Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-94-2023.pdf
PDF · 100.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/94/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Sone Vackovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 36 432 105, zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX D., E., o zaplatenie 1 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/79/2022-159 zo dňa 22. mája 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a výroku o trovách konania III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 1 500 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500 eur od 18.10.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 657, § 658 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v súdenej veci sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie sumy vo výške 1 542,05 eura (istina 1 500 eur + zmluvný úrok 42,05 eura) titulom pôžičky poskytnutej žalovanému podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle uzavretých zmlúv mal žalovanému pôžičku poskytnúť investor F. G. označený identifikačným kódom, ktorý mal následne svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke postúpiť na spoločnosť Zinc euro, a.s. Žalovaný od začiatku súdneho konania uzavretie zmluvy o pôžičke popieral, rovnako popieral aj pravosť podpisov na predložených dokumentoch. V konaní ďalej uvádzal, že so žalobcom nikdy žiadnu zmluvu neuzavrel. Vzhľadom na obranu žalovaného súd skúmal, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný záväznú žiadosť o pôžičku nepodpísal a keďže žalobca iný dôkaz preukazujúci dohodu so žalovaným na podstatných obsahových náležitostiach pôžičky nepredložil, súd dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo. Napriek nepreukázaniu platného uzavretia zmluvy o pôžičke v konaní nebol spor o tom, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Zinc Euro, a. s. dňa 27.11.2020 na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na meno
žalovaného sumu vo výške 1 500 eur poukázal. Uvedené tvrdenie žalobca preukázal potvrdením banky o zrealizovaní predmetnej transakcie. Žalovaný v konaní tvrdil, že on má len jeden účet vo Fio banke a účet, na ktorý bola suma vo výške 1 500 eur poukázaná, on nezakladal. Žalovaný tiež poukazoval na skutočnosť, že mal byť zneužitý jeho občiansky preukaz, ktorý si mal žalovaný nechávať doma u matky, keď cestoval do zahraničia. Tvrdenia, ktoré žalovaný uvádzal na svoju obranu, súd vyhodnotil ako nedostatočné spochybniť tvrdenia žalobcu o poskytnutí sumy vo výške 1500 eur v jeho prospech, pričom žalovaný ich naviac ani nepreukázal. Vyhodnotiac tvrdenia sporových strán a predložené listinné dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX využíval práve žalovaný a práve žalovaný bol osobou, v prospech ktorej bola na tento účet suma vo výške 1 500 eur od právneho predchodcu žalobcu poukázaná. Prospech zo sumy vo výške 1 500 eur mal žalovaný, ktorý sa na úkor právneho predchodcu žalobcu bezdôvodne obohatil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný na vyššie uvedený účet prijal od právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Zinc Euro, a.s. dňa 27.11.2020 sumu vo výške 1 500 eur, čím sa jeho majetok na úkor majetku právneho predchodcu žalobcu zväčšil. Žalovaný sa na úkor právneho predchodcu žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 1 500 eur, ktorú sumu je povinný vydať. Súd prvej inštancie ustálil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Zinc Euro, a.s. mal voči žalovanému pohľadávku z bezdôvodného obohatenia vo výške 1 500 eur, ktorú platne postúpil na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 21.02.2022, ktorý právny predchodca žalobcu žalovanému na jemu známu adresu trvalého pobytu žalovaného ešte v tento deň odoslal. Postúpenie pohľadávky na žalobcu považoval súd za platné. Žalobca je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný a súd mu vzhľadom na vyššie uvádzané odôvodnenie nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 500 eur priznal. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nemal preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, v ktorej by sa zmluvné strany dojednali na odplate za požičanie peňazí žalovanému (úrok), nebolo možné žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy zmluvného úroku vyčísleného na sumu 42,05 eura vyhovieť. Žalobu preto súd v tejto časti zamietol. Súd však konštatoval, že žalovaný sa s plnením peňažnej povinnosti dostal do omeškania a je preto povinný zaplatiť žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania. Žalobca si nárok na úroky z omeškania uplatnil v sadzbe 5 % ročne z dlžnej sumy, čo je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uvedené súd akceptoval a žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 1 500 eur priznal. Súd sa nestotožnil so stanovením počiatku omeškania žalovaného dňom 01.10.2021, teda dňom nasledujúcim po vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky. Keďže v súdenej veci nebolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, preto nie je možné uvažovať o zosplatnení splátok a povinnosti žalovaného vrátiť celú sumu pôžičky naraz po vyhlásení predčasnej splatnosti pôžičky. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy na vydanie tohto plnenia žalovanému, kvalifikovanou a preukázateľne aj doručenou výzvou na vrátenie sumy 1 500 eur je žaloba v tomto spore, ktorá bola žalovanému doručená dňa 17.10.2022 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania zo sumy 1 500 eur súd žalobcovi priznal počnúc dňom 18.10.2022 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.
3. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že nepovažoval za potrebné vykonávať pre objasnenie skutkového stavu prejednávanej veci ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov H. I. B. a J. E., ktorí mali podľa žalovaného sfalšovať jeho údaje, falšovať podpisy a úradné pečate. Žalovaný bližšie okolnosti údajného podvodného konania týchto osôb neuviedol. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pre toto konanie je rovnako bezpredmetné posudzovanie kúpnej zmluvy medzi žalovaným a I. B. na firmu Metal service center s.r.o., IČO: 53570090, ktorú žalovaný navrhoval vyžiadať z príslušného registrového súdu, keď žalovaný jej súvis s prejednávaným sporom nepreukázal. Z týchto návrhov na vykonanie dokazovania súd vyvodil, že majú preukazovať trestnú činnosť iných osôb. Vykonávať tieto dôkazy v tomto spore považoval súd v tomto spore za nadbytočné a nehospodárne. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania priznal v plnej výške, keďže žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a nariadenia nového pojednávania. Bol toho názoru, že zákonná sudkyňa pochybila pri svojom rozhodovaní a v záujme objektívneho rozhodovania vo veci sa musí zistiť objektívny skutkový stav veci a nemôže sa pri rozhodovaní vo veci vychádzať len z čisto formálneho hľadiska, ktoré
predloží žalobca, lebo takýto postup by bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivý súdny proces a nutne by to viedlo k protižalobe s predbežným opatrením. Namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, pretože neboli vypočutí navrhovaní svedkovia, ktorí by dosvedčili, že pôžička, ktorú neuzavrel, ani nežiadal sa riadne platí, a teda nie je dôvod na vymáhanie cez súdny spor a teda nároky žalobcu na zaplatenie istiny sú vo výške 1 500 eur podvodné. Zákonná sudkyňa dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a sudkyňa konala tak, aby nevyšli najavo dôkazy o skutočnom zaplatení pôžičky. Žalovaný uviedol, že predkladá súdu nové dôkazy, že pôžička sa riadne platí a je splatené už 1 260 eur, teda rozsudok je podvod (treba doplatiť ešte 240 eur). Dal do povedomia súdu, že pôžička sa platila pravidelne z účtu č. B., ktorý nezakladal, ale bol vedený na jeho meno a následne sa platilo z účtu D. – vedenom vo FIO-banke, ktorého vlastníkom je spol. TWISTER MOBILE s.r.o., ktorej je on sám jediným konateľom a vlastníkom. Skutočnosti, o ktorých mali svedčiť svedkovia sudkyňa zmietla zo stola, ani raz sa neopýtala, či sa pôžička platí a koľko je splatené. Opätovne dôvodil, že jeho podpis na pôžičke je sfalšovaný. Žiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola nanovo rozhodnutá.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok v napadnutom výroku I. a výroku o trovách konania III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 1 542,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500 eur od 01.10.2021 do zaplatenia, ktorú si žalobca uplatnil titulom zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie nemal preukázané platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, avšak mal preukázané, že žalovaná istina bola prevedená na účet, ktorý žalobca využíval. Z uvedeného dôvodu, súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal vydať (zaplatiť) bezdôvodné obohatenie žalobcovi.
12. Predmetom odvolacieho konania je výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel spolu s výrokom o nároku na náhradu trov konania (I., III. výrok). Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odvolaním napadnutý nebol, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť (II. výrok).
13. Žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie namietal, že on si pôžičku nezobral a žiadnu sumu neprevzal, zdôrazňoval, že účet v B. B., na ktorý bola zo strany veriteľa zaslaná suma 1500 eur nie je jeho účtom. Navrhol výsluch svedkov H. I. B. a J. E. (ktorí mali údajne zneužívať jeho údaje a falšovať jeho podpisy) za účelom objasnenia celej trestnej činnosti. Žalovaný v odvolaní namietal, že vo veci sa mal zistiť skutočný skutkový stav, nielen formálny, pričom navrhovaní svedkovia by dosvedčili, že pôžička, ktorú neuzavrel, ani nežiadal sa riadne platí.
14. K námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní je potrebné uviesť, že podľa § 215 ods. 1, 2 súd prvej inštancie rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zistil procesným postupom podľa CSP. Civilný proces sporový sa riadi (okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a (s ním spojeným) princípom formálnej pravdy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. V klasickom sporovom konaní je uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp. premeškala príležitosť) relevantne „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra a „režiséra“, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.
15. V danej veci žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že výsluchom navrhovaných svedkov sa ma preukázať, že pôžička sa riadne platí a teda nie je dôvod na vymáhanie sumy v súdnom spore, ale tvrdil, že sa ich výsluchom má objasniť páchanie trestnej činnosti. Podľa zásad, na ktorých je postavený civilný sporový proces, aby bol v konaní žalovaný úspešný, bolo potrebné, aby kvalifikovane poprel právny základ žalobcovho nároku, teda, že niet právneho titulu na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, avšak žalovanému sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že žalovanému bola suma 1 500 eur poskytnutá na účet, ktorým disponoval (č. l. 22), a preto došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Výsluchy navrhovaných svedkov, aj odvolací súd považuje za nadbytočné, pretože nie je zrejmé, ako by sa nimi preukázalo, že účet, na ktorý bola poukázaná suma 1 500 eur nepatrí žalovanému. Z uvedených dôvodov, odvolací súd považuje nevykonanie navrhovaných dôkazov za dôvodné, s čím sa aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal (bod 40. napadnutého rozsudku).
16. Pokiaľ ide o námietku žalovaného uvedenú až počas odvolacieho konania, že pôžička sa vlastne spláca a zostáva uhradiť už len sumu 240 eur, túto námietku odvolací súd považuje za tzv. novotu v odvolacom konaní, na ktorú nie je možnú prihliadnuť, pretože žalovaný túto obranu mohol použiť aj v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú – § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvádzanie nových skutočností a dôkazov nie je v odvolacom konaní limitované či obmedzené v prípade, že nimi má byť preukázané nesplnenie procesnej podmienky. Pokiaľ ide o právo novôt vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu obsadeniu súdu v prvej inštancii, ani odôvodnenie tohto odvolacieho dôvodu nie je limitované nezavinením ich doterajšieho nepoužitia. Aj v prípade odvolacieho dôvodu, uvedeného v § 365 ods. 1 písm. d), možno do uplynutia lehoty na podanie odvolania argumentovať novými
skutočnosťami a dôkazmi (t. j. takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli použité v konaní na prvej inštancii) bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť už skôr. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.
18. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy 1 500 eur, pretože časť sumy (1 260 eur) už bola žalobcovi uhradená. Túto skutočnosť žalovaný tvrdil až v odvolaní, pričom neuviedol, prečo takýto prostriedok jeho procesnej obrany neuplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Výpisy z účtu, ktoré žalovaný spolu s odvolaním doručil odvolaciemu súdu majú preukazovať, že v dňoch 02.12.2020, 03.01.2021, 02.02.2021, 05.03.2021, 08.04.2021 bola vždy na účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázaná suma 56,67 eura (č. l. 174 - 178). Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza, že pôžička sa uhrádzala z účtu vedeného v SĽSP, ktorý on nezakladal, ale bol vedený na jeho meno, následne sa uhrádzala z účtu spoločnosti, ktorej jediným konateľom je on ( výpisy z účtu tejto spoločnosti nepredložil). Žalobca odvolaciemu súdu predložil len výpisy z účtu vedeného v SĽSP, ktorý údajne nezakladal, bez toho, aby uviedol ako sa k týmto výpisom dostal, resp. ako získal prístup k tomuto účtu, keď ho údajne nezakladal. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na protichodné tvrdenia žalovaného v tomto konaní, keď pred súdom prvej inštancie uvádzal, že žiadnu pôžičku nedostal, pretože ju nežiadal a účet v B. B. nie je jeho a na druhej strane v odvolacom konaní uvádza, že túto pôžičku splácal z predmetného účtu vedeného v B. B. na jeho meno.
19. Na základe takto zistených skutočností odvolací súd zistil, že v odvolaní žalovaným tvrdené skutočnosti sú prostriedkom procesnej obrany, ktorú mohol žalovaný uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože k platbám došlo ešte pred podaním žaloby na súd (žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 08.09.2022) a zároveň žalovaný odvolaciemu súdu nepreukázal, že ich nemohol uplatniť skôr bez svojho zavinenia. Tiež nešlo o žiadnu z výnimiek uvedených v § 366 písm. a) – d) CSP, ktorých použitie v odvolacom konaní nie je limitované. Odvolacia námietka, že žalobcovi bola uhradená suma 1260 eur (úhrada uvedenej sumy ani nebola preukázaná) bola ako novota v odvolacom konaní uplatnená oneskorene, preto na ňu odvolací súd neprihliadal. Žalovaný v odvolaní neuviedol, žiadne ďalšie námietky, ktoré by odvolací súd považoval za podstatné a s ktorými by sa bolo potrebné osobitne vysporiadať.
20. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalovaného za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe vyhovel (I.) spolu s výrokom o náhrade trov konania ( III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnému žalobcovi v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).