Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-20-2022.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/20/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., IČO 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, Košice, zastúpený: ŠŤOVÍČEK : ŠŤOVÍČEK, advokátska kancelária s.r.o., IČO 35 978 741, so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanému: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, D. E., o zaplatenie 1.089,54 s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/16/2016-171 zo dňa 3.2.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/16/2016-171 zo dňa 3.2.2020 výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1089,54 € spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 597,43 € od 10.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 3 € od 13.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 489,11 € od 23.4.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom III. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví podal žalovaný odvolanie zo dňa 12.3.2020 v spojení s doplneniami odvolania zo dňa 17.12.2020, 27.4.2021 s návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K odvolaniu žalovaného v spojení s doplneniami odvolania sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11.6.2011 s návrhom na potvrdenie napadnutého rozsudku.
V priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX žalovaný zomrel. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 7 D/88/2021-47, Dnot 160/2021 zo dňa 7.12.2021 v dedičskej veci po poručiteľovi nebohom A. B. C., narodenom XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, D. E., konanie o dedičstve zastavil, nakoľko poručiteľ zanechal majetok iba nepatrnej hodnoty.
Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Podľa § 66 Civilného sporového poriadku, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Ustanovenie § 63 Civilného sporového poriadku upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity fyzickej osoby, teda k jej smrti, dôjde počas konania, t. j. v období od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd po smrti strany počas konania má po posúdení povahy sporu možnosť len konanie zastaviť alebo v konaní pokračovať. Povahou veci sa rozumie povaha hmotných práv a povinností, o ktoré v konaní ide, čo vyplýva práve z toho, že procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/368/2012 z 28.2.2012).
Judikatúra zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka. (pozri Komentár k § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právny portál ASPI).
V prejednávanej veci žalovaný v priebehu odvolacieho konania dňa XX.X.XXXX zomrel, čím stratil procesnú subjektivitu a konanie o dedičstve po žalovanom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť. Osoby,
ktoré prichádzali do úvahy ako dedičia, sa vzhľadom na zastavenie konania o dedičstve po žalovanom pre jeho nemajetnosť dedičmi nestali a podľa výsledku konania o dedičstve na nich neprešla povinnosť, o ktorú v prejednávanej veci ide. Za týchto okolností tak odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o pokračovaní s dedičmi žalovaného, pričom nedostatok procesnej subjektivity na strane žalovaného je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a konanie je potrebné z tohto dôvodu zastaviť.
V prejednávanom prípade strata procesnej subjektivity žalovaného nastala po začatí konania a ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý zaťažuje celé konanie. Ak k strate procesnej subjektivity strany dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je súd naďalej vyhláseným rozhodnutím viazaný a nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia. Pri riadení sa opísanými úvahami tak je zrejmé, že smrť žalovaného v prejednávanej veci spôsobila nemožnosť ďalšieho pokračovania v konaní a konanie proti žalovanému preto muselo byť obligatórne zastavené.
Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Pre zastavenie konania potom odvolací súd musel rozhodnúť aj o náhrade trov konania na súdoch oboch inštancií. K zastaveniu konania došlo pre právnu skutočnosť nepričítateľnú žiadnej zo strán, pričom práve táto (smrť žalovaného) mala za následok, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu jedinou stranou s procesnou subjektivitou zostal žalobca. Za tejto procesnej situácie však ani povinnosť na náhradu trov mu vzniknutých nebolo by komu uložiť a potenciálne ju i vymôcť (v prípade úvah o náhrade trov vzniknutých žalovanému tu zas nebolo potenciálneho oprávneného). V nadväznosti na to tak nastala výnimočná situácia, na základe ktorej nemohol odvolací súd priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Práve to viedlo odvolací súd k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).