Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-734-2020.pdf
PDF · 76.59 KB
Case nature
Subarea
49Ek/734/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti povinnému: U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. P. nad Q. o vymoženie 209,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 335/16, 906 13 Brezová pod Bradlom, IČO: 36 123 145. pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/734/2020 zo dňa 25. 08. 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/734/2020 zo dňa 25. 08. 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený dňa 09. 06. 2020 podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 209,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XCsp/XX/ XXXX, ktorý bol vydaný dňa 09. 08. 2017 a ktorý sa stal vykonateľným dňa 24. 01. 2018.
2. Poverením zo dňa 19.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 215EX/201/20.
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/734/2020 zo dňa 25. 08. 2022 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. V uznesení vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie argumentoval tým cit.:„ Vzhľadom na skutočnosť, že sa exekúcia dosiaľ nestala vykonateľná a rozhodnutie sa stalo neúčinným nakoľko tomu bráni skutočnosť ktorou je nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. podľa ktorého nie je možné zrážky z môjho invalidného dôchodku vykonávať lebo je nízky iba 53,15 Eur a ku dnešnému dňu nemohla byť vykonaná žiadna zrážka z príjmu a ani v budúcnosti nebude možné, preto žiadam o zastavenie exekúcie. Zároveň žiadam o odpustenie úhrady úrokov, úroku z omeškania, trov predchádzajúceho konania, trov konania výkonu rozhodnutia, trov právneho zástupcu výkonu rozhodnutia a celkových trov exekúcie, ktoré sú vo výške 399 Eur čo je dvojnásobok sumy exekúcie, ktorá je 209,59 Eur. Zároveň dodávam, že nemám žiadny iný príjem ako invalidný dôchodok vo výške 53,15 Eur, a ani žiadny majetok.“ Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa teda začali dôvodne. Vyhlásenia povinného o tom, že je nemajetný, že je poberateľom invalidného dôchodku v sume 53,15 Eur a nemá žiaden iný majetok, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, pretože tieto tvrdenia nespĺňajú zákonné podmienky na zastavenie exekúcie ustanovené v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súdny
exekútor po začatí exekúcie s odbornou starostlivosťou vykonáva potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou. V prípade, že sa súdnemu exekútorovi nepodarí do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, vydá v súlade s § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku upovedomenie o zastavení exekúcie. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal ani jeden z dôvodov v zmysle 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktoré by exekúcia mala byť zastavená, a preto rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že exekútor vydal dňa 23. 06. 2020 upovedomenie o začatí exekúcie, no toto povinnému nebolo doručené, a to napriek tomu, že tento poznal jeho adresu, ktorú mu poskytla Sociálna poisťovňa ako platca invalidného dôchodku. Týmto vznikli iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. A taktiež povinný tvrdil, že rozhodnutie sa stalo neúčinným, pretože tomu bráni nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. Povinný žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a predmetnú exekúciu zastavil.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručované na zistené adresy (bezdomovec Nové Mesto nad Váhom a O. XXX/XX, A. P. nad Q.). Na tieto adresy sa upovedomenie doručiť nepodarilo. Podľa súčinnosti zo Sociálnej poisťovne bol povinný v ÚVTOS Ilava vedený len do XX. XX. XXXX. Vzhľadom na to nebol dôvod zasielať povinnému poštu do ÚVTOS. V decembri 2020 bolo Upovedomenie zverejnené v Obchodnom vestníku, čím bola naplnená zákonná podmienka doručenia. V januári a júni 2021 Sociálna poisťovňa zaslala oznámenia, v ktorých síce uviedla adresu povinného Mierové námestie 1, Ilava (ÚVTOS), ale už upovedomenie bolo v súlade so zákonom doručené, preto nebol dôvod doručovať upovedomenie znova. Súdny exekútor pripojil k vyjadreniu odpovedný hárok k žiadosti o poskytnutie súčinnosti podľa § 42 Exekučného poriadku zo Sociálnej poisťovne zo dňa 29. 06. 2020, výpis o osobe povinného z Registra fyzických osôb SR, Upovedomenie exekútora (Oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie) zverejnené v Obchodnom vestníku.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Súd po zistení, že sťažnosť povinného voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napádaného uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napádaného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti, sudca nad rámec dodáva:
15. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval účinnosťou nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. S uvedeným argumentoval sa vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení riadne vysporiadal a správne konštatoval, že nezistil dôvod na zastavenie exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
16. Povinný v podanej sťažnosti namietal novým argumentom - a to nedoručením upovedomenia o začatí exekúcie. Súd k tomtu argumentu povinného uvádza, že povinný môže voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podať v zákonnej lehote sťažnosť, v tomto prípade však môže uvádzať nové skutočnosti a dôkazy len, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V prípade podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka platí koncentrácia námietok, teda súd prihliadne len na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodeniu. Súd po preskúmaní sťažnosti povinného dospel k záveru, že povinný v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a ani po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie konania, práve naopak, z tvrdení povinného je zrejmé, že všetko sú to skutočnosti trvajúce už po dlhší čas, a preto súd pri uplatnení koncentračnej zásady na ne nemohol prihliadať.
17. Súd zároveň napriek uvedenému dopĺňa, že povinný v podanej sťažnosti tvrdil, že upovedomenie mu nebolo doručené aj napriek tomu, že súdny exekútor poznal súčasnú adresu povinného (ÚVTOS Ilava). Súd k uvedenému argumentu dodáva, že z exekútorom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že súdny exekútor riadne zisťoval pobyt povinného a doručoval zásielky - upovedomenie o začatí exekúcie na všetky jemu známe adresy. Podľa súčinnosti zo Sociálnej poisťovne bol povinný v ÚVTOS Ilava vedený len do XX. XX. XXXX (ako vyplýva z odpovedného hárku zo dňa 29. 06. 2020), vzhľadom na to súdny exekútor nemal dôvod zasielať povinnému poštu do ÚVTOS. V decembri 2020 bolo upovedomenie zverejnené v Obchodnom vestníku, čím bola naplnená zákonná podmienka doručenia podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku.
18. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/734/2020 zo dňa 25. 08. 2022, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).