Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/152/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: X. Š., C.. XX.XX.XXXX, D. S. V. XXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 1022,32 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 332,32 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 332,32 € od 05.05.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 175,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 18.06.2014 domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie celkovej sumy vo výške 1022,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo žalovanej istiny od 05.05.2010 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania na tom základe, že dňa 26.08.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva o úvere č. 420090533 na čiastku 1.000,00 €, za poplatok za správu úveru vo výške 690,00 €. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.690,00 € uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 130,00 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy o úvere. Odporca celkovo do súčasnosti uhradil 667,68 €, pričom posledná uhradená suma vo výške 125,00 € bola uhradená dňa 22.04.2010. V súlade s článkom II. zmluvy o úvere č. 420090533 bol odporca povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 01.04.2010 navrhovateľ upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 31.05.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 04.05.2010. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činí dlžná

čiastka 1.022,32 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 1.690,00 € a čiastkou vo výške 667,68 €, ktorá bola uhradená odporcom, teda 1.690,00 € - 667,68 € = 1.022,32 €.

Vo veci v zmysle návrhu navrhovateľa bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej 15 dňovej lehote odpor, v ktorom okrem iného uviedol, predmetná zmluva je zmluvou v zmysle Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere, mal navrhovateľ nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 1.000,- €, bez úrokov a poplatkov.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v priebehu ďalšieho konania písomne vzniesol námietku premlčania voči uplatňovanému nároku navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu, výsluchom odporcu, oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 420090533 spolu s obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 01.04.2010 spolu s poštovým podacím hárkom, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 31.05.2010 s poštovým podacím hárkom, obsahom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že trvá na podanom návrhu. Čo sa týka námietky premlčania zo strany odporcu a jeho právneho zástupcu, k tomu uviedol, že túto nepovažujú za dôvodnú, a to z týchto dôvodov: bol podaný návrh na rozhodcovský súd dňa 15.06.2011 a týmto dátumom začala premlčacia doba spočívať, a to až do 31.07.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení exekučného konania s tým, že vrámci rozhodcovského konania bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý následne bol použitý ako exekučný titul. Z týchto dôvodov trvali na podanom návrhu.

Súd z prednesu právneho zástupcu odporcu zistil, že sa pridržiavajú svojich písomných vyjadrení, ako aj vznesenej námietky premlčania. Tvrdil, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti ako má, a preto podľa ich názoru je bezúročná a bez poplatkov. Vzniesol zároveň námietku premlčania tak, ako to bolo vyššie uvedené a žiadal z toho dôvodu v celom rozsahu návrh zamietnuť. Majú za to, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitný právny akt a z toho dôvodu podľa ich názoru nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, a preto predmetný nárok je premlčaný. Tak isto vzniesol námietku res iudicata, a to v tom zmysle, že už vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Ďalej k veci uviedol, že keďže navrhovateľ podal návrh na exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý považujú za ničotný, nulitný právny akt, tak tvrdil, že nemohlo dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej doby, nakoľko exekútor nebol oprávnený na základe takéhoto titulu vykonávať exekúciu, teda z tohto dôvodu tvrdil, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 05.05.2010 a skončila dňa 05.05.2013 a návrh bol doručený na vydanie platobného rozkazu dňa 18.06.2014. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť. V prípade úspechu v spore si uplatňoval trovy konania.

Súd z prednesu odporcu zistil, že sa pridržiava výpovedi svojho právneho zástupcu. K veci uviedol, že je skutočne pravdou, že uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere dňa 26.08.2009 a tak isto je pravda, že na základe tejto zmluvy mu bola poskytnutá suma vo výške 1.000,- € a tak isto je pravda, že doteraz z tejto sumy zaplatil sumu 667,68 €.

Dňa 26.08.2009 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 420090533, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- €, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 13 mesačných splátkach vo výške 130,00 €, pričom 1. splátka je splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy; každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN za 13 mesiacov je vo výške 37,93 %. Ďalej v tejto zmluve je uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi istinu vo výške 1.000,- €, celkový poplatok za správu úveru 690,- €, celkom 1.690,- €. Ďalej v tejto zmluve je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny.

V zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov Zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy.

Z predžalobnej upomienky zo dňa 01.04.2010 a z poštového podacieho hárku vyplýva, že navrhovateľ zaslal odporcovi na jeho adresu uvedenú v úverovej zmluve výzvu k úhrade dlžnej sumy a upozornil ho na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej dlžnej sumy, istiny aj odplaty.

Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 31.05.2010, ktoré navrhovateľ zaslal odporcovi na jeho adresu uvedenú v úverovej zmluve vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý záväzok z uzatvorenej zmluvy bol ku dňu 04.05.2010 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.

Okresný súd mal z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. , v ktorom sa navrhovateľ ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie voči odporcovi ako povinnému, na podklade rozhodcovského rozsudku medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 0227/2011 zo dňa 23.01.2012 zistené nasledujúce skutočnosti: Návrh na vykonanie exekúcie bol navrhovateľom ako oprávneným podaný na Exekútorskom úrade JUDr. Bohumila Kubáta so sídlom Štúrova 6/13, Bratislava dňa 14.03.2012. Exekučný súd uznesením č. k. -10 zo dňa 23.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 69 % a zároveň aj zmluvná pokuta vo výške 32 % ročne z poskytnutej istiny súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 45 ods. 1 písm. b), c) citovaného zákona. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2012 a následne exekučný súd exekúciu zastavil uznesením č. k. -22 zo dňa 12.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 31.07.2014.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 druhej vety toho istého zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd v prvom rade poukazuje na argument právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý uviedol, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v tom zmysle, že v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva s tým, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 s tým, že právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Súd preto aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca obsah zmluvy pred podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ vzorový text zmluvy, obchodných podmienok, používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Odporcovi bol poskytnutý úver vrámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal vrámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Súd mal za preukázané, že odporca uzatvoril dňa 26.08.2009 s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a bol mu poskytnutý úver vo výške 1.000,- €. Keďže táto zmluva je v zmysle Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2, inak sa v zmysle § 4 ods. 3 toho istého zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluva, preto sa v zmysle § 4 ods. 3 toho istého zákona považuje za bezúročná a bez poplatkov. V úverovej zmluve nie je obsiahnutý povinný údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z., a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Aj keď je v zmluve uvedené, že dlžník spláca úver v 13 mesačných splátkach, v zmluve absentuje konkrétny dátum, teda termín konečnej splatnosti úveru. Zároveň súd uvádza, že táto náležitosť musí byť presne určená v zmluve už v čase jej podpisovania účastníkmi, a to konkrétnym dátumom, nie spôsobom oznámenia, že prvá splátka je splatná 10. deň po utvorení zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Takéto vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko nedáva jasne a zrozumiteľne spotrebiteľovi informáciu o tom, ktorý konkrétny deň pripadá na dátum konečnej splatnosti úveru.

Úverová zmluva uzatvorená medzi odporcom navrhovateľom neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 258/2001 Z. z.. V úverovej zmluve je uvedené, že zmluva sa má plniť v 13 mesačných splátkach po 130,- €, avšak z uvedeného nevyplýva, koľko z jednotlivých splátok ide na splátku úveru (istiny), koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Nevyplýva to ani

z obchodných podmienok. Zákon pritom jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala určité náležitosti a tieto nemôžu byť poskytnuté až dodatočne, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny a úrokov znamená povinnosť veriteľa uviesť rozčlenenie jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku mesačných splátok, ale je potrebné uviesť, koľko presne pripadá zo splátky na úhradu istiny a koľko úroku. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť ekonomickosť poskytnutého úveru a posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný a výhodný.

Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že keďže úverová zmluva neobsahovala v čase jej podpisu všetky podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., považuje sa podľa § 4 ods. 3 toho istého zákona za bezúročnú a bez poplatkov.

Keďže súd ustálil, že predmetná úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a odporca uhradil navrhovateľovi sumu 667,68 €, ktorej výšku odporca nespochybňoval, súd ho zaviazal na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru vo výške 332,32 € (1000,- € mínus 667,68 €).

Súd rozhodol aj o uplatnenom príslušenstve pohľadávky a úrok z omeškania posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Keďže k vzniku záväzkového vzťahu došlo pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB. Za rozhodujúci deň pre určenie výšky úroku z omeškania považuje súd deň nasledujúci po zosplatnení celého úveru, t. j. deň 05.05.2010, kedy bola základná sadzba ECB 1 %, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov, preto súd ako dôvodný priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 332,32 € od 05.05.2010 až do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd sa vyporiadal aj s námietkami odporcu, a to vznesenou námietkou premlčania, ako aj vznesenou námietkou res iudicata, t. j. právoplatne rozhodnutej veci s tým, že tieto námietky súd považoval za nedôvodné, a to z týchto dôvodov:

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, tak podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, plynutie premlčacej doby spočíva od momentu uplatnenia práva u orgánu, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením počas doby, v ktorej prebiehalo rozhodcovské konanie a exekučné konanie, došlo podľa názoru súdu k prerušeniu behu premlčacej doby z dôvodu, že výsledkom rozhodcovského konania bol nespôsobilý exekučný titul, pre ktorý exekučný súd musel žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučné konanie trvalo od 14.03.2011, kedy bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, do 31.07.2014, kedy sa správoplatnilo uznesenie o zastavení predmetného exekučného konania a beh premlčacej doby sa prerušil na 869 dní, a keďže návrh na tunajší súd bol podaný dňa 18.06.2014 a v predmetnom prípade premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim odo dňa zosplatnenia predmetného úveru, t. j. odo dňa 05.05.2010 a trojročná premlčacia doba by uplynula teda dňa 05.05.2013 a počet dní medzi obdobím, kedy začala plynúť premlčacia doba, t. j. od 05.05.2010 do podania návrhu, t. j. dňa 18.06.2014 predstavuje počet dní 409 dní a keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že premlčacia doba bola prerušená v počte dní 869, z toho vyplýva, že kvôli spočívaniu premlčacej doby predmetný nárok nie je premlčaný a nárok navrhovateľa bol podaný včas, čiže v trojročnej premlčacej dobe.

Súd ďalej v danom prípade poukazuje, že navrhovateľ postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, a keďže mal vydaný rozhodcovský rozsudok, podal návrh na vykonanie exekúcie na základe tohto rozhodcovského rozsudku, a až uznesením o zastavení predmetného exekučného konania sa dozvedel, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľný a následne podal návrh na súd, preto súd nemohol prihliadať na obranu odporcu, že v predmetnom prípade nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok oni považovali za ničotný, nulitný právny akt.

Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou, či nejde o prekážku res iudicata z dôvodu vydaného právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z., doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Súd dospel k záveru, že nastala situácia, že navrhovateľ má voči odporcovi priznaný nárok na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý ale nie je materiálne vykonateľný z dôvodu preukázaného v pripojenom exekučnom spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. .

Súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade hoci nebol zrušený, nie je materiálne vykonateľný, bol nespôsobilým exekučným titulom a navrhovateľ nemohol dosiahnuť vymoženie svojej pohľadávky v exekúcii, a v takom prípade netvorí prekážku rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd v tomto prípade vychádzal z toho, že navrhovateľ mal úspech vo výške 32 % a odporca mal úspech vo výške 68 %, teda odporca má nárok na účelne vynaložené trovy konania 68 % mínus 32 % = 36 %. Z týchto dôvodov súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 36 % zo sumy 486,13 €, tzn. vo výške 175,- € s tým, že trovy právneho zastúpenia vo výške 486,13 € pozostávajú z 3 úkonov právnej pomoci po 61,41 €, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporcu proti platobnému rozkazu a účasť na pojednávaní konanom dňa 24.08.2015; ďalej tieto trovy pozostávajú z 2x režijného paušálu po 8,04 € + 1x po 8,39 €, spolu 208,70 €; ďalej tieto trovy pozostávajú z hotových výdavkov: strata času za účasť na pojednávaní 24.08.2015 175 min. cesta Košice - Zvolen, 175 min. cesta Zvolen - Košice (za každú začatú polhodinu) 12 x 13,98 € = 167,76 €; ďalej tieto trovy pozostávajú z cestovného: PHM + paušálna náhrada podľa prílohy, cesta na pojednávanie z Košíc do Zvolena a späť 24.08.2015 motorovým vozidlom právneho zástupcu navrhovateľa 420 km, cena PHM 1,260 €/1 l , spotreba 6,20 l/100 km = 32,81 €, paušálna náhrada za 1 km = 0,183 €, celková suma na náhradu 109,67 €, teda dokopy 486,13 €, čo predstavuje 100 % trovy, z ktorých boli priznané trovy vo výške 36 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).