Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28Cb-37-2015.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/37/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 501,69 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 501,69 EUR s úrokom z omeškania 5,50% ročne zo sumy 501,69 EUR od 16.06.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 30,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 02.02.2015, doručenou tunajšiemu súd dňa 09.02.2015 voči žalovanému o vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 501,69 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.01.2013 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: KA 624 AT, na komunikácii R1, v km 2,000 smer TT. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. v celkovej výške 1.371,64 EUR. Žalobca si listom č.8846/16970/40202/2013 Škodová udalosť č.: SU/2013700129 zo dňa 11.03.2013 uplatnil voči žalovanému náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 1.371,64 EUR. Dňa 06.06.2013 bol žalobcovi doručený list Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 852,95 EUR. V tomto oznámení o poistnom plnení žalovaný odôvodňuje odpočítanie sumu 518,69 EUR nepriznaním plného poistného plnenia za uplatnenie zhodnotenia materiálu (amortizácia) žalobcaom a ziskom z odvezenia materiálu z poškodených vozidiel do zberu druhotných surovín. V položke týkajúcej sa ceny šrotu zo škodovej udalosti žalobca so žalovanýmm súhlasí, a poistné plnenie vo výške 17,- EUR z tohto dôvodu nežiada. Žalobca má však za to, že žalovaný neoprávnene z poistného plnenia odpočítal zvyšné náklady žalobcu vo výške 501,69 EUR. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených súčastí komunikácie, a preto považuje postup žalovaného za neopodstatnený. Poistné plnenie bolo žalovaným znížené o tzv. amortizáciu vo výške 501,69 EUR. Táto čiastka bola z poistného plnenia znížená pre výpočet náhrady škody v zmysle §442 a §443 Občianskeho zákonníka
Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza ustanovenia §4 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej aj ako „zákon o PZP“ alebo ako „ z.č. 381/2001 Z.z.“ ). V zmysle uvedeného má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Následne na to v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP poškodený je oprávnený si uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
V zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení (ďalej aj ako „cestný zákon“) pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách nárazová zóna je súčasťou cestnej komunikácie s odvolaním s na ustanovenie § 120 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ako „ Občiansky zákonník“), ktorý definuje pojem súčasť veci.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a ods.2 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia ods. 2 platí, že za škodu zodpovedá rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku.
K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 29.05.2015 s tým,že potvrdil registráciu nároku žalobcu, ktorý bol vysporiadaný doručením Oznámenia o poistnom plnení z poistnej udalosti č.952003455 zo dňa 03.06.2013 doručeným žalobcovi. Uviedol, že zo žalobcom uplatnenej škody vo výške 1.371,64 Eur poskytol žalovaný na jeho účet čiastku vo výške 852,95 Eur, pričom nepriznal čiastku vo výške 501,69 Eur za zhodnotenie (amortizáciu), ktorej priznanie je predmetom súdneho sporu a odpočítal čiastku vo výške 17,- Eur za šrot, ktorú žalobca akceptuje. Má za to, že interpretácia náhrady škody ako výšky ceny novej veci v čase poškodenia vedie k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, nakoľko osadením nových zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí sa ich životnosť predĺžila. Má za to, že žalobca nepreukázal, že poškodené boli úplne čerstvo osadené oceľové zvodidlá, kedy by sa amortizácia pri ich výmene neuplatnila. Vo svojom podaní sa odvolával na ustanovenia § 442, 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ako „ OZ“) a judikát R 27/1977 ohľadne všeobecnej ceny v čase poškodenia. Žalovaný sa domnieva, že Cestný zákon v otázke náhrady škody nie je vo vnútornom rozpore s Občianskym zákonníkom - obe právne normy ustanovujú, že poškodená vec sa má dať do pôvodného resp. predošlého stavu. Samotná existencia Cestného zákona ako špeciálnej zákonnej úpravy, ktorá vo svojich ustanoveniach nikde neuvádza, že by sa náklady mali hradiť „bez akéhokoľvek obmedzenia“, podľa názoru odporcu sama osebe nevylučuje uplatnenie amortizácie pri určení výšky náhrady škody. Žalovaný v celom rozsahu namieta žalobcom uplatnený nárok, ktorý považuje za nedôvodný.
Súd vo veci nariadil pojednávania na 24.08.2015, na ktorom sa zúčastňovali žalobca. Žalovaný svoju neúčasť podaním v lehote podľa ustanovenia § 115 ods. 2 OSP, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti na základe čoho súd postupoval podľa ustanovenia § 101 od.s 2 Osp a žalovaný. Pred otvorením pojednávania sa súd pokúsil o zmier v danej právnej veci, avšak bezzúspešne.
Súd vykonal dokazovanie prednesom účastníkov,
Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnej miere pridržiava žalobného návrhu tak, že v tomto konaní sa postupuje podľa osobitného právneho predpisu a preto argumentácia žalovaného ohľadne aplikácie ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je irelevantná. Súdu dal do pozornosti Technický predpis SSC č.07/2000, kde sa v článku 3.71.je uvedené, že pri poškodení vozidiel je nutné ich vymeniť a uviesť do pôvodného stavu v lehote do 14 dní od poškodenia.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zotrval na svojej argumentácii.
a oboznámil sa s týmito listinnými dokladmi: Hlásenie o škode z 28.02.2013 s vyčíslením škody, Škodová udalosť č. SU/2013700129, Fotodokumentácia, List č. 8846/16970/40202/2013 škodová udalosť č. SU/2013700129 zo dňa 11.03.2013 - uplatnenie na náhradu škody, List žalovaného - oznámenie o poistnom plnení zo dňa 06.06.2013, Vyčíslenie škody, Záznam o prevádzke vozidla, Výzva žalovaného, Výzva na doloženie dokladov, informatívny výpis z obchodného registra účastníkov konania.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Súd mal v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že 31.01.2013 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: KA 624 AT, na komunikácii R1, v km 2,000 smer TT. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. v celkovej výške 1.371,64 EUR. Pre súd vyplynulo z predložených dôkazov a právnych predpisov za nesporné, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s odstránením poškodenia poškodených zvodidiel, prípadne nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu ako aj skutočnosť, že poškodením zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí prišlo ku škode na majetku žalovaného ( ďalej aj ako „poškodený“). Súd prihliadal na argumentáciu žalovaného ohľadne výšky náhrady škody, ktorú žalovaný znížil o amortizačnú položku v hodnote 501,69 EUR z celkovej výšky škody 1 371,64 EUR.
Z výdajky č. 490135036/2013 bolo preukázané, že hodnota materiálu na opravu zariadenia je 668,92 EUR, tak ako vyplýva z položkovitého zoznamu nákladov spojených s odstránením škody, predloženého žalobcom.
Z Hlásenia o škode, ktorého súčasťou bolo aj vyčíslenie škody zo strany žalobcu, záznam dopravnej nehody, dokumentácie o oprave. Súd má za to, že predmetné hlásenie má požadované náležitosti na riadne ohlásenie škodovej udalosti ako aj preukázanie výšky vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Žalovaný nenamietal ani proces opravy ani výšku náhrady škody, sporným bolo len uplatnenie čiastky pripadajúcej na amortizáciu .
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy amortizácie, spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania z dôvodu, že pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom došlo k poškodeniu zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí a to titulom uzavretého povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Súd konštatuje, že ohľadne aplikácie ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam §442 a §443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.
Žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel. Táto oprava, resp. škoda bola v priamej príčinnej súvislosti t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody je v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. cestný zákon obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané žalobcom bolo výlučne v súvislosti s opravou zariadenia, čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti ciest. Na podporu uvedených tvrdení súd uvádza, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom a nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel. Toto zavádza aj interný technický predpis SSC č.07/2000, kde sa článku 3.71. je uvedené, že pri poškodení vozidiel je nutné ich vymeniť a uviesť do pôvodného stavu v lehote do 14 dní od poškodenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať opravu inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu
- teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetek a pre to súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu.
S poukazom na vyššie uvedené žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je povinný nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou na súčasti cestnej komunikácii, ktorej správcom je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 pís. a) cestného zákona žalobca. Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona sleduje verejný záujem. Žalovaný sa dostal do omeškania s riadnym vyplatením poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP tým, že nebola uhradená celá dlžná suma riadne a včas. Žalovaný mal po ukončení prešetrovania poistnej udalosti a v lehote 15 dní poskytnúť plnenie v prospech žalobcu, k čomu však nedošlo. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle platných právnych predpisov - ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. výška úroku z omeškania je stanovená nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 7 zákona o PZP. Ukončenie prešetrenia poistnej udalosti nebolo zo strany žalovaného žalobcovi oznámené, preto žalovaný považuje za deň ukončenia prešetrenie poistnej udalosti deň doručenia Oznámenia o poukázaní náhrady škody t.j. 31.05.2013, teda poistné plnenie malo byť uhradené do 15.06.2013.
Žalobca je správcom pozemných komunikácií - diaľnic ktorému vyplýva povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona, cit: „ závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia“ Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca bez prieťahov odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel a stĺpikov do pôvodného stavu. Tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné zvodidlá a stĺpiky sú považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon cit: „Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, ......... a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.“ Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 cestného zákona cit: „Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.“ deklaruje nárok žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného, ktorý bol poisťovateľom žalobcu.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP cit: „ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradub) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,atď .“
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP cit: : „ Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
Podľa ustanovania § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka cit: „ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.” Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovaného.
Podľa ustanovania § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka cit: “ (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”
Podľa ustanovania § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka cit: “ (2) Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).” Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z dôvodu omeškania sa žalovaného s úhradou peňažného nároku voči žalobcovi, žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty 15 dní ( podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP) od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti, v ktorej nebola celá suma vyplatená sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca si predmetný nárok uplatnil od 16.06.2013 do zaplatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP: „ Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP: „ Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 PZP: „ Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“
Súd priznal nárok na uplatnené príslušenstvo tvoriace úroky z omeškania s ohľadom na povahu účastníkov konania podľa zákona č. 513/1991 Zb. -Obchodného zákonníka ( ďalej aj ako „ ObZ“) ustanovenia § 369: “Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. „
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.“ (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.“
Súd má za to, že v danom konaní s ohľadom na charakter subjektov právneho vzťahu - podnikateľské subjekty, právnou úpravou pre priznanie nároku vo forme úrokov z omeškania je Obchodný zákonník podľa ustanovenia § 261 ods.9 ObZ, avšak jeho aplikáciou by bolo prisúdené žalobcovi viac ako si uplatnil žalobou a preto s prihliadnutím na ustanovenie § 153 ods. 2 OSP, súd priznal žalobcovi nárok v rozsahu žalobného petitu.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 OSP „ Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. „
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z.“ Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.".
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 30,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Žalobca žiadal o poukázanie náhrady trov konania účet IBAN: SK30 111 0000 0066 2485 9013 SWIFT : UNCRSKBX , VS 2013700129.
Z týchto uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave, dňa 24.08.2015
JUDr. Katarína Bartalská
sudkyňa