) a 316,14 eur bolo vyplatených z rozpočtových prostriedkov súdu. Suma vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu predstavuje trovy štátu, na ktorých náhradu súd zaviazal podľa výsledku konania navrhovateľa. Keďže navrhovateľ bol uznesením zo dňa 5.12.2014 č. k. 6C/19/2012-121 zaviazaný zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,- eur, tento preddavok však nezložil, bolo potrebné - aby nedošlo k dvojitému vymáhaniu tej istej sumy ako preddavku aj ako trov štátu - súčasne zrušiť príslušný výrok uznesenia č. k. 6C/19/2012-121 o povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.